Ako sa Ľubľana zmenila na Európske hlavné zelené mesto
Košice sa uchádzajú o titul Európske hlavné zelené mesto (EHZM) pre rok 2023. Vlastnou cestou k jeho zisku prešlo aj hlavné mesto Slovinska Ľubľana, ktorou sa chce metropola východu inšpirovať. „Ak ľuďom niečo zoberiete, musíte im ponúknuť na výmenu vhodnú alternatívu,“ tvrdí ľubľanský primátor Zoran Janković. Kľúčom k úspechu je podľa jeho slov spolupráca a intenzívna komunikácia s obyvateľmi.
Materiál vznikol v spolupráci s MEMO 98 a Transitions v rámci programu na podporu žurnalistiky zameranej na riešenia (Solution Journalism).
Ľubľana prešla za posledných 15 rokov výraznou premenou. Koncom 90. rokov minulého storočia bolo centrum podriadené automobilovej premávke s nerozvážnym parkovaním. Chodci boli v pohybe obmedzení a mesto sa borilo s nedostatkom modernej infraštruktúry. Celková situácia drasticky ničila príťažlivosť starého mesta, obyvatelia sa sťahovali z centra do okolitých satelitných štvrtí a spoločenský život sa sústreďoval do nákupných centier.
Medzi rokmi 1995 a 2005 sa z mesta odsťahovalo približne 25-tisíc ľudí na perifériu a následne dochádzali za prácou do mesta autami. V rokoch 2006 až 2007 nastal v centre prudký nárast motorovej dopravy, autá prechádzali aj samotným srdcom Ľubľany – známym Trojitým mostom a námestím Prešeren.
[ad][/ad]Kľúčový dokument s víziou
Mestská rada v Ľubľane v spolupráci s mestskými podnikmi sa rozhodla pustiť do ambicióznej verejnej investície vo výške viac ako 20 miliónov eur, aby neúnosnú situáciu napravila. V krátkom časovom období koordinovala niekoľko tímov miestnych odborníkov, ktorí pracovali na sérii konkrétnych a realizovateľných zásahov v meste. V roku 2007 samospráva vytvorila dokument „Ľubľana 2025“, v ktorom predložila dlhodobú víziu s cieľom stať sa udržateľným a príjemným miestom pre život.
Doteraz zrealizovali vyše 2200 projektov, ktorými zlepšili kvalitu života občanov vo viacerých oblastiach. Ďalších 150 projektov v súčasnosti realizujú v súlade s trvalo udržateľnou víziou. Posledný podobný komplexný plán bol prijatý v roku 1986.
Inšpiratívna Viedeň a Barcelona
Na začiatku prvého funkčného obdobia videl primátor Zoran Janković Ľubľanu ako kombináciu viedenskej usporiadanosti a barcelonského spôsobu života.
„Počas tých rokov sme s bývalým viedenským starostom Michaelom Häuplom nadviazali priateľstvo. Je dôležité, aby si naše mestá navzájom vymieňali skúsenosti a osvedčené postupy. Dnes môžem povedať, že som hrdý na to, že Ľubľana je jedinečná – čistá, zelená, priateľská, usporiadaná a obzvlášť bezpečná,“ hovorí Z. Janković.
[ad2][/ad2]Pokračovanie článku je na ďalšej strane.
[break][/break]Koniec automobilov v centre
Zmeny vo verejnom priestore začali v samom centre mesta. Automobilová doprava bola v roku 2007 zakázaná na námestí Prešeren, kde sa nachádza známy Trojitý most a súvisiaca Wolfova ulica. Priestor je v súčasnosti vyhradený len pre chodcov s výnimkou miestnych turistických autobusov. Zlepšil sa taktiež prístup medzi brehmi rieky Ljubljanica pre peších a cyklistov prostredníctvom 13 mostov, ktoré boli zrekonštruované alebo novo postavené.
Postupom času sa úspešne realizovalo čoraz viac projektov zameraných na pešiu turistiku v centre, ako napríklad Kongresni trh – pôvodne verejné parkovisko sa stalo obľúbeným spoločenským priestorom pre koncerty a rôzne kultúrne a spoločenské podujatia. Ďalším krokom bolo pripojenie pešej zóny v centre mesta k parku Tivoli na západ od centra. Ľubľanská pešia zóna dnes pokrýva 12 hektárov.
[ad][/ad]Alternatíva na výmenu
Podľa Jankovića bolo najťažšie zmeniť návyky ľudí, pretože zmena prináša so sebou pochybnosti a obavy z nového. „Museli sme obyvateľov zapojiť do procesu, načúvať im a vysvetliť, čo dané zmeny znamenajú a čo im prinesú.
