Ako košickí politici vysvetľujú nejasnosti vo svojich majetkových priznaniach

V polovici júla denník KOŠICE:DNES zmapoval majetkové priznania politikov z Košíc. Oznámenia zamestnaní, funkcií, činností a majetkových pomerov, ktoré musia vybraní verejní funkcionári podať každý rok, sú zverejnené na webovej stránke Národnej rady Slovenskej republiky.

Po prvom článku denník KOŠICE:DNES požiadal poslancov parlamentu, ktorí majú bydlisko v Košiciach, aj Košičanov, ktorí sú členmi vlády, o vysvetlenie tých údajov v priznaniach, ktoré boli nejasné, príliš všeobecné, zdali sa byť nejako sporné alebo úplne chýbali.

Častým slabým miestom priznaní je kolónka paušálne náhrady. Tlačivo oznámenia ju obsahuje a aj keď ide o významnú súčasť platu politika, niektorí ju nevypĺňajú. Uvádzajú len základný príjem z výkonu funkcie verejného funkcionára.

Takto postupujú poslanci Alena Bašistová, Oto Žarnay (obaja nezaradení), Eduard Adamčík (exSieť, teraz Most-Híd), Jozef Buček (Smer) a Juraj Kolesár (Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko).

Žarnay sumu doplnil 

Na výhradu o prázdnej kolónke reagovali len prví dvaja. Bašistová a Žarnay sa zhodne odvolávajú na to, že suma za paušálne náhrady je podľa zákona nepovinný údaj a v prípade jej neuvedenia nemožno verejného funkcionára sankcionovať.

Bašistová nechcela tento údaj prezradiť ani dodatočne, Žarnay ho denníku KOŠICE:DNES povedal (19 380 eur). Zároveň doplnil, že paušálne náhrady slúžia poslancovi ako diéty a náhrada výdavkov spojených s výkonom funkcie, napríklad pri cestách za voličmi, a teda nie sú ich príjmom.

„Známy je prípad českého politika Stanislava Grossa, ktorý chápal paušálne náhrady ako svoj príjem a chcel si za ne kúpiť byt, čo ho napokon stálo kreslo premiéra,“ hovorí Žarnay.

Bašistová tiež na rozdiel od ostatných košických politikov neuvádza údaje o tom, kde sa nachádzajú jej nehnuteľnosti, hoci formulár Národnej rady SR obsahuje kolónky katastrálne územie, číslo parcely aj číslo listu vlastníctva. Aj v tomto prípade poslankyňa poukazuje na to, že to nie je povinný údaj. 

Raši odpovedá príkladmi 

Ďalším problémom priznaní politikov sú nekonkrétne údaje. Podpredseda vlády Richard Raši (Smer) napríklad v kolónke príjmov, ktoré nepochádzajú z verejnej funkcie ani iných zamestnaní a funkcií, uviedol „iný kapitálový príjem“.

Bývalý košický primátor teraz čiastočne spresnil, že tým môžu byť „úroky a výnosy z vkladov v bankách a zo sporení, plnenia z poistenia a podobne“. Príklady ponúkol aj pri vysvetlení, čo znamená „cenný papier“, ktorý si v oznámení zapísal medzi majetok, ktorého hodnota presahuje 15-tisíc eur, s tým, že to sú „akcie, dlhopisy atď“. 

„Osobne nemám problém so zverejňovaním majetkových pomerov politikov, a to najmä z dôvodu, aby nevznikali pochybnosti o ich príjmoch alebo o možných konfliktoch záujmov,“ tvrdí vicepremiér.

Nerozdelený zisk 

Ďalšieho Košičana vo vláde, ministra hospodárstva Petra Žigu (Smer), sa denník KOŠICE:DNES pýtal, prečo nepriznal chatu vo Veľkej Lomnici, v ktorej podľa týždenníka Plus 7 dní dovolenkuje. 

„Minister hospodárstva žiadnu chatu vo Veľkej Lomnici nevlastní, a preto sa v majetkovom priznaní nenachádza,“ odpísal hovorca ministerstva Maroš Stano. Kto je teda majiteľom nehnuteľnosti, ktorú Plus 7 dní označil za „luxusnú“, neuviedol. 

Zaujímavosťou Žigovho oznámenia je, že v časti iné príjmy má nulu. Vlastní pritom podiel v piatich spoločnostiach s ručením obmedzeným. Jedna z nich, firma Taper, ktorá sa venuje obchodu s drevom, vlani podľa portálu finstat.sk dosiahla pri tržbách takmer 33 miliónov eur zisk vyše 427-tisíc eur. 

