Dieťa pripravujte s láskou a zodpovedne

Už o týždeň zazvoní na všetkých 50 košických základných školách zvonec, ktorý odštartuje nový školský rok 2018/19. Väčšina detí o tom ešte nechce počuť, na druhej strane si rodičia vydýchnu, keďže museli na dva mesiace vyplniť ich prázdninový čas.

Vo väčšine domácností, kde sú školopovinné deti, však už badať zvláštne vzrušenie. Vari najviac to prežívajú budúce prváčence a ich rodičia, ale ťažšie ako po minulé roky to budú mať aj piataci či deviataci. Oslovili sme preto rodiny s takýmito žiakmi i psychologičku, aby sme možno aj ostatným poradili či pomohli. 

Premiéra

Dianka bude od septembra prváčka. Jej mamka Angelika hovorí, že sa s dcérou na tento moment pripravujú s láskou a zodpovedne. 

„Naše dieťa je nadšené a plné očakávaní. Už dlhší čas sa na tému škola rozprávame. Tešíme sa na tak povediac novú etapu života. O našej škole máme dostatočné informácie, keďže do nej vyprevádzame už tretie dieťa. Boli sme aj na dni otvorených dverí, boli sme milo prekvapení, napríklad ponukou rôznych vzdelávacích krúžkov,“ hovorí mamička prváčky. Rodičia pre svoju dcérku vybrali jazykovú školu. „Myslím si, že je dobre rozvíjať cudzí jazyk hneď od prvého ročníka.“

Dianka sa už pred začiatkom školského roka teší z rôznych pomôcok i novej školskej tašky. „Budem mať nových kamarátov aj pani učiteľku. Už v škôlke sme sa učili, ako sa máme vo veľkej škole správať. A už nebudem musieť poobede spinkať,“ prezrádza svoje pocity.

Prváčence pri vstupe do školy potrebujú vari najviac vecí. Niektoré školy už pri zápise rodičom odovzdávali zoznamy, čo všetko budú deti začiatkom septembra potrebovať. „Základná výbava do školy nás stála necelých dvesto eur, ale to asi nebude všetko. Uvidíme, aké výdavky nám ešte prinesie začiatok školského roka,“ hovorí mama Angelika. 

Psychologička Lucia Klasová z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie na Karpatskej ulici v Košiciach rodičom odporúča, aby u detí pestovali „rolu prváka“ práve spoločným nákupom školských pomôcok. „Netreba zabúdať na rozhovory o škole, povinnostiach a každodenných úlohách, ktoré sa so školou spájajú. Treba dávať pozor, či dieťa nie je uplakané, aký má postoj k úlohám a ako zvláda každodennú rannú rutinu.“

Zlomový ročník

Sofia bude o pár dní piatačka. Doteraz mala iba jednu pani učiteľku, ktorá ju učila všetky predmety. V škole zatiaľ nemala žiadne výrazné problémy. Tak ako ostatní piataci, bude musieť absolvovať svoje prvé testovanie, ktoré bude v tomto školskom roku 21. novembra.
„Nemáme nejakú špeciálnu prípravu. Je to tak, ako každý iný rok. Pomaly začneme kupovať školské potreby. Ešte si však užívame prázdniny,“ hovorí mamka Marcela. So Sofiou sa už rozprávali o zmenách, ktoré ju v škole čakajú. „Bude to pre ňu určite niečo iné – nové. Ale zatiaľ to nerieši.“ 

Sofia sa najviac teší na svojich spolužiakov. „S niektorými som sa nevidela celé prázdniny. Tašku mám pripravenú,“ hovorí s úsmevom budúca piatačka.

Na nákupy sa však mama ešte nechystá. „Po minulé roky sme mali zoznam školských potrieb, a tak som ich kupovala v predstihu. Teraz sme však žiadny nedostali a nič som nenašla ani na webovej stránke školy. Myslím, že to bude zmenou triedneho učiteľa,“ myslí si pani Marcela, ktorá predpokladá, že náklady na kúpu školských pomôcok by nemali byť oproti minulému roku vyššie.

