Aj z chatrče môže vzísť vysokoškolsky vzdelaný človek

Bola obyčajným rómskym dieťaťom, akých žijú na Slovensku tisíce. Žila v chatrči s rodičmi, ďalšími štyrmi súrodencami a starými rodičmi. Kvôli chudobe si na vlastnej koži vyskúšala, čo znamená spať na zemi a aké to je hladovať.

Tieto skúsenosti ju motivovali – chcela žiť lepší život. „Nechcela som takto pokračovať. Mienila som žiť inak, taktiež vychovávať svoje deti inak,“ povedala Irma Horváthová. Dnes je z nej úspešná vysokoškoláčka.

Jednou z nádejí pre Rómov, ako sa dostať z chudoby, je vzdelanie. Irma sa preto odhodlala vyštudovať okrem základnej školy aj gymnázium v Moldave nad Bodvou. Nie je to samozrejmosť, pretože približne iba pätnásť percent Rómov dosiahne vzdelanie vyššie ako základné. Na tejto ceste jej pomohlo aj to, že sa z osady v Moldave presťahovala k tete do centra mesta. Nuž, ani v preplnenom byte neboli podmienky ideálne. „Pamätám si, ako som sa zamykala na záchode. Nikto si potom nemohol odskočiť, lebo ja som sa tam učila,“ spomína Irma. 

Pomoc v osade

Irma úspešne prešla strednou školou. Na vysokú nenastúpila. Hľadala si inú životnú cestu. 

Svoje poslanie našla v osade, od ktorej sa nedokázala odpútať. Chcela miestnym pomôcť, ako len vedela, takže sa zamestnala v komunitnom centre v Moldave nad Bodvou. S rómskou komunitou pracovala jedenásť rokov, najskôr ako asistentka sociálneho pracovníka, neskôr ako vedúca komunitného centra. 

V roku 2016 však vstúpil do platnosti zákon, ktorý vyžadoval od vedúcej pracovníčky komunitného centra vysokoškolské vzdelanie. Hoci sa do výberového konania na jej post nik iný nehlásil, Irmu prijať nemohli. Neuspela ani so žiadosťou o výnimku.

Pre RTVS vtedy ministerstvo práce komentovalo situáciu tak, že by výnimka narušila transparentnosť a princíp rovnakého zaobchádzania. „V mojom prípade bolo, žiaľ, dôležitejšie, či mám potrebné vzdelanie a papiere, ako to, že som mala dlhoročné skúsenosti s prácou s touto znevýhodnenou komunitou,“ povedala Irma.

Úver na štúdium

Irma sa rozhodla zabojovať a nastúpila na externé štúdium na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Košiciach. Na štúdium zdarma už nárok nemala a všetky náklady spojené s ním nebola schopná pokryť. Preto sa obrátila na rôzne nadácie, ktoré by jej mohli pomôcť. 

„Spomínam si, že som ešte 10 minút pred zápisom nemala potrebné finančné prostriedky na účte. Ale vďaka pani Slavke Mačákovej, ktorá sa v tom čase ani nezdržiavala na Slovensku, sa podarilo prevod zrealizovať a úspešne som sa zapísala na štúdium,“ povedala Irma. 

Nezisková organizácia ETP Slovensko jej na štúdium poskytla úver. Ten Irma splatila aj vďaka verejnej zbierke iniciovanej Karpatskou nadáciou, vďaka ktorej sa podarilo vyzbierať sumu 3 104 eur.  V piatky a soboty tak dochádzala do Košíc, aby úspešne napredovala vo svojom vzdelaní.

Bez strechy nad hlavou

Po roku štúdia sa objavili pre Irmu ďalšie komplikácie. Keďže už nepracovala ako vedúca komunitného centra, prišla o značnú časť príjmu a poberala len životné minimum. Navyše v tom čase stratil zamestnanie v U. S. Steel Košice jej manžel. Rodina nedokázala platiť za ubytovanie a po vzniknutom dlhu bola nútená sa odsťahovať.

Presťahovali sa do Maďarska, kde si Irma našla prácu. Doteraz pracuje ako učiteľka na gymnáziu Dr. Ámbédkara v Miškovci a ako vychovávateľka na miestnom internáte Martina Luthera Kinga. Vzdialenosť takmer 100 kilometrov medzi Miškovcom a Košicami však ohrozila jej štúdium. „Uvažovala som už aj nad prerušením štúdia, ale riaditeľka Karpatskej nadácie Laura Dittel a ostatní podporovatelia ma výrazne povzbudzovali.“

Irma to nakoniec zvládla. V júni tohto roku promóciami slávnostne ukončila bakalárske štúdium. Stala sa tak jednou z mála vysokoškolsky vzdelaných Rómov na Slovensku. Pre ostatných je dôkazom, že aj z obyčajnej chatrče môže vzísť vysokoškolsky vzdelaný človek. 

