Americká astronautka so slovenskými koreňmi zavítala do Košíc
Ubehlo už 58 rokov od chvíle, keď sa človek prvýkrát v histórii odpútal od svojej domovskej planéty a vyletel do vesmíru. Odvtedy sa do mimozemského priestoru dostalo takmer 560 ľudí z 38 krajín, z toho bolo 62 žien. Medzi nimi aj dvojnásobná americká astronautka Mary Ellen Weber, ktorá zavítala aj k nám do Košíc. O ceste do vesmíru, budúcnosti vesmírnych technológií či výskumu sa rozprávala v utorok so študentmi Leteckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach.
Americká astronautka sa zúčastnila dvoch letov do vesmíru v rokoch 1995 a 2000. Bola dovedna 328. človekom a 29. ženou, ktorá bola súčasťou vesmírnych letov. Patrila medzi najmladších členov a členky posádok, ktoré sa odhodlali absolvovať toto dobrodružstvo.
Podporuje ženy v technických odvetviach
„Na svojich dvoch misiách som strávila deväť a desať dní. Najťažšia je zodpovednosť, ktorú máte na pleciach. Množstvo ľudí je vtedy na vás závislých. O chvíľu sa bude letieť na Mars. Myslím, že nás čaká svetlá budúcnosť, a to nie len budúcich astronautov, ale celú našu planétu.“
Mary Ellen nikdy ani len nesnívala, že by sa stala astronautkou. V čase, keď bola ešte malé dievča, ženy nemohli lietať do vesmíru. Záležalo jej však na kvalitnom vzdelaní. Situácia sa časom zmenila a ona obetovala všetko preto, aby do vesmíru raz letela. V súčasnosti pracuje ako konzultantka pre inovácie a popularizátorka vesmírnej vedy. Prostredníctvom svojho príbehu ukazuje študentom, ale najmä ženám, ako je možné preraziť v technických sférach.
[ad][/ad]Svet bez hraníc
Vidieť planétu Zem z vesmíru patrí vraj k najkrajším pohľadom na svete. Mnohí astronauti vravia, že si človek vtedy uvedomí aká je naša planéta jedinečná a zároveň krehká. 57-ročná astronautka prezradila, že nielen pohľad na našu planétu, ale i samotný let je neskutočný zážitok. „Nedá sa to k ničomu prirovnať. Sú to neopísateľné pocity. Vidieť našu Zem zhora je neuveriteľné. Strácajú sa hranice medzi krajinami a vy vidíte planétu ako celok.“
Zaujímalo nás, aký to je pocit vrátiť sa na zem a po beztiažovom stave znovu pociťovať gravitáciu.
„Každý astronaut je iný. Niektorí strávia niekoľko dní v nemocnici, aby sa zotavili. Keď som sa vrátila späť na Zem, nemala som žiadny problém. Cítila som sa skvele. Nevedela som sa dočkať, kedy sa o svoje zážitky so všetkými podelím.“ Zo všetkého najviac jej vo vesmíre chýbal manžel a pes. Mary Ellen by sa do vesmíru vrátila, a to bez váhania. „Teraz je však pre mňa dôležité hovoriť s mladými ľuďmi, ktorí majú také sny, ako som mala ja.“
[tv_video slug=”americka-astronautka-mary-ellen-weber-navstivila-kosice”][/tv_video]Vesmírny turizmus je riskantný
Letecká fakulta každoročne na svoju pôdu pozýva hostí, ktorí by mohli študentov inšpirovať. Teraz tomu nebolo inak. Astronautka mala však ešte jeden špeciálny dôvod zavítať k nám na Slovensko. „Som sčasti Slovenka, z otcovej strany rodiny. O to viac som túžila do vašej krajiny prísť.“
Vesmírny turizmus už nie je dnes ničím výnimočným. Kto má veľa peňazí môže si výlet do mimozemského priestoru zaplatiť. „Obávam sa, že ľudia si dostatočne neuvedomujú aké to je riskantné. Nie som si istá, či komerčné lety sú dobrá vec.“
Chceli sme vedieť či to, čo vidíme v sci-fi filmoch s tematikou vesmíru, zodpovedá aspoň trochu realite. „Povedzme Apollo 13 je veľmi dobre spracovaná a realistická snímka. Ale film Gravitácia nedodržala zákony fyziky. Všeobecne si však myslím, že takýmto spôsobom si môžu ľudia aspoň predstaviť, aké to je byť vo vesmíre.“
Už druhá v poradí
Košice začiatkom októbra 2017 navštívila aj bývalá americká astronautka Dorothy Lindenburger (42). Rodáčka z Colorada ako 14-ročná absolvovala Vesmírny kemp v Alabame. Vtedy ešte netušila, že sa stane jeho prvou absolventkou, ktorá sa dostane do vesmíru. Po rokoch štúdia a výskumu ju v roku 2004 vybrali ako kandidátku na tréning k letu na Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Tam sa naučila pilotovať lietadlo, obsluhovať robotické ramená a absolvovať podvodný tréning. Na obežnú dráhu, kde zotrvala 15 dní, sa dostala 5. apríla 2010.
