Nová pandémia dezinfomácií, ako im nenaletieť?

Dôveryhodnosť v alternatívne portály, poplašné správy, polopravdy a trend neoverovania informačných zdrojov. To sú hlavné príčiny zlyhania jednotlivcov v prijímaní a poskytovaní informácií, ktoré nás dennodenne obklopujú.

Primárne získavajú ľudia informácie z televízie a následne zo sociálnych sietí. Podľa generálneho riaditeľa O2, Igora Tótha, dôveruje alternatívnym médiám takmer pätina ľudí. Naletieť hoaxom a nepravdivým informáciám môžu aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Nedá sa teda vymedziť skupina ľudí, ktorá je v tejto problematike najovplyvniteľnejšia a môže zasiahnuť naozaj každého.

Čo sú to dezinformácie?

Je to cielene klamlivá informácia s cieľom manipulovať mienku spoločnosti. Môže byť tiež nástrojom hybridnej vojny medzi jednotlivými štátmi alebo aj inými subjektami, akými sú napríklad politické strany. Laicky, sú to sfalšované správy, ktoré nie sú založené na faktoch ani pravde. Často sa stáva, že sa nepravdivé informácie šíria niekoľkonásobne rýchlejšie, než tie pravdivé.

Šíria sa najmä vtedy, keď sú ľudia v strese a pod inými negatívno-emočnými vplyvmi.  Vtedy sa stáva to, že nevedia komu a čomu veriť.

V súčasnosti sa na Slovensku objavuje akási opozícia k faktom. Je na to niekoľko dôvodov. Domáca spoločnosť je čoraz skeptickejšia, čo potvrdzuje aj nedôveryhodnosť v štátne inštitúcie. Inovácie a progres, ktorý ľudstvo v druhej dekáde 21. storočia posúva vpred, je pre mnoho konzervatívnych ľudí ťažko stráviteľný. Tradície, strach z nepoznaného, a neustály informačný tok je pre všeobecný ľud ťažko prijateľný, tak spoločnosť hľadá ľahké riešenia na ťažké otázky, situácie a problémy.

Budúcnosť dezinformácií

Deep fake, je druh syntetického videa, ktoré je vytvorené alebo zmanipulované prostredníctvom umelej inteligencie a výpočtovej techniky. Ďalšia odnož je „Face swap“, ktorá umožní vymeniť si tvár so známou osobou a následne ju použiť v jej neprospech. Pozitívne využitie „Deep fake“ techniky vidia odborníci najmä vo filmovom priemysle, kde sa dajú napríklad „oživiť“ aj mŕtvi herci. 

Ako sa im brániť?

Denne nás obklopuje nespočetné množstvo dát, ktoré náš mozog spracováva, je preto nesmierne dôležité vybudovať si imunitu proti dezinformáciám a hoaxom. Ubrániť sa im však vôbec nie je jednoduché. V súčasnosti je život dynamickejší a nie každý konečný užívateľ, ku ktorému sa informácie z rôznych zdrojov dostanú, má čas aj na ich verifikáciu.

Je dôležité sledovať viacero portálov a neselektovať médiá na konzervatívne a liberálne. Denne stráviť aspoň hodinu tým, že si prezrieme aspoň sedem rôznych médií, ktoré sú svojím ideologickým východiskom orientované inak.

Verte, ale preverujte

Vždy si dohľadajte autora danej informácie. Prejavy, ktoré nemajú uvedeného autora, sú často nedôveryhodné a nemožno im príliš veriť. Takéto techniky využívajú alternatívne médiá. Ak čítate informáciu z neovereného kanálu, môžete si ho preveriť na tomto portáli.

Nad informáciami, ktoré k nám prúdia je potrebné zamyslieť sa a zapojiť kritické myslenie, čo nám pomôže odhaliť klamstvá a nepravdy.

Zo psychologického hľadiska veríme viac známym a príbuzným. Tieto osoby v našom okolí môžu byť ovplyvnené dezinformáciami, no i tak im dôverujeme viac ako tým, ktorých osobne nepoznáme.

Informácie, ktoré sa k nám dostávajú je potrebné overiť ešte aspoň na troch iných miestach, nezávisle od zdroja. Ak preberáme informáciu, tak je potrebné vyhľadať aj iné zdroje, ktoré publikujú rovnakú informáciu. Tým zamedzíme šíreniu poloprávd, hoaxov a dezinformácií a budeme mať komplexný prehľad tém, o ktoré sa zaujímame.

Vyhodnocovanie relevantnosti zdroja je v boji a obranyschopnosti voči dezinfo-scéne kľúčová vlastnosť. Nemôžeme plne dôverovať tvrdeniu od tretích, nepoznaných osôb. Znovu je potrebné overiť zdroj informácie na rôznych informačných platformách. Dohľadanie autora tvrdenia a priama interakcia s ním je často nemožná.

Regulovať, pozorovať, odhaľovať a vyvracať rôzne informácie v súčasnosti je aj pre väčšie spoločnosti, inštitúcie a vlády veľké sústo. Pomáhajú rôzne organizácie a do boja proti pandémii dezinformácií sa stavia aj Európska Únia. Tá publikovala aj prezentáciu a brožúru, ktorá sa snaží vychovať mediálne gramotných ľudí už od stredných škôl. Tieto materiály sú voľne dostupné na tomto linku.

Koho sledovať?

Je na každého slobodnom uvážení, koho bude sledovať, čítať, počúvať a aké informácie bude prijímať vo všeobecnosti. Je však veľmi jednoduché, a zároveň dôležité filtrovať obsah aspoň na sociálnych médiách. Dôveryhodnosť v individuálnych novinárov stúpa a naopak mediálne domy strácajú kredibilitu. Autority, štátne inštitúcie a iné mimovládne organizácie treba sledovať z toho dôvodu, že preberáme informácie priamo od koreňa zdroja. V súčasnosti odhaľuje hoaxy aj Polícia Slovenskej republiky na sociálnych sieťach.

Pozor si treba dať aj na influencerov. Niekoľko prípadov vypovedá o tom, že šírili hoaxy, aj keď o tom sami nevedeli. Problémom pri šírení dezinformácií zo strany vplyvných ľudí v zábavnom priemysle je ten, že ovplyvňujú široké masy ľudí.

Preberanie informácií je pre ľudí existenčne dôležité. Preto je potrebné filtrovať hoaxy, dezinformácie, konšpirácie, polopravdy a iné druhy neúplných a nepravdivých dát. Takéto selektovanie a upozorňovanie na ne vám môže pomôcť s osobným i profesijným rastom.

Denis Dufala