„Pri prechode z prvého na druhý stupeň treba počítať najmä so zvýšenými nárokmi na dieťa – čaká ho viac úloh a učiva, nové predmety a tiež noví vyučujúci, čo sa zákonite spája s potrebou prispôsobiť sa na iný spôsob vyučovania, učenia a skúšania,“ upozorňuje psychologička Lucia Klasová a dodáva, že práve na druhom stupni rodičia začínajú upúšťať od kontroly a učenia sa s dieťaťom, čo sa niekedy nezaobíde bez následkov. „Nezabúdajte, že na druhom stupni sa začína prejavovať puberta, čo sa odráža v správaní, emóciách a vo vzťahoch s rovesníkmi, k opačnému pohlaviu a k okoliu. Potreba byť iným, zaujímavým a vynikať je pre deti v tomto veku dôležitá, tak ako potreba patriť do nejakej skupiny.“ 

Zbohom škola

Ani posledný rok na základnej škole nebude ľahký. Je to aj logické, keďže žiaci sa pripravujú na štúdium na strednej. Musia si však strážiť prospech a hlavne úspešne absolvovať celoslovenské testovanie žiakov 9. ročníka, ktoré bude začiatkom apríla budúceho roku (3. a 4. 4. 2019).

„Celkom sa teším, že to bude posledný rok na základnej škole. Mám trochu obavu hlavne z monitoru, tak budem musieť pridať s učením. Chcela by som ísť na gymnázium. Verím, že sa mi to podarí. Spolužiaci sa už vracajú z prázdnin, s niektorými som sa aj stretla. Keďže sme dobrá partia, po skončení deviatky mi určite bude za nimi smutno,“ dozvedeli sme sa od 14-ročnej Michaely. 

Deviaty ročník je z pohľadu prípravy pre rodiča asi najjednoduchší. „Mám teraz minimum starostí, dcéra je samostatná v každom smere. Pre nás určite nebude začiatok školského roka finančne taký náročný, ako u prvákov. Dokúpili sme len zopár zošitov a oblečenie. Verím len, že si Miška vyberieme tú správnu školu, na ktorej sa jej bude páčiť a bude z nej dobrá študentka,“ prezrádza mama Monika.

Posledný ročník základnej školy je podľa psychologičky L. Klasovej obdobím prvých vážnych skúšok. „Žiaci si potvrdzujú svoje schopnosti a aj to, nakoľko vedia konkurovať svojim rovesníkom. Je vhodné s nimi debatovať, aby si uvedomovali svoje schopnosti, silné a slabé stránky, rozvíjali záujmy, treba s nimi diskutovať o témach, o ktoré javia záujem. Pri výbere ďalšieho štúdia môžu byť nápomocné psychologické poradne, ktoré vyšetrením zistia schopnosti a predispozície detí.“

Učitelia už „zarezávajú“ 

Dva týždne pred začiatkom školského roka sú už všetci učitelia v škole. Pripravujú triedy, pomôcky, radia sa, čo všetko ich počas školského roka čaká. 

Samozrejme, že najviac príprav majú učiteľky prváčikov. „Myslím si, že rodičia by nemali deti učiť abecedu alebo počítať. Dôležité je, aby boli samostatné, vedeli si zaviazať šnúrky, pripraviť školskú tašku, obliecť sa, aby poznali svoje veci či dokázali si odniesť tácku s jedlom v jedálni… Učiť sa predsa budú v škole,“ upozorňuje zástupkyňa riaditeľky Lucia Kysilková zo súkromnej základnej školy v Kechneci. Ako hovorí, mnoho detí sa nevie ani pozdraviť, poďakovať či ospravedlniť. „Rodičia by mali skôr s nimi trénovať jemnú motoriku, napríklad prácou s plastelínou, kreslením a podobne.“

Ani piataci to nebudú mať ľahké. „Triedna učiteľka s nimi nie je celý deň, na každom predmete je iný učiteľ, ktorý má svoje požiadavky. Môže sa teda stať, že sa deti minimálne prvý polrok len hľadajú, zoznamujú, učia novým veciam a majú aj zhoršené známky. Rodičia by ich mali hlavne podporiť a nekarhať.“ 

Silné emócie však budú prežívať deviataci. Pre nich to bude rok rozhodovania, kam ďalej, ale aj smútku za krásnymi deviatimi rokmi na základnej škole. „Po monitore a prijatí na stredné školy sú už leniví učiť sa, zároveň pociťujú veľký tlak od rodičov aj učiteľov. Opäť by sme mali byť trpezliví a mali by sme sa snažiť nasmerovať ich správnym smerom. Keď sa s mnohými neskôr stretávam, tvrdia, že mali viac počúvať a dávať väčší pozor. Na strednej škole sa už nikto s nikým nemazná…“