Boli voľby župana v Košickom kraji v poriadku?
Manipulácia župných volieb alebo sa len voliči spontánne mýlili a znehodnotili tak množstvo volebných lístkov výhradne pri voľbe predsedu Košického samosprávneho kraja (KSK)? Rozdiel je oproti zvyšku Slovenska obrovský a takmer dvojnásobný oproti priemeru.
Pri voľbe predsedu sa zmýlilo v celom Košickom kraji až 6,38 percenta voličov, čo je 10 741 neplatných hlasov. Slovenský priemer bol 3,42 a v bratislavskom kraji dokonca iba 1,5 percenta.
Toto množstvo neplatných hlasov až 12-násobne prevyšuje rozdiel v hlasoch medzi víťazom volieb Rastislavom Trnkom (nezávislý) a druhým v poradí Richardom Rašim (Smer) – ten bol iba 875 hlasov.
V mestských košických obvodoch 1 až 4 je vyšší počet neplatných hlasov vo voľbách poslancov ako vo voľbách predsedu.
Zvyšné obvody, teda 5 až 11, dosiahli mimoriadne vysoký počet neplatných hlasov vo voľbách predsedu. Neplatných hlasov je 9 549, teda až 8,54 percenta. V Košiciach je to s počtom 1 192 iba 2,11 percenta.
Pri voľbách poslancov do zastupiteľstva bolo neplatných 5 065 volebných lístkov a „zmýlilo“ sa už iba 3,01 percenta, čo de facto kopíruje úroveň v ostatných slovenských krajoch.
[ad][/ad]Raši dal podnet na políciu
Podľa neúspešného kandidáta a primátora Košíc Rašiho pri analýze výsledkov volieb a správach z jednotlivých okresov padli aj podozrenia na volebný podvod.
„To bolo dôvodom, že som podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb. Volebné právo je garantované občanom našou ústavou, a preto by malo byť riadne prešetrené každé jeho zneužitie či porušenie,“ uviedol Raši, ktorý trestné oznámenie podal 12. januára.
Upozorňoval na to už predseda KDH
Predseda KDH Alojz Hlina už vlani hovoril o zneplatňovaní volebných lístkov protikandidáta. „Pri sčítavaní hlasov sa nenápadne zakrúžkuje aj ďalší kandidát. Ako je možné, že sa mýlia ľudia pri županovi, kde treba zakrúžkovať jedného kandidáta? Pri poslancoch je chybovosť nižšia, a pritom je to náročnejšia kandidátka,“ konštatoval vtedy Hlina, ktorý oslovil štátnu volebnú komisiu, aby vydala usmernenie počas volieb pre členov okrskových komisií, nech pri sčítaní hlasov nemajú pero s modrou tuhou. „Tento problém by sa eliminoval,“ dodal Hlina.
[article slug=”na-nove-volby-zupana-treba-stovky-spornych-hlasov”][/article]Bolo by to politické sci-fi
Členovia okrskových komisií sú tí, ktorí sa musia navzájom kontrolovať a od nich závisí korektnosť výsledku volieb.
„Politické subjekty tam nominujú svojich členov. Ak by sa členovia súperiacich strán nejako dohodli na nekalom postupe, tak sme voči tomu bezmocní, ale predpokladať takúto dohodu sa mi zdá nepravdepodobné a politické sci-fi,“ reagoval Eduard Bárány, predseda štátnej volebnej komisie a pracovník Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied.
Príčin, prečo je toľko neplatných hlasov, môže byť podľa Bárányho viac. „Napríklad to môže byť úmysel voliča – chcem sa zúčastniť volieb, splniť si svoju povinnosť, ale z ponúknutých kandidátov na predsedu nechcem dať hlas ani jednému, alebo volič zakrúžkoval viacero kandidátov. Pri poslancoch si ale mohol vybrať z viacerých možností. Netvrdím, že to tak bolo, ale je to jedna z možností,“ poznamenal Barány a doplnil: „Som zdržanlivý, keď má ísť o veľký podvod, ktorý by sa týkal veľkých počtov ľudí. To by sa rýchlo rozkríklo.“
Podľa politológa Tomáša Koziaka podanie na polícii môže mať viaceré vplyvy – negatívne pre Rašiho, no mohlo by prísť až k opakovaniu volieb.
„Polícia si po podaní bude robiť svoju prácu. Zrejme bude treba prepočítať a skontrolovať hlasovacie lístky. Ak uzná, že nedošlo k porušeniu, bude to mať negatívny vplyv na Rašiho, bude to takto vnímať verejnosť, že sa za každú cenu snaží zvrátiť výsledky volieb, ktoré boli v jeho neprospech, a ľudia už sú z toho unavení,“ konštatoval Koziak a doplnil: „Ak by ale došlo po preskúmaní k výsledku, že hlasy boli za neplatné označené neoprávnene a bola by to jasná volebná manipulácia, tak by to mohlo viesť až ku opakovaniu volieb.“
Podobné to bolo aj v predchádzajúcich voľbách župana
Zaujímavé je, že vysoké percento pri voľbe predsedu kraja sa neobjavilo po prvýkrát. V roku 2009 v prvom kole predstavovalo výšku 6,3, teda približne toľko ako vlani. Ešte výraznejšie bolo vo voľbách v roku 2013, kedy počet neplatných hlasov atakoval hranicu desiatich percent.
Popri známejšom kupovaní hlasov je ďalšou možnosťou nelegálneho ovplyvňovania volebného výsledku vyraďovanie hlasov, teda sa označia za neplatné alebo sú označené za poškodené. Pri sčítaní hlasov môže člen komisie urobiť na lístku nezákonnú úpravu, napríklad pridať krúžok navyše, čím sa stane hlasovací lístok neplatný.
Rašiho sťažnosť stále čaká na Ústavnom súde
Richard Raši podal sťažnosť na neústavnosť a nezákonnosť volieb 15. novembra na Ústavný súd SR (ÚS). Tvrdí v nej, že získal informácie o tom, že v obci Zemplínska Široká dostal podľa zápisnice okrskovej komisie 88 hlasov, ale v oficiálnych výsledkoch Štatistického úradu má nulu.
Žiada preto porovnanie celkového počtu hlasov v zápisniciach zo všetkých okrskov kraja, ktorých je 853, s oficiálnymi výsledkami volieb. Ak sa pochybnosti potvrdia, navrhuje vyhlásiť voľby za neplatné.
„V tejto veci aktuálne prebiehajú nevyhnutné procesné úkony. Momentálne nie je možné určiť termín prerokovania danej veci,“ informovala Jana Fecsu z tlačového a informačného odboru ÚS.
Rozhodnutie o sťažnosti na neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb musí podľa zákona padnúť do 90 dní od doručenia sťažnosti. Táto lehota uplynie v polovici februára.
ANKETA: Ako vnímate podozrenie Richarda Rašiho z volebného podvodu?