Dokedy ešte bude potrebné „liečiť“ košické jazero?
Už piaty rok sa odohráva počas letných mesiacov na košickom jazere boj so sinicami. Samospráva na to doteraz vynaložila státisíce eur, vodu sa však stále dostatočne nepodarilo od zdraviu škodlivých baktérií vyčistiť.
Liečenie košického jazera spustila situácia, keď v rokoch 2014 a 2015 premnoženie siníc viedlo hygienikov k zákazu kúpania v tejto prírodnej vodnej nádrži. Problém začal riešiť svojou unikátnou a najmä neinvazívnou metódou profesor Blahoslav Maršálek z Brna. Popredný odborník na sinice, alebo cyanobaktérie, začal do vody aplikovať ekologický prírodný prostriedok nazvaný PROFI-BAKTERIE. „Nie je to žiadna chémia, sú to organizmy, ktoré vytvoria konkurenciu siniciam a v podstate ich vyhladujú. Pre človeka je úplne neškodný,“ hovorí profesor Maršálek.
[ad][/ad]Musia sa rozhodnúť
Aj keď voda v jazere je v posledných rokoch čistejšia, priezračnejšia a hygienici už nezakazujú kúpať sa v nej a mazľavé zelené plochy úplne zmizli, stále ju treba ošetrovať.
„Zatiaľ nemôžem povedať, ako dlho to bude trvať, kým sa dostane množstvo siníc na takú úroveň, že budú všetci spokojní. Keďže tu chodia aj rybári, ktorí ryby prikrmujú, a tým vlastne kŕmia aj sinice, tie majú po čase opäť podmienky na množenie. Ak chce mesto situáciu vyriešiť definitívne, musí sa rozhodnúť, či chce jazero len na kúpanie, alebo len na rybolov,“ tvrdí odborník z Masarykovej univerzity, ktorý podobným spôsobom „lieči“ napríklad vodnú nádrž Delňa v Prešove či jazerá v Afrike.
Rybári sa bránia
Proti jeho slovám sa však ostro ohradili rybári. V stanovisku, ktoré nám poskytli z Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v Košiciach, sa postavili proti zaťažovaniu fauny a flóry jazera rôznymi umelými prípravkami.
„Je to neúčinné a navyše ničí fytoplanktón vo vode, ktorý je základnou súčasťou potravného reťazca rýb. Produkuje aj kyslík nevyhnutný pre život vodných živočíchov. Roky nám dali za pravdu. K náprave nedošlo a sinice sa vyskytujú v letných mesiacoch v jazere neustále. Samospráva hádže zbytočne tisíce eur do vody,“ píše sa v stanovisku.
[ad2][/ad2]Riešením má byť prietok
Skutočným riešením je podľa rybárov obnovenie prietoku vody košického jazera a odstránenie sedimentov z dna v častiach so zvýšenou vegetáciou. Ako príklad uvádzajú vedľajší rybársky revír Vranie jazero, ktorý je sprietočnený riekou Hornád a problém so sinicami nemá, hoci sa na ňom rybárči.
Rybári súhlasia s tým, že využívajú zakrmovanie lovného miesta v malom množstve, ale deje sa to pomocou takzvaných „kŕmitok“. V žiadnom prípade to nie je kŕmenie v zmysle chovu rýb. Preto považujú tvrdenia o tonách krmiva v bahne na dne jazera za zavádzajúce.
„V roku 2018 navštívilo košické jazero vyše 4,5 tisíca rybárov predovšetkým z radov dôchodcov, ktorí tento rybársky revír využívajú hlavne pre dobrú prístupnosť a nízke náklady na dopravu. Má niekto záujem túto skupinu ľudí od vody vytlačiť?“ pýtajú sa rybári.
Sinice, alebo cyanobaktérie, prírodovedci zaraďujú medzi baktérie. V prírode sú súčasťou vodného planktónu. Majú schopnosť vytvárať takzvaný vodný kvet. V prírodných kúpaliskách sa za vhodných podmienok môžu premnožiť.
Podľa informácií zverejnených Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Košiciach sinice obsahujú látky, ktoré môžu u ľudí vyvolávať alergické reakcie, ako sú dýchacie ťažkosti, kožné vyrážky a zápaly očných spojiviek. Po prehltnutí vody so sinicovými jedmi sa môžu u jednotlivcov prejaviť ich toxické účinky črevnými problémami, nevoľnosťou, zvracaním, bolesťami hlavy, kŕčmi svalstva. Sú na ne citlivé najmä deti.
Ako zistiť, že vo vode sú sinice? Všímajte si, či nie je voda príliš zakalená, nepriehľadná, či nevytvára penu, alebo zelenú kašu. Ak áno, radšej do nej nechoďte. Odradiť by vás mala aj zapáchajúca naplavenina na plážach.
Mesto si nechá urobiť posudky
Košická samospráva vynaložila v rokoch 2015 až 2018 na elimináciu siníc v jazere vyše 300-tisíc eur. V tomto roku je na to vyčlenených v rozpočte ďalších 40 tisícok.
„Po skončení leta si dáme urobiť posudky, aby sme vyhodnotili celý projekt čistenia jazera. Zameriame sa najmä na objektívne zhodnotenie efektivity vynaložených prostriedkov. Na základe toho sa v spolupráci s mestskou časťou Nad jazerom rozhodneme, či v projekte budeme ďalej pokračovať, alebo budeme hľadať iné spôsoby, ako by sa dal vyriešiť tento problém. Máme záujem, aby bola v jazere čo najčistejšia voda a čo najviac plnilo rekreačnú funkciu pre celé mesto,“ znie stanovisko mesta, ktoré nám zaslali z magistrátu.
Čistejšia voda
Starostka mestskej časti Nad jazerom Lenka Kovačevičová má vo veci jasno – kvalita vody sa v posledných rokoch zlepšila. „To nie je len dojem, dokazujú to výsledky meraní hygienikov. Som presvedčená, že zastavenie programu ozdravovania jazera nie je v záujme Košičanov. V súčasnosti, keď je vstup do areálu bezplatný a dá sa v ňom bez problémov kúpať, to obyvatelia mesta naozaj využívajú. Svoje miesto tam majú aj rybári. Areál udržiavame, kosíme, budujeme nové prvky. Navyše je v ňom centrum vodného lyžovania, ktoré nám vo svete robí dobré meno. Ak chcú obyvatelia mesta takéto miesto na rekreáciu, musia počítať s tým, že to niečo stojí,“ tvrdí starostka.
Menej sedimentov
Podľa jej slov treba ešte urobiť poriadok s usadeninami na dne jazera. Ako nás informovali z magistrátu, v roku 2015 sa podľa meraní nachádzalo vo vodnej nádrži 120-tisíc kubických metrov sedimentov. V roku 2017 ich bolo aj vďaka aplikácii prípravkov proti siniciam nameraných 50-tisíc kubíkov. Po troch rokoch sa teda znížilo nielen množstvo siníc, ale o viac než polovicu aj množstvo sedimentov.
[ad3][/ad3]
