Bláznivé zmeny počasia dokážu s nami zamávať
Západné Slovensko zasiahli minulý týždeň silné búrky. Rýchlosť vetra bola v nárazoch 100 kilometrov za hodinu. V českej obci Bohuslavice veterná smršť poškodila najmenej 80 domov. Silné víchrice si v Poľsku vyžiadali najmenej päť ľudských životov.
Začiatkom júla zaznamenali v Rakúsku dokonca tornádo. Rýchlosť vetra v jeho „oku“, ktoré zasiahlo husto obývanú oblasť, dosiahla až 180 kilometrov za hodinu. Aj takéto extrémne prejavy prinieslo tohtoročné leto.
V jeden deň horúco, že sa ani nedá dýchať, na druhý deň zasa zima, že by človek aj v auguste vytiahol teplý sveter. Výkyvy teplôt dávajú zabrať všetkému živému, a veru nie každý sa s nimi dokáže vyrovnať. Niektorí z toho dokonca ochorejú.
Extrémna jar
Už jar tohto roku mala nestabilné teplotné podmienky. „Mrazy na konci prvej dekády mája vystriedali v druhej polovici mája horúčavy. Tieto teplotné výkyvy pokračovali aj v priebehu leta. Jeden týždeň bolo mimoriadne teplo, potom nasledovalo prechodné ochladenie a opäť sa oteplilo. Toto sa opakovalo pravidelne, pričom vlny horúčav sa postupne zvýrazňovali a vrcholili v prvej polovici augusta,“ povedal pre KOŠICE:DNES klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Pavol Faško.
V lete šarapatí studený front
Najväčšia zmena počasia prichádza v dňoch, keď cez danú oblasť prechádza front. „Teraz v lete je studený front zvyčajne sprevádzaný búrkami, ktoré prinášajú blesky, zrážky, zosilnenie vetra a niekedy aj krúpy. Po výraznej búrke s výdatným dažďom dochádza k ochladeniu. To sa prejaví aj znížením teploty vzduchu o 10 stupňov v priebehu jednej hodiny,“ dozvedeli sme sa od meteorológa Jozefa Csaplára zo SHMÚ, ktorý tiež uviedol, že za frontom niekedy prenikne taký chladný vzduch, že nasledujúci deň je teplota aj o 10 až 15 stupňov nižšia ako v predchádzajúcom dni.
Takéto zmeny sa vyskytovali aj v minulosti. „V poslednom období ich vnímame viac, pretože prílev teplého vzduchu pred frontom býva častejšie intenzívnejší a dosahuje vyššie hodnoty v dôsledku klimatických zmien než v minulosti.“
Tornáda na Slovensku
Klimatické zmeny tiež spôsobujú, že už aj na Slovensku sa vyskytujú tornáda. Sú však zriedkavé a relatívne málo zdokumentované. „Takmer všetky tornáda sú spojené s búrkami, väčšina z nich je vyvolaná búrkami, ktoré majú isté špecifické vlastnosti – s búrkami typu supercela,“ hovorí J. Csaplár. Supercela sa od ostatných búrok líši tým, že jej výstupný prúd rotuje, hoci pri pohľade na samotný oblak rotáciu nemusí byť vidieť. Supercely sa tento rok vyskytujú na Slovensku častejšie ako napr. v minulom roku. „Zo štatistického pohľadu je to otázka počtu ‚pokusov superciel‘, aby sa pri niektorej vyskytlo tornádo. Jeho následky závisia od intenzity, lokality a úseku dňa alebo noci.“
Komplikované predpovede
Meteorológ hovorí, že búrkové javy sa zvyčajne nedajú predpovedať s predstihom väčším ako niekoľko desiatok minút, pretože tieto javy spúšťajú procesy, ktoré sa nechovajú lineárne (priamočiaro) a búrky sa tiež nechovajú lineárne z hľadiska presunu i intenzity. „Rozsiahle víchrice bez búrky spôsobené výrazným tlakovým rozdielom vieme predpovedať s predstihom aj 48 hodín a viac, obdobne nástup vlny horúčav. Tornádo vzhľadom na jeho veľmi malé rozmery a potrebný súlad viacerých parametrov súčasne v podstate nevie nik dobre predpovedať, pokiaľ už tornádo nevznikne a nemá dostatočne dlhé trvanie.“ Treba tiež povedať, že napr. v USA, ktoré majú špecializovanú službu na vydávanie výstrah pred tornádami v podstate len pre veľké oblasti, vydajú výstrahy na podmienky pre tvorbu tornád, a potom popisujú presun skutočných tornád.
