Čo zažívajú v uliciach Košíc telesne postihnutí ľudia
Košice majú už takmer dva roky vytvorenú mapu bezbariérovosti, ktorá má uľahčiť ľuďom s telesným postihnutím, rodičom s kočiarmi alebo seniorom pohyb či presuny v meste. Vďaka mape si môžu vybrať trasu, na ktorej nebudú pre nich nezdolateľné prekážky. My sme pomocou nej zisťovali, ako to s bezbariérovosťou v Košiciach vyzerá v praxi.
Mapa je rozčlenená na 19 častí a zobrazuje územie s rozlohou 86 kilometrov štvorcových. Obsahuje vyše 1,3 milióna prvkov. Sú na nej vyznačené jednotlivé trasy, budovy, križovatky, priechody pre chodcov či zastávky MHD, ktoré sú farebne odlíšené podľa toho, či je daná trasa alebo objekt bezbariérový, bariérový, alebo prístupný s pomocou asistenta.
Autorom mapy je Karol Lokša z Útvaru hlavného architekta mesta. Od jej vzniku bola niekoľkokrát aktualizovaná, naposledy v októbri minulého roka „Momentálne pripravujeme aktualizáciu rekonštruovaných zastávok MHD, ktorá je plánovaná na zverejnenie v auguste tohto roku,“ uviedol Lokša. Mapa je po novom dostupná už aj v dynamickom zobrazení v geografickom informačnom systéme mesta GISPLAN.
[ad][/ad]Chýba vyhľadanie trasy
Vznik mapy inicioval aj Detský klub zdravotne postihnutých detí a mládeže. Ako pre KOŠICE:DNES uviedli sociálni pracovníci klubu Marián Kozák a Ján Podhájecký, teší ich, že takáto mapa existuje a že ju mesto vytvorilo, ako aj to, že je dostupná už aj v dynamickej podobe. Takto podrobnú mapu podľa nich nemá žiadne mesto na Slovensku.
„Stále však chýba možnosť vyhľadania bezbariérovej trasy z jedného bodu do druhého. Musíte si ju vyhľadať na mape a zapamätať si, kde odbočiť, aby ste šli po zelenej (bezbariérovej) trase. A aj to je otázne, či bude naozaj bez bariér, tak ako to uvádza mapa,“ dodal Podhájecký.
Viackrát sa s klientmi stretli so situáciou, keď počas presunu po meste narazili na rozbité chodníky či vysoké obrubníky aj napriek tomu, že chodník bol v mape označený ako priechodný bez pomoci. „Ak je čo i len na konci chodníka nejaká nezdolateľná prekážka, celý chodník je pre vozičkárov nepoužiteľný. Zvlášť, keď pri sebe nemajú asistenta,“ dodal Podhájecký.
Hľadanie toaliet
Na mape tiež nie sú zakreslené všetky verejne prístupné bezbariérové toalety. „Nie sú tam vyznačené tie, ktoré sú v obchodných centrách, ale iba toalety zapojené do systému eurokľúč. Ani tie sa ale nedajú samostatne vyhľadať alebo označiť a treba ich hľadať v spleti značiek na mape,“ vysvetlil Podhájecký.
Eurokľúč umožňuje otváranie všetkých toaliet pre invalidov, zapojených do systému, a to po celej Európe. V Košiciach tento systém funguje na železničnej stanici, v pobočkách Všeobecnej zdravotnej poisťovne, na niekoľkých čerpacích staniciach a v sieti reštaurácie s rýchlym občerstvením.
„Čo najviac vozičkára zaujíma, keď je v meste, je to, kde je najbližšia bezbariérová toaleta. To je večný problém. V reštauráciach nie sú, jedine v obchodných centrách,“ dodal Podhájecký. Podľa Mariána Kozáka, ktorý je sám odkázaný na invalidný vozík, sú problémom najmä toalety v nemocniciach, ktoré nie sú bezbariérové, prípadne majú úzke dvere, alebo v nich chýbajúce madlá.