„Keď sme sa rozhodli obmedziť automobilovú dopravu v centre mesta, čo bola určite jedna z najväčších výziev, niektorí ľudia hovorili, že mesto zomrie. Stal sa pravý opak – mesto ožilo a dnes by to už nikto nechcel vrátiť späť,“ myslí si starosta.
Obyvatelia dostali na ´výmenu´ šesť záchytných parkovísk a dve parkovacie garáže systému P + R (park and ride/parkuj a jazdi). Zaplatením parkovného vo výške 1,20 eura majú používatelia systému nárok na dve jazdy autobusom grátis do polnoci toho istého dňa. Táto kombinácia súkromnej a verejnej dopravy umožňuje používateľom dostať sa autami k hlavným bodom na okraji mesta a pokračovať v ceste autobusom alebo na zdieľanom bicykli BicikeLJ.
Po centre premáva šesť elektrotaxíkov s názvom Kavilir, ktoré ponúkajú jazdy zdarma pre starších, zdravotne znevýhodnených ľudí a matky s deťmi. Ďalším dopravným prostriedkom je od roku 2016 obdoba turistických vláčikov s názvom Urban. Hybnú silu získava z 12 solárnych panelov a neprodukuje tak žiadne emisie. Funguje taktiež bikesharing, ktorý má aktívnych vyše 50-tisíc užívateľov a vybudovaných je 240 kilometrov cyklociest.
Bulvár zo štvorprúdovej cesty
Jednou z najviditeľnejších zmien na vytvorenie verejného priestoru v centre mesta bola reorganizácia Slovenskej cesty. V roku 2015 uzatvorili jej cca 400 metrový centrálny úsek a zmenili tak štvorprúdovku na bulvár pre peších, cyklistov a pomaly jazdiace autobusy mestskej dopravy.
Časť Slovenskej cesty sa zmenil na zdieľaný bulvár. Jazdia tu aj Kavilir elektrotaxíky. Foto: kac
Tým sa rozšírila pešia zóna vedľa námestia a efektívne usporiadanie inžinierskych sietí zabezpečilo priestor na výsadbu zelene a zakorenenie stromov. Zrušením osobnej motorovej dopravy sa v tejto časti znížila koncentrácia uhlíka až o 70 %. Hluk z osobných automobilov sa znížil približne o 6 dB. V okolitých uliciach centra sa znížila maximálna povolená rýchlosť na 30 km/h. Zároveň museli zabezpečiť odklonenie dopravy, ktoré dosiahli vybudovaním obchvatu okolo centra.
Premenu na bulvár si pochvaľujú aj v kníhkupectve Mladinska Knjiga, ktoré sa nachádza priamo na Slovenskej ceste. „Prilákalo to viac ľudí do centra a tým pádom aj viac zákazníkov k nám. Máme aj šťastie, že sme na strategickom mieste, vedľa autobusovej zastávky,“ hovorí predavačka kníhkupectva Katja Vidovič.
Aj jej kolega Franci Medved oceňuje zmeny v meste. „Zoran Janković je najschopnejší primátor, ktorého sme tu mali a pre Ľubľanu urobil najviac,“ hovorí Medved.
Silná osobnosť
Práve primátor Zoran Janković a viceprimátor Janez Koželj, ktorý je zároveň hlavný architekt a urbanista Ľubľany, boli hybnou silou výrazných zmien. Janković sa pred vstupom do politiky zviditeľnil ako výrazná osobnosť v pozícii vrcholového manažéra štátneho obchodného reťazca potravín. Potvrdzuje to aj zakladateľ miestneho kreatívneho centra Poligon Luka Piscoric, ktorý dlhodobo pracuje v oblasti kreatívneho priemyslu a kultúry. „Jankovič je autorita, ktorá začala riadiť mesto ako biznismen svoju firmu. Je to v prvom rade podnikateľ.“
Práve jeho popularita a „nová tvár“ na politickej scéne mu v roku 2006 zabezpečila víťazstvo v primátorských voľbách. Do funkcie primátora ho obyvatelia Ľubľany zvolili štyrikrát za sebou. Pod jeho vedením sa mesto začalo orientovať na rozvoj turizmu a financie získané do pokladne mesta následne investovali do rozvoja mestských verejných inštitúcií.
Janez Koželj je profesor na Fakulte architektúry Univerzity v Ľubľane a patrí do medzinárodne uznávanej špičky v urbanistike a architektúre. Vo svoje odbornej práci overuje teoretické poznatky z urbanistických štúdií rozvoja mesta a reštrukturalizačných projektov pre opustené mestské oblasti. Spolupracoval na tvorbe rôznych vývojových štúdií pre Ľubľanu, Maribor, Koper, Celje a iné mestá.