(JV)
Kozmické prvenstvá
Prvý človek vo vesmíre
Jurij Alexejevič Gagarin bol sovietsky kozmonaut a prvý človek, ktorý vzlietol do vesmíru. Planétu Zem obletel jeden krát 12. apríla 1961 a po 108 minútach pristál na padáku pri obci Semelovo v Saratovskej oblasti. Po návrate sa stal hrdinom Sovietskeho zväzu. Okolo jeho smrti vznikalo množstvo špekulácií. Dôvodom bolo dôkladné utajovanie informácií, ktoré hovorili o udalostiach počas cvičného letu z 27. marca 1968. Gagarin vtedy havaroval spolu so svojim inštruktorom Vladimirom Serjoginom. Cvičný let stroja MiG-15 ani jeden neprežil.
Prvá žena vo vesmíre
Valentina Vladimirovna Tereškovová – Nikolajevová má dnes 82 rokov. Je bývalá sovietska kozmonautka. V júni roku 1963 na kozmickej lodi Vostok 6 absolvovala 48 obletov Zeme, ako prvá žena vo vesmíre. Jej let trval 70 hodín a 41 minút. Štart rakety bol odložený kvôli technickým ťažkostiam aj zvýšenej slnečnej aktivite. Z paluby sa hlásila volacím znakom “čajka”. Let neprebiehal bez problémov, riadiace stredisko odhalilo chybu v príprave a muselo preprogramovať motory, aby nedošlo k vážnej nehode pri pristávacom manévri. Astronautku trápila kinetóza (kozmická choroba) a únava, na ktorú sa z kozmickej lode opakovane sťažovala. Podobne ako Jurij Gagarin sa aj ona pri pristátí katapultovala a pri dosadnutí sa udrela do hlavy.
Prvý československý kozmonaut
Vladimír Remek (71) bol prvý československý kozmonaut. Súčasne bol prvým cudzincom, ktorý sa zúčastnil medzinárodných pilotovaných vesmírnych letov programu Interkozmos v bývalom Sovietskom zväze. Remek bol 87. kozmonautom sveta, prvým z inej krajiny ako ZSSR a USA. Absolvoval Vyššie letecké učilište v Košiciach, kde lietal na cvičných lietadlách L-29 Delfín. Študoval na Vojenskej leteckej akadémii J. A. Gagarina v Moskve. Od decembra 1976 sa v Stredisku prípravy kozmonautov v Hviezdnom mestečku pri Moskve začal pripravovať spolu s Oldřichom Pelčákom a ďalšími kandidátmi z Poľska a NDR. Kozmická loď Saljut 6 s Vladimírom Remekom a sovietskym kozmonautom Alexejom Gubarevom vyštartovala z kozmodromu Bajkonur 2. marca 1978.
Prvý slovenský kozmonaut
Ivan Bella odštartoval do vesmíru 20. februára 1999 z kozmodromu Bajkonur na palube kozmickej lode Sojuz TM-29. O tom, že poletí do kozmu, sa rozhodlo len pár dní predtým. Spolu s ním leteli ruský kozmonaut Viktor Michajlovič Afanasiev a jeho francúzsky kolega Jean-Pierre Haigneré. Po dvoch dňoch sa vo výške 350 kilometrov nad Zemou spojili s orbitálnym komplexom Mir. Na Zem sa Bella vrátil 28. februára spolu s ruským kozmonautom Gennadijom Padalkom, ktorý dovtedy na stanici Mir strávil 198 dní. Dvojica kozmonautov úspešne pristála v Kazachstane.