Vďaka výstavbe obchodného centra, diaľnice či rekonštrukcii ulíc spoznávame našu históriu. Pri aktuálnom výskume na Poštovej ulici, ktorý súvisí s opravou cesty, sa potvrdili informácie z dobových dokumentov. Podľa nich boli Košice pred pár storočiami veľmi dobrou pevnosťou.

Dôvodom takzvaného záchranného archeologického výskumu je vyšetrovanie pamiatkového úradu, ktoré je potrebné pri každej výstavbe. „Pamiatkový ústav na základe skúseností a historických vedomostí vyhodnotí, či je predpoklad, že na mieste niečo bude. Ak áno, nariadi archeologický výskum,“ vysvetlil archeológ Krajského pamiatkového úradu v Košiciach Martin Horvát. 

Následne musí stavebník osloviť firmu, ktorá má na vykonávanie výskumu povolenie, výskum zaplatiť a zniesť aj časové zdržanie. „Investori si už na to zvykli a počítajú s tým, že ak idú robiť rozsiahlu investičnú činnosť, potrebujú  už v predstihu stanovisko pamiatkového úradu,“ povedal Horvát. Táto podmienka podľa neho dnes zaskočí iba neskúsených.

Vykopávky na Poštovej

V poslednom čase bola takýmto spôsobom obmedzená výstavba obchodného centra Aupark či rekonštrukcia Hlavnej ulice pri Dolnej Bráne. Dnes sa pre nariadený archeologický výskum, ktorý realizuje Fakulta umení Technickej univerzity v Košiciach, zdržiava rekonštrukcia Poštovej ulice. Archeológovia tam dokumentujú päť línií starých hradieb, bránu do mesta aj bastión, ktoré doteraz poznali iba z plánov. „O bráne sa viac-menej vedelo, ale ešte nikdy nebola zachytená. Konečne z nej máme po prvý raz zachytené aj reálne pozostatky,“ skonštatoval vedúci výskumu Rastislav Rusnák.

Prebiehajúci výskum podľa neho v podstate potvrdil všetky predpoklady, ktoré čerpali zo starých plánov, ale aj z dodnes existujúcich hradieb z nadzemnej časti. „Na Hradbovej ulici môžeme vidieť najstaršie časti hradieb, vo dvoroch je zachovaná časť tupého bastiónu, teda tá neskoršia renesančno-baroková fáza opevnenia Košíc,“ povedal Rusnák. Výskumom sa potvrdili predpoklady, ako vyzerali už neexistujúce časti týchto hradieb a bastiónu. Zároveň sa potvrdilo, že Košice boli už začiatkom 17. storočia veľmi silne opevnené. „Na slovenské pomery bolo mesto veľmi dobre opevnené niekoľkými pásmami hradieb a vnútornou priekopou už začiatkom stredoveku. Potom v priebehu 16. a 17. storočia sa dobudovalo celé renesančno-barokové opevnenie s veľkými bastiónmi, ravelínmi a ďalšími priekopami,“ vysvetlil Rusnák.

Bastión strážil Dolnú bránu

Nálezy opevnenia a bastiónu z Poštovej ulice nadväzujú na výsledky výskumu pri výstavbe obchodného centra Aupark aj rekonštrukcii Hlavnej ulice, pri ktorej sa realizoval výskum Dolnej brány. „Múr, ktorý zachytili v Auparku, bol súčasťou Leopoldovho bastiónu, citadely, teda takej predsunutej pevnosti, ktorá tam bola postavená v druhej polovici 17. storočia a existovala do začiatku 18. storočia,“ skonštatoval Rusnák. Leopoldovský bastión strážil vstup do mesta z juhu cez Dolnú bránu. Tá prešla cez ruky archeológov koncom 90. rokov a jej priestory sú odvtedy prístupné návštevníkom. 

História pod diaľnicou

Najcennejšie nálezy sa ale našli mimo centra mesta. Pri výstavbe rýchlostnej cesty R4 v smere na hranicu s Maďarskom neďaleko obcí Seňa a Milhosť našli unikátnu kostru ženy a zdokumentovali osídlenie z obdobia neolitu. „Skúmanie bude v budúcnosti pokračovať pre výstavbu odpočívadla,“ prezradil Horvát. Za nález bronzovej spony a kosteného hrebeňa zasa môžeme vďačiť výstavbe rodinných domov v Haniske pri Košiciach.  

—

Za prvý výskum vďačíme železiarňam

Prvým záchranným výskumom na východnom Slovensku bola v rokoch 1951 až 1954 takzvaná „Expedícia HUKO“. 

Československá vláda vtedy do okolia Košíc vyslala svojich najlepších archeológov, aby rozšírili túto vednú disciplínu aj v okolí Košíc. „Lokalita bola skúmaná v rámci letnej expedície československých archeológov Hutný kombinát, záchranné výskumy na stavbách socializmu. Bol to veľký projekt československej archeológie,“ priblížil René Masaryk, archeológ, ktorý v 90. rokoch minulého storočia pracoval na spracovaní tohto výskumu. 

Vtedajšie nálezy považuje za veľmi zaujímavé – v Barci našli dôkazy o osídlení od obdobia neolitu až dodnes. „Je tam kontinuálne praveké osídlenie, predtým ešte staršie paleolitické a neolitické osídlenie, a ďalej všeličo možné až po stredovek,“ povedal Masaryk. Medzi najzaujímavejšie nálezy v rámci výskumu zaradil pohrebisko zo staršej doby bronzovej a opevnené sídlisko z mladšej doby kamennej. „Dokázalo sa aj osídlenie z doby ľadovej v tomto priestore. Boli to také tábory lovcov mamutov,“ dodal archeológ.

Foto: Veronika Janušková