Chcela by sa vrátiť

Hoci sa jej podarilo získať prvostupňové vysokoškolské vzdelanie, životná cesta ju donútila presťahovať sa a odísť z Moldavy nad Bodvou. Dnes sa síce venuje rómskym deťom na gymnáziu v Miškovci, hovorí však, že jej srdce patrí Moldave. „Stretávam sa tu raz mesačne s deťmi, ktoré chodili do komunitného centra. Volajú ma naspäť. Veľmi ma teší, keď mi rozprávajú rodičia o úspechoch svojich detí,“ prezradila Irma. 

Teraz by však nemala kde bývať a komunitné centrum neponúka nijaké voľné pracovné miesto. „Prípadné organizovanie zbierky na ubytovanie nepovažujeme za rozumné riešenie. Taktiež v komunitných centrách vzniká pod národnými projektmi neistota zamestnania,“ informoval Jan Melikant z Karpatskej nadácie. 

Ak by Irmu v rámci nejakého projektu zamestnali, po jeho ukončení by bola opäť bez práce. Všetci z nadácie veria, že sa Irma raz do Moldavy vráti.

Ako pomôcť Rómom k vzdelaniu?

Podľa štatistík z posledného sčítania obyvateľstva z roku 2011 nemá 40 percent Rómov na Slovensku žiadne ukončené vzdelanie a 43 percent uviedlo základné vzdelanie ako najvyššie. 

Hoci tieto čísla nie sú úplne presné, rozdiely oproti ostatným obyvateľom Slovenska sú výrazné. „Najväčší problém vo vzdelávacom systéme vidím v tom, že rómske deti nemajú rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelaniu. Do škôlky chodí len každé tretie rómske, čo má dopad na ich úspešnosť na základnej škole,“ povedal splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz. 

Pomôžu povinné škôlky?

Rómovia sa tak nestihnú socializovať s ostatnými, chýbajú im bežné návyky a v niektorých prípadoch sa so slovenčinou stretnú prvý krát až v škole. Práve preto Ravasz víta uzákonenie povinnej predškolskej dochádzky. „Toto opatrenie pomôže redukovať počet detí v špeciálnych školách, zníži napätie pri nástupe do základných škôl, a v konečnom dôsledku sa zvyšuje zamestnateľnosť,“ komentoval opatrenie Ravasz.

Ťaží ich chudoba

Pavel Hrica z občianskeho združenia Cesta von upozorňuje, že hlavným problémom v komunitách je práve chudoba. „Deti z chudoby sú vystavené mnohým stresovým faktorom, ktoré negatívne vplývajú na ich vývin,“ povedal Hrica. Najzraniteľnejšou skupinou sú deti vo veku do troch rokov. 

Skúsenosti v tomto veku negatívne ovplyvňujú ich štúdium ale aj celý život. Preto zriadili projekt Omama, ktorý momentálne zamestnáva desať žien. „Sú to vlastne druhé mamy pre deti. Sú vyberané z osád, následne sú zaškolené našim personálom. V teréne sa venujú malým deťom, hrajú sa s nimi, ale tiež vysvetľujú mamám, ako sa o ratolesti majú správne starať,“ doplnil Hrica. 

Chcú projekt rozšíriť

Dnes fungujú Omamy najmä na východe Slovenska, najbližšie ku Košiciam práve v Moldave nad Bodvou. Združenie Cesta von by najradšej poskytlo pomoc všetkým deťom z chudobného prostredia. Na to však momentálne nemá dostatok financií. Chudobné deti by sa mohli dostať sa von zo začarovaného kruhu i vďaka systémovému riešeniu, pretože úrad splnomocnenca pre rómske komunity myšlienku podporuje.

„Chceme podporiť rozšírenie činnosti organizácie, ale aj to, aby z iniciatívy Omama časom vznikla úplne štandardná služba, ktorá by bola dostupná v stovkách komunít, tak ako je v súčasnosti napríklad terénna sociálna práca alebo komunitné centrá,“ povedal Ravasz.