Spánok je pravidelne sa opakujúci stav organizmu
Spánok je pravidelne sa opakujúci stav organizmu, nevyhnutný pre našu existenciu. Počas spánku zaujímame typickú polohu, máme zníženú pohybovú aktivitu a reakcie na vonkajšie vplyvy, dochádza tiež k zmenám v mozgovej aktivite.
Spánok nie je uniformný dej, v priebehu spánku sa vystriedajú plytké a hlboké štádia v tzv. spánkových cykloch, ktorých počet sa mení v závislosti od dĺžky spánku.
– “Zloženie a dĺžka spánku sa v priebehu života mení, vekom sa skracuje a redukujú sa hlboké spánkové štádia, pribúda plytký spánok a častejšie sú prebudenia. Dĺžka a ukladanie k nočnému spánku je značne individuálne a geneticky podmienené,” povedala MUDr. Mária Tormašiová, PhD. z Neurologickej kliniky LF UPJŠ a UN L. Pasteura v Košiciach.
– “Dospelý človek má potrebu spánku okolo 7 – 8 hodín, sú však typy, ktorým postačuje 4 – 6 hodín a na druhej strane k pocitu dobrého vyspatia niektorí potrebujú 9 – 10 hodín. Podobne na tom sú jedinci, ktorí vstávajú skoro ráno, sú to tzv. škovránky a druhú skupinu predstavujú tzv. sovy, ktoré ponocujú do neskorých hodín. Pokiaľ dôjde k zmene dĺžky alebo načasovania spánku s nepriaznivým vplyvom na denné aktivity, dochádza k poruchám spánku.”
[ad][/ad]– K najčastejším poruchám spánku patrí nespavosť, s ktorou má skúsenosť takmer každý. “Existuje akútna – situačne podmienená nespavosť, napr. v skúškovom období, v stresových situáciách v rodine, na pracovisku alebo počas choroby. Tento typ nespavosti obyčajne pominie s ústupom príčiny, ktorá ju vyvolala a len zriedka vyžaduje liečbu. Avšak 10 – 15 percent pacientov trpí tzv. chronickou nespavosťou, ktorá trvá dlhšie ako tri mesiace, môže sa prejaviť poruchou zaspávania, prerušovaným spánkom alebo predčasným prebúdzaním. Dochádza k nedostatočnému množstvu spánku, jeho následkom je pocit neodpočinutia a únavy či strata energie počas dňa. Môžu sa tiež objaviť poruchy sústredenia, podráždenosť, náchylnosť k chybám, ale aj poruchy pamäti a nezriedka aj somatické ťažkosti, ako bolesti hlavy, ťažkosti s trávením a pod.,” hovorí MUDr. Tormašiová.
– Nespavosť môže byť podmienená psychickými poruchami, často sa spája s úzkosťou, depresiou, somatoformnou poruchou (ide o poruchu vnemov, psychických funkcií a správania, ktoré nie sú spôsobené telesnými poruchami), niekedy znovuobjavenie nespavosti môže naznačovať recidívu psychického ochorenia.
[ad2][/ad2]– “S nespavosťou sa stretávame nezriedka pri poruchách funkcie štítnej žľazy, cukrovke, počas tehotenstva, v období menopauzy, pri ochoreniach spojených s bolesťami a pod. Nespavosť môžu vyvolať niektoré lieky, ako napr. kortikoidy, lieky na úpravu hladiny tukov v krvi, vysokého krvného tlaku, lieky na povzbudenie, antiepileptiká, anorektiká, antidepresíva. Ale aj psychoaktívne látky, alergény, káva, nikotín a alkohol neprispievajú dobrému spánku,” dodáva doktorka Tormašiová.
– Osvojenie pravidiel spánkovej hygieny by malo byť prvým krokom na ceste k zdravému spánku. A čo by ste v posteli nemali robiť? Nemali by ste čítať, pracovať s počítačom, jesť, pozerať televízor a pod. V miestnosti, kde spíte, by mala byť teplota 18 – 20 °C. Minimalizujte tiež vplyv hluku a svetla. Zaspávanie a vstávanie by malo byť pravidelne načasované. Ak sa vám nedarí zaspať, vstaňte aspoň na chvíľu z postele. V posteli by ste sa nemali prevaľovať, premýšľať či snažiť sa za každú cenu zaspať. Ak to robíte, obyčajne dosiahnete opačný efekt.
– “Vo večerných hodinách nekonzumujte ťažko stráviteľné jedlá, kávu a čaj. Energetické nápoje by ste nemali piť už od popoludňajších hodín. Alkohol a fajčenie neprispievajú tiež k dobrému spánku. Do večerných hodín nepresúvajte dôležité rozhodnutia, fyzickú aktivitu vrátane pobytu v posilňovni. Naopak, venujte sa činnosti, ktorá vám pomôže zbaviť sa stresu, a tak sa pripravíte na kvalitný spánok,” povedala na záver dr. Tormašiová.
Foto: TASR
[ad3][/ad3]