Prokrastinácia – strach či pohodlnosť?

Máte odovzdať zajtra projekt svojmu šéfovi? Alebo dokončiť diplomovanú prácu? A hoci to viete, tak si radšej zapnete PC, počúvate hudbu a popritom veselo chatujete? Môže ísť o prokrastináciu – chorobnú nečinnosť a sústavné odkladanie vecí a úloh na neskôr. Často je doprevádzaná nepríjemnými pocitmi, najčastejšie úzkosťou. Úzko súvisí s vývojom našej spoločnosti, ktorá je dnes orientovaná hlavne na výkon.

NIE JE TO LEN LENIVOSŤ

Prokrastinácia je dobrovoľné odkladanie plánovanej aktivity v prospech iných aktivít. A to aj napriek očakávaniu, že to prácu len skomplikuje. „Znamená to, že človek má určité odhodlanie začať pracovať na úlohe, ale z rôznych dôvodov na nej začína pracovať oveľa neskôr, ako by mal, resp. ako to plánoval,“ vysvetľuje Mgr. Judita Szilágyiová z Psychosociálneho centra v Košiciach. Nie je to teda lenivosť v klasickom chápaní. „Rozdiel medzi prokrastináciou a lenivosťou spočíva v tom, že lenivosť vedie k nečinnosti, zatiaľ čo prokrastinácia znamená aktivitu, avšak na niečom inom, ako je aktuálne potrebné.“

AKO VZNIKÁ?

Prokrastinácia nie je súčasťou medzinárodnej klasifikácie chorôb, nejde teda o duševné ochorenie. Ide o skôr o tendenciu k určitému typu správania. To môže mať negatívne dôsledky v oblasti psychického prežívania. Do veľkej miery je závislá od individuálnych charakteristík osobnosti.

„Niektorí ľudia pri snahe o redukciu negatívnych emócií a zníženie stresu hľadajú rozptýlenie, predovšetkým v sociálnych aktivitách. Málo náročné úlohy niekedy k svojej realizácii vyžadujú určitú dávku úzkosti, spôsobenú napríklad blížiacim sa termínom. Naopak, veľmi náročná úloha vzbudzuje averziu a vyvoláva vyhýbavú reakciu,“ vysvetľuje psychologička.

KDE HĽADAŤ PRÍČINY?

Prokrast. sa objavuje u ľudí z rôznych dôvodov. Podľa odborníčky „príčinou vzniku môže byť napríklad perfekcionizmus, zvýšená impulzivita alebo úzkosť, znížená sebakontrola a sebaregulácia, ale aj nerealisticky stanovené ciele, ktoré sú ťažko dosiahnuteľné. Ďalšou okolnosťou pri vzniku prokrastinácie môže byť prítomnosť strachu (napr. zo zlyhania), ktorý je paralyzujúci. Súvisí to najmä s mierou sebavedomia, ktorou jedinec disponuje.“

Zdrojom pre vznik prokrast. býva často neorganizovanosť práce a pracovných úloh. To vedie napríklad k neefektívnemu postupu, čo môže vyústiť do zlyhania a následnej averzii voči plneniu danej úlohy. Väčšinou prokrastinujú študenti (tzv. akademická prokrast.), no nie je to len výhradne ich záležitosť. Týka sa každého z nás.

KAM NÁS AŽ DOVEDIE?

Prokrast. môže mať dôsledky hlavne v psychickej oblasti. „Najčastejšie ide o prežívanie pocitu viny, nadmerného distresu s negatívnym dopadom na zdravie, znížené sebavedomie, zhoršenú náladu s blížiacim sa termínom ukončenia úlohy, znížený výkon,“ varuje psychologička.

Sprevádzajú ju aj sociálne dôsledky. Takýto jedinec získava napr. imidž nespoľahlivého človeka. Niektoré typy ľudí však pod tlakom blížiaceho sa termínu prežívajú pozitívne pocity spojené s výzvou splniť úlohu v krátkom čase. Podľa odborníčky “rovnako aj ich výkon sa môže zvyšovať, pretože mobilizuje ich sily a pôsobí motivačne.“

NEVZDÁVAJTE SA!

Niekedy stačí naučiť sa efektívne organizovať svoj čas a deliť ho medzi prácu a mimopracovné aktivity. „Dôležité je sebauvedomenie človeka, poznanie vlastných slabých a silných stránok, stanovovanie si realistických cieľov. Pomôcť môže i uvedomenie si vlastných pohnútok k odkladaniu práce. Pri akejkoľvek činnosti je podstatná motivácia, ktorá vychádza zvnútra človeka a je identifikovaná s osobnými prioritami. V rámci manažmentu času a práce je vhodné rozdeliť si náročnú úlohu na menšie podúlohy, odmeniť sa niečím príjemným a pod.,“ radí odborníčka.

Pravdepodobnosť vzniku prokrast. sa znižuje, ak ide o prácu, ktorá je pre človeka v niektorom smere atraktívna, má pri nej voľnosť v rozhodovaní, zadané krátke a konkrétne termíny ukončenia úlohy. Tiež ak je presvedčený, že danú úlohu úspešne zvládne a zároveň je naozaj schopný organizovať svoj čas.

HĽADAJTE POMOC!

Aj pri tomto type problémov môže byť nápomocná psychoterapia. Jej dĺžka je individuálna. „U študentov sa môže zameriavať napríklad na zmenu falošných postojov súvisiacich s prokrastináciou, odbúravanie úzkosti relaxačnými technikami. Pracuje sa na vnímaní sebaúčinnosti jedinca, plánovaní, organizácii práce a zlepšení odhadu času potrebného na splnenie úlohy. Celkovo ide najmä o zvýšenie motivácie a podporu sebavedomia,“ dodáva na záver Mgr. J. Szilágyiová.

V prípade neštudentov je vhodnejšie zameriavať sa na konkrétne príčiny prokrast. Často môže byť dôvodom napríklad zvýšený stres, syndróm vyhorenia alebo dokonca organické zmeny nervovej sústavy.

Foto: Shutterstock