Značka: pripominame

Dňa 19. januára 1945 došlo k oslobodeniu mesta Košice jednotkami Červenej armády. Mesto, ktoré po Viedenskej arbitráži pripadlo horthyovskému Maďarsku sa tak stalo prvým veľkým oslobodeným mestom na území bývalého Československa.

Pôvod spomienky na zosnulých siaha do roku 998, keď opát benediktínskeho kláštora v Cluny, svätý Odilo, nariadil, aby sa pre dobro všetkých v Pánovi zosnulých kresťanov 1. novembra v kláštoroch jeho rádu rozdávali hojné almužny, aby sa po vešperách vyzváňalo všetkými zvonmi a spievali sa žalmy za mŕtvych.

V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, s výnimkou Rumunska, do Československej socialistickej republiky (ČSSR). Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991.

Dnes si pripomíname Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu a utrpenie šesť miliónov židovských detí, žien a mužov počas druhej svetovej vojny. Dňa 27. januára 1945 vojaci červenej armády oslobodili tábor, ktorý sa do histórie zapísal, ako najväčší masový hrob v dejinách ľudstva. Nacisti a ich prisluhovači na tomto mieste zavraždili približne 1,1 milióna ľudí, z ktorých tvorili Židia viac ako 90 percent, pripomína na sociálnej sieti Múzeum holokaustu v Seredi. Múzeum bolo otvorené presne pred deviatimi rokmi na mieste odkiaľ boli Židia deportovaní ako do Auschwitz, tak aj Birkenau.

Dnes si po siedmy raz pripomíname Svetový deň Braillovho písma. Ako uviedla Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči (SKN) tento deň vyhlásila Organizácia spojených národov. V deň narodenia Luisa Brailla pripomína po celom svete dôležitosť a význam písma pre nevidiacich a slabozrakých ľudí.

Pamiatku na utrpenie šesť miliónov židovských detí, žien a mužov počas druhej svetovej vojny si svet uctieva dnes. Na základe rozhodnutia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov z roku 2005 si 27. január pripomíname ako Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.

Dnes (2. 11.) si pripomíname Pamiatku zosnulých. Sviatok verných zosnulých je tradičným sviatkom, počas ktorého si pripomíname našich blízkych.

Katolícka cirkev na Slovensku si dnes (15. 9.) pripomína sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Sviatok Sedembolestnej je na Slovensku dňom pracovného pokoja.

Slovenské národné povstanie (SNP) musí ostať v našej historickej pamäti, napriek tomu, že bezprostredne si ju pamätajú len tí najstarší. Vo svojom príhovore pri príležitosti 79. výročia povstania to v Banskej Bystrici uviedla prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá si tento významný deň pripomenula aj spolu s predstaviteľmi rezortu obrany.

Na Slovensku máme dnes (5. 7.) štátny sviatok, pripomíname si slovanských vierozvestov svätých Konštantína a Metoda, ktorí priniesli vieru, zostavili slovanské písmo (hlaholiku) a preložili do staroslovienčiny liturgické a biblické texty. Na Slovensku sa sviatok Cyrila a Metoda slávi 5. júla, v neslovanských krajinách 14. februára. Svätí Cyril a Metod boli vyhlásení za spolupatrónov Európy.

Dňa 28. marca si pripomíname Deň učiteľov. Práve učitelia sú ľudia, ktorí nás všetkých viedli a niektorých stále vedú k vedomostiam a zručnostiam, ktoré sú potrebné pre úspech v živote.

Dnes (6. 3.) si po prvýkrát pripomíname Deň obetí pandémie COVID-19. Práve v tento deň bol na Slovensku oficiálne potvrdený prvý prípad koronavírusu.

Pamiatku na utrpenie šesť miliónov židovských detí, žien a mužov počas druhej svetovej vojny si svet uctieva dnes (27. 1.). Na základe rozhodnutia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov z roku 2005 si 27. januára pripomíname Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.

V sedle Dargovský priesmyk sa nachádza areál pamätníka, ktorý sa nazýva „Pamätník v Dargovskom priesmyku“. Tento rok si pripomíname 78. výročie ukončenia bojov na Dargove a pri tejto príležitosti sa uskutočnil pietny akt kladenia vencov.

V prepočte sa na Slovensku denne stane približne 33 dopravných nehôd a v priemere za tri dni zomrú na Slovenských cestách dvaja ľudia. Za každým číslom zo štatistiky stojí ľudský život, ktorý už nemožno vrátiť. Preto, keď vyrážate na cesty, vždy myslite na to, aká je tenká hranica medzi životom a smrťou a jazdite tak, aby ste sa domov vrátili živí a zdraví. Povedal to riaditeľ dopravnej polície Tomáš Vrábel pri príležitosti spomienky na obete dopravných nehôd.

Dátum 30. 10. 1978 sa zapísal ako tragický dátum v dejinách Košíc. Od najväčšej tragédie v Košiciach už ubehlo 44 rokov. Známa električka číslo 6 sa v skorých ranných hodinách vo vysokej rýchlosti vykoľajila. O život prišli dospelí ale aj deti, mnohým museli amputovať ruky a pohľad na haváriu bol hrôzostrašný. Ako došlo k tragédii?

Každoročne si 9. septembra na Slovensku pripomíname Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia. V tento deň v roku 1941 totiž prijal vojnový Slovenský štát sériu zákonov a nariadení, ktoré sa nazývali a sú známe ako Židovský kódex. Židovský kódex zbavil všetkých Židov, ktorí v tom čase žili na Slovensku, ľudských, občianskych a hospodárskych práv.

Slovensko si dnes pripomína 78. výročie Slovenského národného povstania (SNP). To vypuklo 29. augusta 1944 ako reakcia domácich odbojových skupín na vstup nemeckých okupačných vojsk na územie vtedajšej Slovenskej republiky. Slovensko ako spojenec nacistického Nemecka zohrávalo významnú úlohu pri zásobovaní jeho vojsk na východnom fronte. V Berlíne sa obávali vzniku odbojových a diverzných skupín a

Milan Rastislav Štefánik patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej histórie. Bol diplomat, politik, štátnik, vojak, vedec, astronóm a cestovateľ a jeden zo zakladateľov spoločného štátu Čechov a Slovákov. Dnes (4. 5.) si pripomíname 103. výročie jeho tragickej smrti. Významná osobnosť slovenských a českých dejín prišla o život 4. mája 1919 pri tragickej leteckej nehode pri pristávaní

Dnes si pripomíname Sviatok práce. Prvýkrát sa 1. máj oslavoval v roku 1890 v Rakúsko-Uhorsku vrátane Čiech, tiež v Belgicku, Dánsku, Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Švédsku, Švajčiarsku, USA a ďalších krajinách. Na Britských ostrovoch až v nedeľu 4. mája. V roku 1891 sa konali robotnícke zhromaždenia aj v Petrohrade. Od roku 1892 sa stal 1. máj