Z vysvetlenia Žigu ale vyplýva, že tieto peniaze zrejme zostávajú vo firme v podobe nerozdeleného zisku a slúžia na financovanie jej potrieb. „Obchodné spoločnosti nevyplácali dividendy, a teda podiel v nich žiaden príjem nepriniesol,“ uviedol Stano. 

Adamčík má pripomienky

Neprehľadné sú často aj údaje o hnuteľnom majetku. Adamčík napríklad podľa oznámenia vlastní osobné automobily, ale nie je známy ani ich počet. Poslanec na žiadosť o doplnenie tejto informácie a odpovede na ďalšie otázky reagoval ponukou na osobné stretnutie. 

„Bol riaditeľom daňového úradu a má k terajším majetkovým priznaniam veľa pripomienok, ako by to malo transparentne fungovať,“ odpísala jeho asistentka Alica Janoščáková.  

Bez licencie NBS

Na žiadne otázky k oznámeniu o svojich majetkových pomeroch neodpovedali poslanci Juraj Kolesár, Jozef Buček ani Jozef Burian. Od posledne menovaného chcel denník KOŠICE:DNES vedieť bližšie informácie k „poskytnutým finančným prostriedkom právnickým a fyzickým osobám“, ktoré má zapísané v majetkovom priznaní.

Bývalý štátny tajomník ministerstva práce požičiava peniaze zrejme na základe voľnej živnosti cez firmu Finvia. V obchodnom registri totiž má ako predmet podnikania aj poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov „získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt“.

Takéto úvery zákon nepovažuje za spotrebiteľské úvery, čo znamená, že sa musia splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace a ich poskytovateľ nepotrebuje povolenie Národnej banky Slovenska (NBS).

O sprísnení zákona sa hovorí roky

Majetkové priznania verejných funkcionárov sú nejednotné, povrchné, chaotické a nekonkrétne. Preto ústavný zákon o konflikte záujmov neplní svoju kľúčovú úlohu, ktorým je porovnávanie majetkových prírastkov a legálnych príjmov.

„Priznania sú príliš neurčité, čiže reálne sa nedá z nich vyčítať, či politik bohatne neprimerane z funkcie. Zákonom o konflikte záujmov nie sú pokryté viaceré manažérske funkcie v štátnych firmách,“ hovorí Gabriel Šípoš, riaditeľ organizácie Transparency International Slovensko.
Podľa neho v tejto oblasti chýba politická kultúra trestať „vlastných“ a práca parlamentného výboru, ktorá dohliada na konflikty záujmov, opakovane ukazuje, že koaličná väčšina bráni nie verejné, ale stranícke záujmy.

Aj starostovia a primátori 

O sprísnení ústavného zákona sa pritom hovorí roky. Najnovšie to má za úlohu pracovná skupina zložená z vládnych aj opozičných poslancov Národnej rady. Vedie ju poslanec Smeru Martin Glváč a predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) v júni vyhlásil, že návrhy na zmenu zákona predstaví v jeseni. Jednou z noviniek má byť to, aby aj starostovia a primátori predkladali majetkové priznania do parlamentu a nie komisii zastupiteľstva, ako to robia teraz. 

Podobná pracovná komisia, ktorá nepriniesla žiadne výsledky, bola zriadená už za prvej vlády Roberta Fica (Smer).

Beblavého odmietli  

A ako sú so stavom kľúčovej normy, ktorá má cez prírastky majetku pomáhať odhaliť prípadné podozrenia na korupčné správanie, spokojní košickí politici? Podľa Ota Žarnaya sú jej zmeny potrebné. Myslí si, že priznania by mali byť podrobnejšie, aby z nich bolo napríklad zrejmé, v akej hodnote vlastní verejný funkcionár auto, alebo to, či si väčší majetok od niekoho nepožičal.

„Tieto zmeny sú dávno na papieri, do parlamentu ich už pred rokmi predložil predseda Spolu Miroslav Beblavý, avšak Smeru sa ich prijať nechce, napriek viacerým sľubom, ktoré dali verejnosti. Dnes je síce vytvorená ďalšia komisia, myslím si však, že jej zmyslom je hlavne zdržovať a udržiavať súčasný stav,“ povedal Žarnay.

Alena Bašistová hovorí, že ak pracovná skupina pripraví novelu, rada ju podporí. „Nebránim sa zmene tohto zákona, ak je taký dopyt zo strany občanov,“ uviedla.