Budúcoročný rozpočet mesta dopláca na sociálne balíčky schválené vládou

Mesto Košice podľa návrhu budúcoročného rozpočtu nemôže dať peniaze všade, kde by to bolo potrebné. Na objem financií, s ktorými môže počítať, totiž majú vplyv sociálne balíčky schválené vládou a prijaté parlamentom.

Magistrát už na svojom webe zverejnil návrh budúcoročného rozpočtu Košíc. Je zostavený ako prebytkový s celkovými príjmami vo výške 225,7 milióna a výdavkami 225,2 milióna eur. Podstatnú časť príjmov, spolu 58 percent, tvoria podielové dane zo štátneho rozpočtu, zvyšok pozostáva z miestnych daní, nedaňových príjmov, grantov a transferov za výkon prenesenej funkcie štátnej správy a predpokladané peniaze z fondov Európskej únie.

V posledných rokoch prichádzalo na účet mesta Košice z daní z príjmu fyzických osôb každoročne viac financií, priemerne o deväť miliónov eur. Na budúci rok je však odhad navýšenia len tri milióny. Na druhej strane sa však výdavky zvýšia o podstatne vyššiu sumu.   

Nižšie dane, menej pre samosprávy 

Vedenie mesta v predloženom návrhu upozorňuje, že zmena legislatívy, teda takzvané „sociálne balíčky“ vládnej koalície Smer, SNS a MOST-HÍD vrátane zvýšenia nezdaniteľnej časti základu dane a nové kompetencie pre samosprávy, napríklad „chodníková novela“, bez adekvátneho finančného krytia majú výrazný negatívny dopad na rozpočty miest a obcí. K tomu treba prirátať aj súčasné spomalenie makroekonomického vývoja.

Podľa materiálu pripraveného na zastupiteľstvo bude znamenať zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane z 19,2-násobku životného minima na 21-násobok pre Košice zníženie príjmu o šesť miliónov eur.

Najviac v školstve

Naproti tomu zvýšenie platov zamestnancov samosprávy bude stáť mestskú kasu tri milióny a zvýšenie platov zamestnancov škôl, pedagogických a nepedagogických pracovníkov ďalších šesť a pol milióna eur. 

Zmena spôsobu výpočtu výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby a 10-percentné zvýšenie platov zamestnancov vo verejnej službe si vyžiada 900-tisíc eur. 

Spomínaná chodníková novela cestného zákona bude znamenať pre mesto zvýšené výdavky o 700-tisíc eur. Rekreačné poukazy pre vyše 3 400 zamestnancov mesta a mestských organizácií sa premietnu do rozpočtu výdavkom 937-tisíc eur. Obedy zdarma v školách ďalších 300-tisíc eur.

Multimiliónový dopad

„Spomínané položky budú znamenať celkové zvýšenie výdavkov rozpočtu o vyše 12,3 milióna eur. Spolu so znížením príjmu o šesť miliónov to teda bude mať negatívny dopad na rozpočet v celkovej výške viac ako 18,3 milióna eur,“ uvádza dôvodová správa k rozpočtu. 

Po zosumarizovaní všetkých požiadaviek odborných útvarov, mestských organizácií a mestských častí, ktoré vychádzali z reálnych potrieb a strategických dokumentov mesta, predstavoval schodok rozpočtu viac ako 65 miliónov eur.

Vedenie Košíc preto tvrdí, že tak ako celý rad ďalších miest a obcí boli nútení pristúpiť k zvýšeniu daní z nehnuteľností a poplatkov za komunálne odpady. „Dosiahne sa tým vyrovnanosť bežného rozpočtu, ale nepokryjú sa nimi kapitálové výdavky a splátky úverov. Tieto výdavky je mesto nútené vykryť z úverových zdrojov, z rezervného fondu a v malej miere aj z predaja majetku, čo do ďalších rokov predstavuje riziko finančnej stability mesta,“ píše sa v materiáli. 

Zhrozený primátor

„Sme zhrození z toho, ako vláda presúva na samosprávy kompetencie bez toho, aby na ne poskytla aj finančné zdroje. Štát nám viacerými zmenami zákonom a presunom kompetencií bez finančného krytia zobral milióny eur. Mrzí nás, že obyvatelia mesta musia zaplatiť vládne predvolebné balíčky. Takisto je neférové voči Košičanom, že vláda pred týždňom uvoľnila pre Bratislavu financie v celkovej výške 15 miliónov eur a odpustila im návratnú finančnú pomoc z rokov 2014 a 2015 v sume ďalších 10 miliónov eur. Aj to je dôvod, prečo píšeme v tejto súvislosti list premiérovi P. Pellegrinimu,“ povedal nám primátor mesta Jaroslav Polaček. 

