Články obsahujúce tag rozpočtu.
Zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja (KSK) schválilo druhú úpravu krajského rozpočtu. Ako vyplýva zo schváleného materiálu, do zmien sa premietli rozpočtové opatrenia predsedu KSK. Ide napríklad o zvýšenie bežných príjmov, použitie rezervného fondu, použitie fondu na výdavky a výdavkové finančné operácie, a tiež presun z centrálnej rezervy, presuny z bežných výdavkov do kapitálových výdavkov či presuny medzi odvetviami.
Primátor Košíc Jaroslav Polaček sa rozhodol nepodpísať uznesenie Mestského zastupiteľstva (MsZ) z polovice mája, ktorým bol schválený mestský rozpočet na tento rok a ktorým mu zároveň poslanci obmedzili právomoci v nakladaní s peniazmi. Primátor chce o rozpočte znovu rokovať na mimoriadnom zasadnutí MsZ, ktoré sa uskutoční vo štvrtok 30. mája.
Mesto Košice zverejnilo návrh programového rozpočtu na obdobie rokov 2024 až 2026, ktorý reflektuje vývojové dokumenty a finančné možnosti mesta. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Košice pre roky 2022–2027 a Akčný plán rozvoja mesta Košice na roky 2022–2024 sú hlavnými východiskami pre zostavenie rozpočtu, ktorý predpokladá príjmy vo výške 291 miliónov eur a výdavky len o niečo nižšie – 289 miliónov eur.
Na mestských zastupiteľstvách v Košiciach to v poslednej dobe poriadne vrie. Dôvodom je nedostatok miliónov eur v mestskom rozpočte, čo môže viesť k neudržateľným zlým ekonomickým dopadom na mesto Košice a jeho občanov.
Poslanci parlamentu začali rokovať o návrhu zákona o štátnom rozpočte. Plénu ho predstavil minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).
Vláda Roberta Fica plánuje v budúcom roku znížiť deficit verejnej správy na 5,97 % HDP. Schodok tak má klesnúť o viac ako 0,5 percentuálneho bodu z úrovne 6,52 % HDP v tomto roku.
Vláda Roberta Fica uvažuje nad zavedením ďalších sadzieb pri dani z príjmov fyzických osôb s cieľom zvýšiť progresivitu zdanenia. Nové sadzby dane by sa zaviedli od roku 2025, čo by malo zvýšiť verejné príjmy o viac ako 78 miliónov eur. Toto opatrenie by sa mohlo dotknúť približne 10-tisíc najlepšie zarábajúcich. Uvádza sa to v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, ktorý vypracovalo ministerstvo financií pod vedením Ladislava Kamenického.
Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) bude robiť všetky kroky preto, aby ochránil ľudí pred vysokými cenami elektrickej energie, plynu a tepla. Kollár to uviedol dnes po tom, ako prezidentka SR Zuzana Čaputová odvolala vládu Eduarda Hegera (OĽaNO).
Poslanci strany Sloboda a Solidarita (SaS) nepodporia návrh štátneho rozpočtu na rok 2023. Pre agentúru SITA to uviedol predseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS). Liberáli sa na klube dohodli, že budú hlasovať všetci jednotne, a to proti návrhu rozpočtu. Poslanecký klub SaS má 20 členov.
Vláda zrejme pomôže v boji s drahými energiami aj samosprávam. Samosprávam chce vláda podobne ako pri podnikoch zastropovať cenu silovej elektriny na úrovni 199 eur za megawatthodinu a pri plyne na 99 eur za megawatthodinu.
Zdravotnícke organizácie žiadajú predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) o osobné stretnutie k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2023 v kapitole zdravotníctvo. Ako uviedli v otvorenom liste adresovanom šéfovi parlamentu, navrhovaný rozpočet pre zdravotníctvo nepovažujú za dostatočný.
Únia miest Slovenska a zástupcovia samospráv nemajú žiadne výhrady voči väčšej podpore rodín, pretože si to zaslúžia a potrebujú, ale odkazujú vláde, aby to robila priamo zo štátneho rozpočtu a nie z rozpočtu miest a obcí. Povedal dnes na tlačovej konferencii nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR a člen predsedníctva strany Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) Ján Ferenčák a dodal, že takto sa financovať programy nedajú.
- 1
- 2