Aká budúcnosť čaká bezobalové obchody?

Na celom Slovensku, v Košiciach nevynímajúc, sa začal rozširovať koncept tzv. bezobalových obchodov. Ich hlavným cieľom je minimalizovať obaly a odpad, ktoré vznikajú pri samotnom nakupovaní v obchodoch. 

Predstavte si nákup v klasických potravinách. Bežné produkty ako cestoviny, cukor, soľ, strukoviny sú zabalené v rôznych obaloch. Zákazníci používajú na balenie pečiva alebo ovocia a zeleniny aj niekoľko igelitových vrecúšok. Z hygienických dôvodov by si mali pri manipulácii s pečivom nasadiť igelitové rukavice. A pri pokladnici tento plastový maratón ukončia zakúpením igelitovej tašky, v ktorej si nákup odnesú domov. Takýmto spôsobom človek neustále produkuje obrovské množstvo zbytočného odpadu. Veď jeden Slovák vyprodukuje ročne v priemere 330 kg komunálneho odpadu a len 
8 percent z neho zrecykluje. 

Zodpovedné nakupovanie

Cieľom bezobalových obchodov je predchádzať zbytočnému vzniku odpadu už pri samotnom nákupe. Zákazníci si do obchodu nosia vlastný obalový materiál (dózy, misky, vrecúška), v ktorom si potraviny môžu odniesť domov. V prípade, že si zákazník zabudne doniesť vlastné nádoby, v predajniach sú k dispozícii papierové tašky a vrecúška, ktoré sú často vyrobené z ekologického alebo z už recyklovaného materiálu. Zároveň ide o zodpovednú formu nakupovania – človek si nakúpi len toľko, koľko spotrebuje, neplytvá jedlom. Tento prístup poskytuje možnosť nakupovania udržateľným spôsobom pre tých, ktorí chcú prispieť k zdraviu našej planéty. 

Odporúčajú obaly

Koncom marca boli na celom Slovensku monitorovacie kontroly týchto bezobalových predajní potravín. „Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR požiadal miestne príslušné regionálne ÚVZ o vykonanie kontrol v už prevádzkovaných ´bezobalových´ predajniach potravín, aby zistil, ako sú v nich splnené požiadavky platnej legislatívy, resp. získal informácie z praxe, ako prevádzkovatelia predajní pri takomto spôsobe predaja potravín zabezpečia pre spotrebiteľa bezpečnosť potraviny a označenie potraviny,“ uviedla Daša Račková z komunikačného referátu Úradu verejného zdravotníctva SR. 

Na základe kontrol dostali bezobalové obchody odporúčania, aby nebalili potraviny do zákazníckych obalov, ale do jednorazových. Na každom z týchto obalov sa musia uvádzať informácie o produkte, ako je to v bežných obchodoch. „Potraviny z výroby sa majú umiestňovať na trh balené, a to najmä z dôvodu zabránenia akejkoľvek kontaminácii pri preprave, manipulácii, vystavovaní a predaji potravín. Potraviny, ktoré následne ponúka obchod spotrebiteľom samoobslužným spôsobom, by mali byť tiež balené, aby sa zabránilo ich kontaminácii,“ približuje odporúčania Račková. 

Na vlastnú zodpovednosť

Navštívili sme miestne bezobalové obchody, aby sme zistili, ako sa vysporiadali s odporúčaniami kontrol. 

V Košickej špajzi na Masarykovej ulici nevedia úplne zabrániť tomu, aby zákazník použil svoju nádobu. „Ja mu nemôžem zakázať, aby potraviny, ktoré mu zabalím do papierového vrecúška, si následne presypal do svojej nádoby. Keď mi vrecúško spätne odovzdá, už ho nemôžem použiť druhýkrát, musím ho vyhodiť,“ opisuje nám prax Lukáš Majerník, majiteľ predajne. Zákazníkov upozorňuje, že balenie do vlastných nádob je na vlastnú zodpovednosť. „Mám to aj napísané na tabuli, tým som krytý,“ dodáva. 

Koniec samoobsluhy?