[ad2][/ad2]Pokračovanie článku je na ďalšej strane.
[break][/break]Pohľad sociológa
Pohľad odborníka do celého megaprojektu prináša aj Matjaž Uršič, profesor sociológie Univerzity v Lubľane. Vo svojej praxi sa špecializuje na sociológiu urbanizmu, architektúry a udržateľného rozvoja.
Podľa jeho slov zmeny v začiatkoch neboli medzi ľuďmi populárne a predchádzalo im množstvo vysvetľovania nielen obyvateľom. „Napríklad pred rokmi sme prezentovali projekt, ktorý ubral jeden z pruhov na štvorprúdovej ceste a bol určený pre verejnú dopravu. Na začiatku to bolo pre ľudí niečo nemysliteľné a šialené. Za necelých šesť rokov nakoniec tieto žlté pruhy pre autobusy boli implementované,“ uviedol Uršič s tým, že aj prijatie takýchto zmien reprezentuje posun hodnôt v spoločnosti.
Hybnou silou premien je podľa neho silná osobnosť primátora: „Je to dobrý manažér, ktorý nás vypočul a rozumel nám. Myslím, že niekedy musel ísť proti vetru, do konfliktu s niektorými odborníkmi vo vnútri štruktúr, ktorí nesúhlasili s niektorými projektmi pre udržateľný rozvoj mesta. Stále ich však vedel dostať nakoniec na svoju stranu, čo je prekvapujúce,“ tvrdí Uršič.
Práve dlhodobé „masírovanie“ verejnej mienky, lobovanie u expertov a vysvetľovanie benefitov, aké môžu zmeny obyvateľom priniesť, je ďalším kľúčovým momentom, ktorý prispel ku konsenzu.
Výrazným zmenám predchádzalo niekoľko výskumov zisťujúcich postoje obyvateľov a informačné kampane. Cieľom bolo motivovať obyvateľov k zamysleniu sa nad ich spôsobom dopravy v meste a jej environmentálnymi súvislosťami. V jednom z prieskumov viac než polovica respondentov po oboznámení sa s faktmi prejavila ochotu prehodnotiť svoje dopravné zvyklosti. Verejnosť bola zapojená aj do procesu plánovania dopravných zmien. Vedenie mesta tak chcelo predísť možným konfliktom a zaistiť všeobecný konsenzus a posilniť zo strany obyvateľov záujem o veci verejné.
[ad][/ad]Zžívanie sa so zmenou je náročné
So zmenami sa zžíval postupne aj grafický dizajnér Matic Grgič, pre ktorého je Ľubľana rodiskom. Jedným z príkladov je systém podzemných kontajnerov s prístupom na kartu, ktorú vlastnia iba obyvatelia danej lokality.
„Keď som v minulosti žil v centre mesta, bol som naštvaný, ako sa tu zhromažďovali odpadky. Som si istý, že väčšine ľudí nebola po vôli inštalácia podzemných kontajnerov. Ale teraz, s odstupom času, som si rovnako istý, že ľudia vidia výhody, ktoré im to prinieslo. To isté platí pre uzavretie centra mesta. Môžete v ňom chodiť bez toho, aby vám do tváre fúkali plyny z áut,“ myslí si Grgič.
Budúcnosť v električkách
Podľa architekta a urbanistu Marka Peternlina, ktorý sa venuje trvalo udržateľnému územnému plánovaniu verejného priestoru v meste, je v súčasnosti najväčšou výzvou mesta zefektívnenie verejnej dopravy.
„Ľudia využívajú bicykle najmä kvôli nevyhovujúcej mestskej doprave. Autobusy sú pomalé, nekomfortné a drahé. Riešením by bolo vytvorenie električkovej dopravy, ktorá by bola ekologická a zároveň lacnejšia ako autobusová. Vybudovať by sa dala za 12 rokov,“ uviedol Marko Peterlin z Inštitút pre priestorovú politiku – IPoP.
Električková doprava v meste fungovala v prvej polovici 20. storočia, neskôr ju vytlačili autobusy.
Problém s dostupnými bytmi
Ľubľana však naďalej bojuje s nedostatkom cenovo dostupných alebo nájomných bytov, s čím majú v súčasnosti problém takmer všetky svetové metropoly. „Miestni obyvatelia alebo študenti nemajú šancu prenajať si byt v centre, nieto kúpiť. Všetky tieto jednotky sú určené na krátkodobý prenájom pre turistov,“ opisuje Piscoric s tým, že zdieľaná izba pre jednu osobu v centre vychádza aj na 300 eur.