[ad2][/ad2]Na poštu len po schodoch
Najnegatívnejším príkladom v Košiciach je budova Pošty Košice 1, Košičanom známa skôr ako hlavná pošta. Dodnes nemá vybudovaný bezbariérový prístup. Do budovy vedie štrnásť schodov, ktoré sú pre mnohých občanov neprekonateľnou prekážkou. „Je to už štvrťstoročná odysea a riešenie sa stále nenašlo,“ konštatuje Kozák. Zásielky si preto necháva posielať na inú pobočku, ktorá je pre neho prístupná bez problémov.
Pošta Košice 1 sídli v prenajatých priestoroch. O stavebných prácach a úpravách preto rozhoduje aj vlastník budovy. V rámci modernizácie služieb sa Slovenská pošta rozhodla zabezpečiť prístup do pobočky pre všetkých zákazníkov a investovať do výstavby bezbariérového vstupu do budovy, ktorým má byť zdvíhacia plošina v podobe výťahu.
„Vlastník v súčasnosti predáva budovu, v priebehu marca tohto roka požiadal Slovenskú poštu o pozastavenie stavebných prác,“ uviedla pre KOŠICE:DNES hovorkyňa Slovenskej pošty Eva Rovenská. Dodala, že s novým vlastníkom nehnuteľnosti budú rokovať a trvať na pokračovaní vo výstavbe bezbariérového prístupu do budovy. Predaj nehnuteľnosti by sa mal uskutočniť ešte v tomto roku.
Bezproblémová MHD
Vzorovým príkladom bezbariérovosti je podľa sociálnych pracovníkov Detského klubu mestská hromadná doprava. „Všetky autobusy, ktoré jazdia po meste, sú nízkopodlažné, rovnako aj väčšina električiek. V rámci modernizácie mesto opravuje zastávky a nástupné plochy. S mestskou hromadnou dopravou je to v Košiciach veľmi dobré,“ myslí si Podhájecký.
Pasce na stanici
Úskalím je ale železničná stanica, na ktorej je pre ľudí na vozíku prístupné len prvé nástupište. Na ďalšie sa dá vozíkom dostať cez trať a koľajisko, ak má na to človek povolenie, alebo podzemnou chodbou, ktorú využívajú vozidlá, ktoré nosia k vlakom náklad. Na každom nástupišti je dlhá rampa do podzemia, kde sú chodby, cez ktoré sa dá prejsť a vyjsť na nástupišti. „Je to nedôstojná forma riešenia tohto problému. Nie každý vozičkár má sprievod alebo asistenta, a keď potrebuje ísť sám, nie je to jednoduché a má problém s tým, aby sa po rampe vytiahol. Je to komplikované,“ uviedol Marián Kozák. Každý vozičkár by mal podľa neho bez problémov vedieť cestovať vlakom.
Najproblematickejšie miesta pre vozičkárov
- budova hlavnej pošty
- železničná stanica, 2. a 3. vlakové nástupište
- verejné toalety
- obchody a prevádzky na Hlavnej ulici
- materské, základné a stredné školy
- zdravotnícke zariadenia a nemocnice
- vstupy do väčšiny panelových domov
Niekoľko mesiacov po zverejnení mapy na internete ju v praxi otestovali viacerí klienti Detského klubu zdravotne postihnutých detí a mládeže. Natočili videorecenziu, aby ukázali, ako to s bezbariérovosťou v mesta v praxi vyzerá.
Klienti si spolu s asistentmi zvolili trasu, ktorá má byť podľa legendy bez prekážok. Na testovaciu jazdu sa vybrali na klasických aj elektrických vozíkoch. Po jej absolvovaní pomenovali hlavné nedostatky, na ktoré cestou narazili. Zaradili medzi ne chybne zakreslené úseky, ich neaktuálnosť a zlé vyhodnotenie ich bezbariérovosti. Chodníky a priechody, ktoré prešli, často nezodpovedali stavu, v akom ich vykresľuje mapa.
O nedostatkoch mapy informovali Útvar hlavného architekta. Podľa slov riaditeľky Detského klubu Dagmar Kozákovej ju však mesto po ich podnete neaktualizovalo. Problémové úseky, s ktorými sa vozičkári na testovacej trase stretli, a kde boli prekážky, sú dodnes zakreslené ako bezbariérové.
[ad3][/ad3]