Ďalším odporúčaním bolo, aby si zákazníci nenaberali potraviny sami, ale aby to robil výhradne predajca. „Keď prídete do ktoréhokoľvek supermarketu, tak len zlomok ľudí si nasadí na ruku rukavicu pri vyberaní pečiva,“ porovnáva Majerník. Upozorňuje, že v jeho predajni nedôjde k priamemu kontaktu rúk zákazníka s produktami, keďže si ich naberajú čistými naberačkami, ktoré pravidelne umývajú a menia. „Ak by vyšlo nejaké nariadenie, že sa zákazníci nemôžu obsluhovať sami, tak budem tlačiť na to, aby aj v klasických potravinových reťazcoch mali zamestnanca, ktorý bude naberať napríklad pečivo pre zákazníkov. Nech nám nekomplikujú tento príjemný a celospoločensky prospešný spôsob samoobslužného nakupovania,“ hovorí Majerník. Dodáva, že ak ho zákazník o obsluhu požiada, nemá s tým žiadny problém. 

Bez podpory v zákone

Alexandra Varšová z predajne Na kôpke rešpektuje odporúčania hygienikov, na druhej strane však upozorňuje, že tieto opatrenia stále nie sú zákonne podchytené. „Preto čakám, ako sa vo finálnej verzii nakoniec upraví zákon a podľa toho sa budem riadiť,“ uviedla majiteľka obchodu v Parku Angelinum.

Obaja prevádzkovatelia bezobalových obchodov však jednoznačne tvrdia, že kontroly zamestnancov Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Košiciach boli veľmi ústretové a príjemné. 

Neúnosné nariadenia

V obchode a kaviarni Jednoducho neodpadovo sa s kontrolou nestretli. „Ale po vašej informácii predpokladám, že prídu v najbližšom čase aj sem,“ uviedol majiteľ prevádzky Richard Rabatin. V ich prevádzke sa nachádza nielen obchod, ale aj kaviareň a malá pekáreň. „Keďže pracujem v gastronómii, tak viem, čo všetko sa môže stať, ako môže dôjsť ku kontaminácii potravín a podobne…“ Podľa jeho slov je dodržiavanie niektorých nariadení v praxi neúnosné ako pre zamestnávateľov, tak aj pre zamestnancov. 

Vláda kontra hygiena

Vláda koncom februára schválila Program predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019 – 2025, ktoré vypracovalo Ministerstvo životného prostredia SR. V ňom sa okrem iného spomína aj podpora bezobalových obchodov vypracovaním metodickej pomôcky na zavádzanie bezobalovej distribúcie tovaru a využívanie opakovane použiteľných obalov. Vytvoriť chce aj odporúčania na jednotný postup štátnych kontrolórov. Bezobalové obchody chce tiež ako príklady dobrej praxe propagovať na informačnom portáli. 

Chýba osveta

Majitelia obchodov tento prístup vítajú pod jednou podmienkou. „Nech tlačia na výrobcov, aby distribuovali potraviny v recyklovateľných obaloch, ktoré by mohli byť dotované. Hlavne nech nám nekomplikujú život nejakými zbytočnými nariadeniami alebo byrokraciou,“ uvádza Lukáš Majerník z Košickej špajze. S jeho názorom súhlasí aj Richard Rabatin z Jednoducho bezodpadovo. „Ministerstvo životného prostredia by sa malo podieľať najmä na osvete a marketingovo viac propagovať bezobalové obchody. Aby to nakoniec zase nebolo o hádzaní polien pod nohy pre majiteľov takýchto obchodov,“ dodal. 

Hľadajú riešenie

Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR je potrebné nájsť spoločné riešenie, aby sa zachovali požiadavky na zdravotnú bezpečnosť potravín a zároveň umožnili alternatívne spôsoby predaja nebalených potravín, k čomu mali prispieť aj vykonané kontroly. „Z uvedeného dôvodu k problematike prevádzkovania tzv. bezobalových obchodov sa už  uskutočnilo pracovné stretnutie so zástupcami ÚVZ SR, Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a Ministerstva životného prostredia SR. Problematika je v súčasnosti analyzovaná a následne sa rozhodne, či bude postačovať pre prax odborné odporúčanie na dodržiavanie systému hygieny a označovania potravín, alebo bude potrebné prijať legislatívne zmeny na národnej úrovni,“ dodala Daša Račková z komunikačného referátu ÚVZ SR.