S tým súhlasí aj Grgič, podľa ktorého bolo v meste vystavaných viacero bytov vo vysokom štandarde, no nevie, kto si ich kúpi. „Pravdepodobne ľudia, ktorí už vlastnia päť až desať bytov a prenajímajú ich,“ hovorí o miestnych reáliách mladý dizajnér. Ceny bytov sú podľa jeho slov mimo reality a skutočnej životnej úrovne. „Som zvedavý, ako mesto tento problém vyrieši, keďže ide o súčasť väčšieho problému. Oveľa lepším začiatkom by bol premyslenejší systém nájomných bytov riadený mestom, bez profitovania na nájmoch,“ tvrdí Grgič.
[ad2][/ad2]Pokračovanie článku je na ďalšej strane.
[break][/break]Ďalšia výzva – odpad
Ľubľana má pred sebou ďalšiu výzvu – efektívne spracovanie odpadu. Riešenie sa týka nielen Ľubľany, ale celej krajiny. „Ľudia síce separujú rôzne typy materiálov do farebných nádob, no neexistuje žiadne ďalšie druhotné recyklovanie odpadu. Nie je to iba náš problém, ale viacerých vyspelých krajín. Nevieme ako to riešiť, keďže to presahuje rámec mesta,“ hovorí Uršič.
Ľubľana recykluje takmer tri štvrtiny odpadu. Do roku 2025 chce znížiť ročnú produkciu zmesového odpadu na 60 kg na občana a skládkový odpad 30 kg na hlavu. V posledných rokoch mesto zaviedlo zaviedlo nový systém zberu komunálneho odpadu “od domu k domu”. Každý dom či bytovka má vlastný kontajner na zmesový, biologický a ak je treba tak aj papierový odpad. Obyvatelia sú na separácii finančne zainteresovaní – čím menej pošleš na skládku, tým menej platíš. V bytovkách je však komplikovanejšie prinútiť všetkých obyvateľov k separovaniu odpadu.
Biologický a zmesový odpad putuje do recyklačného centra, ktoré vzniklo v roku 2016 vďaka podpore európskych fondov a spracuje tretinu odpadu z celej krajiny. Vytriedi sa tam aj to, čo by bola škoda skládkovať. Energetická spoločnosť Energetika Ľubľana dosiahla prostredníctvom zlepšovania centrálnej dodávky tepla a plynu zníženie toxických plynov a 15% energie pochádza v súčasnej dobe z biomasy z dreva.
[ad][/ad]Titul ako uznanie
V žiadosti zaslanej porote pri kandidatúre na Európske hlavné zelené mesto roku zosumarizovali a predstavili množstvo zmien v Ľubľane, ktoré však nezavádzali prioritne kvôli zisku titulu. V čase, kedy sa mesto rozhodlo pre svoj prerod, titul Európske hlavné zelené mesto ani neexistoval.
„Je to však najvyššie uznanie, ktoré môže mesto získať na základe zrealizovaných udržateľných projektov. Ako zdôraznila porota, Ľubľana získala titul pre rok 2016, pretože v krátkom čase urobila najväčší počet zmien správnym smerom a úspešne skombinovala dva aspekty: zachovanie zelenej identity mesta a udržateľnú transformáciu bývalých priemyselných oblastí,“ uviedol primátor Zoran Janković.
[ad2][/ad2]Ľubľana v číslach
– 275 km2 rozloha mesta
– 300-tisíc obyvateľov
– 40-tisíc vysadených stromov, medzi nimi ovocné stromy v mestských sadoch
– 10 ha plochy pre chodcov a cyklistov
– o 70 % sa znížila koncentrácia uhlíka v centre mesta
– 100 nabíjačiek vo verejnom priestore pre elektrické autá
Európska komisia udeľuje ocenenie Európske hlavné zelené mesto od roku 2010 na základe 12 hlavných indikátorov v oblasti environmentálneho rozvoja. V minulosti boli týmto titulom ocenené mestá Štokholm, Hamburg, Vitoria-Gasteiz, Nantes, Kodaň, Bristol, Essen či Nijmegen. Slovinská Ľubľana je dôkazom toho, že aj malé mesto z východnej Európy môže implementovať environmentálny program vďaka odvážnym politickým rozhodnutiam. O zisk titulu na rok 2023 sa pokúsia aj Košice. Prihlášku podávajú v októbri.
Foto: wiki, Ljubljana.si, KAC