Mestské časti hlásia, že budú prepúšťať

Výpadky príjmov z daní a zvýšenie výdavkov v mestskom rozpočte sa prenáša aj do rozpočtov jednotlivých mestských častí. Podľa starostov budú mať peňazí zúfalo málo.

Z materiálov, ktoré primátor predkladá do najbližšieho zastupiteľstva, vyplýva, že sú v rozpočte mesta podielové dane od štátu v celkovej sume 112 miliónov eur, čo predstavuje zvýšenie oproti roku 2019 o 2,75 percenta, teda o tri milióny. 

Pre mestské časti je z toho vyčlenená suma vo výške 11,4 milióna. „Oproti roku 2019 je to zvýšenie o takmer tri percentá. Zároveň je pre mestské časti vyčlenená daň za psa vo výške 105-tisíc eur,“ konštatuje sa v dôvodovej správe.

Starostovia: Nebude na platy  

Starostovia veľkých mestských častí aj tak tvrdia, že je to veľmi málo. „V súčasnom návrhu financovania nevieme zostaviť bežný rozpočet našej mestskej časti a nevieme splniť zákonnú požiadavku o navýšení platov zamestnancov samosprávy o 10 percent od začiatku budúceho roka. Nevieme zabezpečiť rozvoj sídliska ani adekvátnu starostlivosť o základnú infraštruktúru. Bude to všetko len o vynútenom prepúšťaní a práci v núdzovom režime,“ hovorí starosta Sídliska KVP Ladislav Lörinc (nezávislý).

Podľa starostky mestskej časti Nad jazerom Lenky Kovačevičovej (nezávislá) vychádza pre veľké mestské časti podľa súčasného návrhu budúcoročného mestského rozpočtu približne o 96 centov na jedného obyvateľa viac, ako v tomto roku. 

Vyrovnané rozpočty 

„Z tejto sumy nie sme schopní ani dodržať platnú legislatívu pre zamestnancov vo verejnom záujme. Preto sme, bohužiaľ, už museli pristúpiť k reštrikčným opatreniam a dôjde k prepúšťaniu zamestnancov,“ tvrdí starostka.

V podobnom duchu sa vyjadrili aj niektorí ďalší košickí starostovia. Každá mestská časť je špecifická, pretože dostáva dotácie na rôzne veci, ale každá musí svoju infraštruktúru či športoviská, ihriská, alebo škôlky aj financovať. Ich rozpočty musia byť vyrovnané. 

Ministerstvo financií: Mestá majú peňazí dosť

Kým primátori, vrátane toho košického, svorne tvrdia, že im sociálne balíčky a opatrenia vlády komplikujú rozpočty, ministerstvo financií má iný názor. 

Samosprávy miest a obcí sú podľa neho v dobrej finančnej kondícii na to, aby náklady zvládli. Potvrdzuje to skutočnosť, že kým zostatky na ich účtoch súhrnne dosiahli v roku 2015 sumu 641 milióna eur, k 30. septembru tohto roka je to už 1,12 miliardy eur.

„Aj keď by sa dynamika rastu daní z príjmov v nasledujúcich rokoch mala oproti predošlému obdobiu zvoľniť, naďalej sa ráta s medziročným nárastom príjmov samospráv z tejto dane v roku 2020 o 85,7 milióna eur, v roku 2021 o 105 miliónov eur a v roku 2022 o 146,1 milióna eur,“ tvrdí rezort. 

Konkrétne mesto Košice vrátane mestských častí vykázalo podľa údajov z ministerstva príjmy z dane z príjmu fyzických osôb za rok 2017 vo výške 87,9 milióna eur, o rok neskôr vo výške 98,3 milióna eur. V tomto roku to má byť 107, 8 milióna eur.

V nasledujúcich rokoch rátajú na ministerstve s nárastom príjmov samosprávy takto: o 3,9 percenta na budúci rok, o 4,6 percenta v roku 2021 a o 6,2 percenta v roku 2022.