Anonym upozornil na bombu v utorok aj stredu. Aj napriek tomu, že informácie sa opäť raz nepotvrdili, súd bol niekoľko hodín odstavený. Podobné scenáre sa odohrávajú nielen na Slovensku, ale aj v susedných Čechách. Jeden z možných motívov volajúcich je to, že sa chcú vyhnúť naplánovaným pojednávaniam alebo ich oddialiť.

Takto to prebiehalo v  utorok. „Krátko pred ôsmou hodinou anonym telefonicky oznámil na linku 112, že na súde v Košiciach je bomba. Polícia okamžite vykonala potrebné opatrenia, na miesto boli ihneď vyslané policajné hliadky i psovod so služobným psom na vyhľadávanie výbušnín,“ informoval krajský policajný hovorca Alexander Szabó.

Policajti následne objekt evakuovali a tri hodiny po ohlásení hrozby prehliadku budovy ukončili bez toho, aby sa výbušnina na súde potvrdila. „Vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície v tejto súvislosti začal trestné stíhanie pre prečin šírenia poplašnej správy, trestná sadzba na jeden až päť rokov. Polícia po páchateľovi intenzívne pátra,“ dodal Szabó. Išlo o prvý prípad evakuácie súdu v tomto roku. Minulý rok zažil súd osem bombových anonymov.

Evakuovali všetkých

Podobný scenár sa odohral aj v stredu. „Na operačné stredisko Krajského riaditeľstva Policajného zboru v  Košiciach krátko pred ôsmou volal z  mobilného telefónneho čísla na linku 158 neznámy muž, ktorý oznámil, že na krajskom súde uložil bombu. Keďže neuviedol konkrétny súd, polícia okamžite prijala potrebné opatrenia na všetkých krajských súdoch,“ informoval hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka.

Pred jedenástou hodinou už boli všetky súdy prehľadané, bomba sa nepotvrdila. Policajný vyšetrovateľ začal aj v tejto veci trestné stíhanie pre trestný čin šírenia poplašnej správy. Viaceré prípady anonymných volajúcich sa v minulosti podarilo objasniť a volajúcich poslať za mreže.

Opatrenia taja

Vzhľadom na časté a jednoduché odstavenie činnosti súdov anonymnými telefonátmi o bombovej hrozbe sme sa preto zaujímali, či košický súd neplánuje prijať opatrenia, ktoré by obmedzenie činnosti súdov v  takýchto prípadoch vylúčili. „Vzhľadom na povahu a charakter mimoriadnej udalosti nie je vhodné informovať verejnosť o  prijímaných opatreniach, ktoré Krajský súd v Košiciach priebežne prijíma, vyhodnocuje a aktua lizuje,“ odpovedala hovorkyňa Krajského súdu v Košiciach Marcela Gálová. Hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla nám k prípadným opatreniam uviedol, že „v takýchto prípadoch sú dané štandardy, ktoré sú v  gescii ministerstva vnútra a ktoré sme povinní dodržiavať“.

Pojednávali vo väznici

V  minulosti si na neplánované evakuácie našli niektorí košickí sudcovia aspoň čiastočné riešenie. V roku 2011 sudca presunul pojednávanie s členom podsvetia po ohlásenej evakuácii súdu do blízkej väznice. Pravdepodobne preto, že ústavy na výkon trestu sú vyňaté z pravidla vyprázdniť a prehľadať objekt po nahlásení bomby. 

V Čechách to isté

Anonymy so zaručenými informáciami o výbušnine na súdoch však nie sú iba slovenskou špecialitou. „V Českej republike dochádza k  podobným udalostiam. V  roku 2015 bolo podaných celkom 16 anonymných oznámení o  uložení výbušniny na súdoch a v roku 2016 celkovo 7. Ani v jednom prípade nebola výbušnina Políciou ČR nájdená,“ povedala nám hovorkyňa Ministerstva spravodlivosti ČR Tereza Schejbalová. Dodala, že každé oznámenie o uložení výbušniny v  justičných objektoch je vždy považované za pravdivé, až kým polícia vyšetrovaním hrozbu nevylúči. Súčasťou je aj evakuácia budovy. 

—

Odborník na informačné technológie tvrdí, že vystopovať sa dá každý telefón

Podľa šéfredaktora špecializovaného portálu TouchIT.sk Ondreja Macka je vystopovanie volajúceho najjednoduchšie v prípade, ak človek telefonuje z mobilného telefónu registrovaného na seba.

Každá SIM karta, ktorú si človek na Slovensku kúpi, totiž musí byť registrovaná na meno. „Horšie to je, ak sa použije telefón neregistrovaný na nikoho, aký sa dá kúpiť napríklad v Česku, alebo telefón registrovaný na bezdomovca,“ priblížil Macko.

Ani volanie z  neregistrovaného telefónu však neznamená nevypátrateľnosť, pretože mobilný signál nesie informáciu nielen o telefónnom čísle, ale aj o IMEI čísle, teda akomsi rodnom čísle mobilného telefónu. Ten sa dá potom vystopovať prostredníctvom základňovej stanice BTS a nezáleží na tom, či máte moderný smartfón s GPS lokalizáciou, alebo nejakú starú vykopávku.

Problémom je, že takáto lokalizácia určí polohu telefónu v okruhu až 300 metrov. V závislosti od hustoty takýchto staníc to však môže byť aj menej. V centrách miest, kde sú BTS stanice hustejšie, je presnosť aj okolo 50 metrov.

„Polícia to využíva, oni na to majú možnosti, aby prinútili operátorov poskytnúť tieto údaje, ale normálny človek, ktorý stratí telefón, si ho tak jednoducho nájsť nevie,“ skonštatoval Macko.

Spôsob, ako sa zneviditeľniť, je aj volanie z internetu, napríklad prostredníctvom aplikácie Viber. „Je to komplikovanejšie, ale takisto sa to dá vystopovať, pretože sa tam nesie informácia o IP adrese telefónu,“ skonštatoval. Podotkol však, že ľudia, ktorí volajú anonymné hovory, väčšinou takéto služby nevyužívajú.

Ani stopovanie polohy mobilného telefónu však k dolapeniu nepomôže v prípade, že po hovore telefón jednoducho zahodíte. Ďalšou možnosťou je volanie z verejnej telefónnej búdky.

Foto: Veronika Janušková