Stres zabíja náš imunitný systém

Tlak zo strany zamestnávateľa, negatívne pracovné prostredie, strata zamestnania, rozvod, hádky, nedostatok peňazí, preťaženie informáciami… To všetko nám spôsobuje stres. Samozrejme, aby bolo telo schopné pohotovo reagovať na zmeny, malá dávka „nervov“ nezaškodí. Ak je však stresových situácií viac než dosť, má to negatívny vplyv na náš organizmus a imunitu. 

Naše telo totiž pracuje na základe neuro-endokrinno-imunitného systému, ktorý nás má chrániť pred vonkajšími vplyvmi, ale rovnako aj pred zmenami v našom tele. Najznámejšími príznakmi stresu sú nespavosť, podráždenosť. Prejavovať sa môže aj utiahnutosťou, zmenou nálad, nesústredenosťou. 

Stresový hormón

Všeobecne najväčší stres zažívame v práci. Podvedome si myslíme, že vďaka nemu podávame lepšie výkony. Opak je však pravdou. Výsledky našej práce bývajú kolísavé. Nehovoriac o tom, že stres ohrozuje naše zdravie. Znižuje imunitu a podporuje vznik kardiovaskulárnych chorôb. 

Stres je zodpovedný za nadmernú produkciu hormónu kortizol. Nazývame ho preto aj stresový hormón. Jeho hlavnou funkciou je zvýšenie pohotovosti počas vypätých situácií a taktiež sa podieľa na obranných reakciách. Ak sme v strese, jeho hladina stúpne, zatiaľ čo sa znižuje hladina iných hormónov. Takto je náš organizmus v nerovnováhe a imunitný systém nedokáže rýchlo reagovať na vplyvy vonkajšieho prostredia.

Ako sa zbaviť stresu

Keď sa chcete vyhnúť stresu, naučte sa oddychovať. Odmenou pre vás bude správne fungovanie imunitného systému. Aj keď si myslíte, že rady ako dostatok spánku, odpočinok, zdravá strava, dodržiavanie pitného režimu, šport sú márne, mýlite sa. Je to kľúč k tomu, aby sa ho človek zbavil, cítil sa dobre vo svojom tele a aby si posilnil imunitu. 

„Základným stavebným prvkom imunity sú bunky nazvané makrofágy, ktoré pohlcujú cudzorodé objekty a rozpoznávajú a ničia poškodené bunky. Ich počet však kolíše v závislosti od stavu organizmu, teda závisí od toho, či sme vyčerpaní, oslabení inou chorobou, ale aj od toho, či sme v noci spali, alebo nie,“ hovorí Adrián Doboly, odborník na imunitu zo spoločnosti Natures.

Fungovanie imunity

Ak je váš organizmus často vystavovaný stresu napríklad v práci a vaša imunita trpí, skúste dodržiavať tzv. „5S“, ktoré sú základom lepšieho fungovania imunity. Spánok (6 – 7 hodín denne), strava (zdravá – predovšetkým čerstvé ovocie a zelenina), smiech, spokojný život a šport. Niekto sa zdravo stravuje, niekomu zas viac vyhovuje športovať. Každý by si mal nájsť aspoň niečo z vyššie spomínaných „5S“, aby bol jeho život o čosi lepší a predovšetkým zdravší.

(ML,  KP)

Aj deti trpia stresom

Nielen dospelí, ale aj deti trpia stresovými situáciami, ktoré výrazne vplývajú na ich zdravie. Je bežné, že sa v škole porovnávajú či už v známkach, alebo v športových výkonoch. Rodičia často chcú mať doma dokonalé deti a nútia ich do záujmových krúžkov, ktoré ich nebavia. Je potom prirodzené, že deti nepodávajú dobré výkony a sú podráždené, čo sa odráža na ich imunite. Spúšťačom stresu môže byť však čokoľvek negatívne, čo sa nám na prvý pohľad ani nemusí zdať podstatné. V prvom rade je potrebné deťom načúvať, zhovárať sa s nimi. Snažte sa byť trpezliví a určite ich z ničoho neobviňujte. Stres sa odráža na ich imunite. 

Pestrá strava

Základom, ako docieliť, aby vaše dieťa nebolo chorľavé a posilnilo si imunitu, je aj pestrá a vyvážená strava, ktorú nenahradia žiadne výživové doplnky. Nejde len o dostatočný príjem ovocia a zeleniny, ale jedálny lístok detí musí obsahovať aj červené mäso, hydinu, ryby, mliečne výrobky, ryžu, cestoviny, zemiaky. Vyvážená strava je zdrojom energie, vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov nevyhnutných pre rast a vývoj. Výživové doplnky sú naozaj len doplnkom, je možné ich podávať v čase rekonvalescencie po ochorení alebo pri nechutenstve. 

Čerstvý vzduch

A ak už chcete využívať vitamíny, tak skôr ako na multivitamínové prípravky sa zamerajte na niečo konkrétne. Lekári na základe štúdií z posledných rokov odporúčajú hlavne preventívne užívanie probiotík. Zo stopových prvkov sú najdôležitejšie meď, selén a zinok. Nezabudnite na pobyt na čerstvom vzduchu. Na jeseň a na jar sme vystavení sychravému počasiu. Na imunitný systém sú kladené zvýšené nároky. Častý pobyt vonku, takmer za každého počasia, je účinná forma otužovania. Ideálne by deti mali tráviť na čerstvom vzduchu aspoň dve hodiny denne v každom počasí, s výnimkou mimoriadne nepriaznivých poveternostných podmienok.  

(ML)