[ad][/ad]Čo nás ešte čaká?
Zdá sa, že nadpriemerne teplé počasie bude pokračovať do konca leta. A zas bude s prechodnými ochladeniami. „Na záver súčasného pracovného týždňa dosiahne maximálna teplota v teplých lokalitách 34 stupňov, teda sa nedá vylúčiť aj ojedinelé miesto s teplotou okolo 35 stupňov. V priebehu soboty sa pravdepodobne začne na západe ochladzovať a v nedeľu asi dôjde k ochladeniu na celom území,“ predpovedá J. Csaplár a upozorňuje, že čím bližšie sme k jesennej rovnodennosti, tým sa viac zhoršujú podmienky na zohrievanie vzduchu nad 35 stupňov, ale pri veľmi intenzívnom príleve veľmi teplého vzduchu a slnečnom počasí sa to nedá vylúčiť. „Žiaľ, zatiaľ nevieme povedať, či okrem nasledujúceho piatka sa takáto kombinácia vyskytne.“
O tropických dňoch hovoríme, ak teplota v tieni vystúpi nad 30 stupňov. Za posledných päť rokov bol ich počet veľmi rôzny. V Košiciach sme v roku 2012 zaznamenali 37 takýchto dní a najvyššia teplota, ktorú namerali meteorológovia na košickom letisku 6. júla, bola 36,3 °C. V ďalšom roku bolo zaznamenaných 20 tropických dní a ten najteplejší bol 9. augusta. Vtedy teplota vystúpila na 36,2 °C. V roku 2014 bolo „iba“ 13 tropických dní a v roku 2016 ich bolo 17. Zatiaľ najviac takýchto dní, až 39, bolo zaznamenaných v roku 2015. Najteplejší v tomto roku bol 12. august, keď teplota vystúpila na 35,9 °C. Je predpoklad, že tento rok sa štatistiky zmenia.
Najviac v tomto čase trpia meteosenzitívni ľudia
Opakujúce sa teplotné výkyvy striedané s vyčerpávajúcimi horúčavami môžu vplývať na imunitu ľudí a u niektorých potom podmieniť aj ochorenie.
„Je pravdou, že lekári sa vo svojej praxi stretávajú aj so zmenami zdravotného stavu pacientov spôsobenými prudkými zmenami počasia. Výkyvy počasia môžu hlavne u meteosenzitívnych ľudí spôsobovať napríklad zmeny krvného tlaku, bolesti hlavy, nevoľnosť, pocit slabosti, poruchy príjmu potravy, ako aj zmeny nálad a psychického stavu,“ povedal lekár Vladimír Uram z Oddelenia urgentného príjmu UNLP Košice na Tr. SNP 1. Ako V. Uram dodal, pri prudkej zmene počasia sa môže zvyšovať chorobnosť. V praxi sa stretávame napríklad s nárastom prípadov vzniku infarktu myokardu alebo cievnou mozgovou príhodou. „Z praxe je tiež známe, že ľudia po predchádzajúcich zlomeninách končatín zvyknú cítiť na tzv. oslabenom mieste prudké zmeny počasia a tlaku prevažne pred alebo pri výraznom ochladení.“