Pohybový aparát liečime cvičeniami
Pred týždňom sme začali seriál o význame pohybu a cvičeniach, ktorými by sa nám malo vrátiť alebo zlepšiť zdravie. Dnes si povieme viac o cvičeniach na rehabilitačných pracoviskách – liečebnej telesnej výchove (LTV), postizometrickej a antigravitačnej relaxácii. Mnohí z nás už riešili bolesti chrbtice či hrozbu chybného držania tela u dieťaťa. „Chrbtica je pohybový orgán a každý kĺb je stvorený na pohyb. V liečbe bolestí pohybového aparátu zohráva veľkú úlohu liečba cvičeniami,“ hovorí primárka Kliniky fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie MUDr. Eliška Takácsová. „Súčasný trend je voľba cieleného, tzv. špecifického cvičenia, ktoré sa vyberá na základe podrobnej analýzy pohybového aparátu.“ Základnou zložkou pri liečbe porúch pohybového systému je LTV. „Jej pôsobenie na človeka je multifaktorálne – vycvičuje sa svalová sila, obnovuje pohyb, zlepšuje sa prekrvenie svalov, a tým sa zlepšuje aj psychický stav pacienta. Pôsobí tak na organizmus ako celok. Základnými cieľmi LTV sú obnova, úprava, zlepšenie, zvýšenie funkčných možností a schopností jedinca.“ Cvičenie je cielene zamerané na udržanie, obnovu a návrat poškodených pohybov a rozvoj ďalšej pohybovej aktivity. Špeciálnymi metodikami sa cvičia jednotlivé postihnuté časti tela, nacvičujú sa základné pohybové stereotypy, ktoré boli poškodené chorobou alebo úrazom.“ Aktívne cvičenia si vyžadujú aktívnu spoluprácu pacienta. Delenie podľa cieľa a účinku – cvičenia sily – je zaťažený hlavne pohybový aparát – cvičenia obratnosti – je zaťažený najviac nervový systém – pri poruchách koordinácie pohybov na horných a dolných končatinách – cvičenia vytrvalosti – je zaťažený predovšetkým kardiorespiračný aparát – zabezpečenie adaptačnej reakcie srdca a pľúc na cvičenie – zvyšovanie kondície po úrazoch, infarkte srdca – cvičenia rýchlosti – je zaťažený predovšetkým kardiovaskulárny systém – beh na krátke vzdialenosti, beh so zmenami smeru, rýchle opakovania jednotlivých cvikov – zabezpečenie adaptačnej reakcie srdca a ciev. „Podľa formy rozlišujeme pohybovú záťaž na typ tréningu vytrvalostného, kedy je záťaž na stále rovnakej hladine a tréningu intervalového. Pri ňom sa striedajú fázy záťaže s menšou intenzitou s fázami s vyššou záťažou,“ pokračuje Eliška Takácsová. Delenie podľa odporu Cvičenie začíname najľahším stupňom – pohyb na našom kĺbe vykonáva fyzioterapeut. Ak pohyb vieme vykonať alebo naznačiť, máme už aktívnu účasť na cvičení alebo vykonávame cvičenie pomocou silnejších svalových skupín. Pri náznaku pohybu nám fyzioterapeut dopomôže pohyb vykonať. „Podobné účinky dosiahneme cvičením vo vode alebo v závese – na terapiu sa využíva špeciálny rehabilitačný prístroj – pacient môže cvičiť sám po inštruktáži rehabilitačným pracovníkom.“ Z hľadiska nároku na svalovú silu začíname najprv s kyvadlovými pohybmi, potom nasledujú švihové a nakoniec ťahové a odporové pohyby. „Odpor pri cvičení sa kladie buď ručne, alebo pomocou náradia, náčinia, pružín, kladiek, závažia, vody… „Najvhodnejší je ručný odpor fyzioterapeuta, pretože umožňuje rozpoznať charakter pohybu. Podľa odporu, ktorý je schopný pacient prekonať, rozoznávame cvičenia v predstave, s dopomocou, aktívne cvičenie a cvičenie proti odporu.“ Cvičenia v predstave Pri nich rehabilitačný pracovník informuje pacienta o možnosti realizácie požadovaného pohybu. „Pacient si predstavuje, že sa pohyb na ochrnutej končatine uskutočňuje. Toto cvičenie je chápané ako príprava na uľahčenie budúceho pohybu. Ideálne je pri ochrnutiach – po mozgových príhodách alebo úrazoch.“ Cvičenia s dopomocou Pacient ich uskutočňuje v takých prípadoch, keď nie je ešte schopný realizovať požadovaný pohyb v plnom rozsahu. „Je však schopný uskutočniť pohyb napríklad pri vylúčení gravitácie – čiže na lôžku – a ďalšiu fázu mu pomôže dokončiť rehabilitačný pracovník.“ Facilitácia Je najčastejšie používaný prostriedok v rámci rehabilitačných programov. „V slovenčine by sme ju mohli označiť ako kliesnenie cesty k pohybu. Pri facilitácii ide o zvýšenie prúdu signálov do mozgu, čím dochádza k podráždeniu nervovej bunky zodpovednej za pohyb a následnému stiahnutiu svalu a k vykonaniu požadovaného pohybu – výborná metóda pri ochrnutiach akéhokoľvek druhu.“ Aktívne cvičenie „Keď pacient zvládol pohyb aktívne, je možné upevňovať jeho realizáciu opakovaním. Uvádzané typy cvičení a jednotlivé prvky sú zoraďované do špeciálnych zostáv, ktoré sú označené najčastejšie podľa jednotlivých autorov, alebo typov ochorení, pre ktoré sú určené,“ dodáva primárka Takácsová.
Antigravitačná relaxácia
(AGR) je metóda, ktorej podstatou je využívanie zemskej gravitácie ako prirodzeného odporu nehybne napnutého svalu po dobu 21 až 28 sekúnd. Jej cieľom je dosiahnuť ich následné uvoľnenie a súčasné uvoľnenie bolestivého napätia vo svaloch, a to akéhokoľvek pôvodu.
Metóda je ľahko naučiteľná, časovo nenáročná, nebolestivá, účinná a bezpečná. Na rozdiel od nárazovej manipulácie nemá žiadnu kontraindikáciu. Umožňuje nám zmierniť i odstrániť bolestivé syndrómy v oblasti chrbtice, kĺbov končatín a hlavy. Pacient ich vykonáva sám podľa našej inštruktáže v ľahu, v sede i v stoji.
Postizometrická relaxácia
(PIR) je metóda, ktorá sa používa na uvoľnenie a relaxáciu svalov, v ktorých je napätie, stuhnutosť, bolesť a obmedzený rozsah pohybu v kĺboch.
Vykonáva sa v spolupráci s fyzioterapeutom, ktorý vedie klienta v pohybe, dýchaní a pohľade oči a zároveň svojou rukou kladie na bolestivý sval odpor. Metóda je vhodným prostriedkom na odstránenie funkčných porúch pohybovej sústavy.
Foto: Shutterstock
