Doprava pri Auparku mala stáť milióny
Dopravu na Námestí osloboditeľov má zjednodušiť – bez odbočky na Fejovu – nový jazdný pruh, ktorého výstavbu fi nancuje developer Auparku. Ten sľúbil mestu miliónové investície do dopravy, dnes však z nich napĺňa len zlomok. Mesto však verí, že developer si bude svoje záväzky plniť aj v budúcnosti.
Od otvorenia obchodného centra Aupark ubehlo už päť rokov, vtedy v médiách lietali projekty riešenia dopravy v okolí za milióny eur. V týchto dňoch stavajú nový jazdný pruh za 100-tisíc eur a ním riešia problémy so zdržaním pri prejazde Námestím osloboditeľov, ktoré spôsobuje slučka cez Fejovu ulicu.
„Pôvodne bolo navrhnuté riešenie s protismerným dvojpruhom od Auparku a napojením na Štúrovu ulicu. Súčasťou tohto riešenia bolo nevyhnutné pootočenie Pamätníka padlým vojakom na Námestí osloboditeľov. Veľvyslanectvo Ruskej federácie v Slovenskej republike však nesúhlasilo so zásahom do pamätníka, takže tento variant nemohol byť zrealizovaný,“ zdôvodnil vedúci komunikačného referátu mesta Košice Jozef Marko.
O vyjadrenie, prečo sú proti pootočeniu pamätníka, sme požiadali aj Veľvyslanectvo Ruskej federácie. Na našu žiadosť síce reagovali požiadavkou o spresnenie informácií, no konečné stanovisko nám do uzávierky neposlali.
Financovanie developerom
„Výstavbu nového jazdného pruhu pri košickom Auparku financuje spoločnosť HB Reavis, vyplýva to z predchádzajúcich dohôd s mestom,“ vysvetlila PR manažérka spoločnosti HB Reavis Martina Jamrichová. Dodala, že pruh uvedú do prevádzky v polovici decembra 2016 a aktuálne dopravné obmedzenie, uzavretie jedného jazdného pruhu, bude trvať do konca novembra. „Je to jeden z projektov, ku ktorému sa zaviazal Aupark ako jeho investor a zhotoviteľ,“ doplnil Marko.
Ďalšie záväzky
Aupark ale sľúbil aj realizáciu ďalších investícií na zlepšenie dopravy v meste. V júli 2008 sa ešte primátorovi Františkovi Knapíkovi písomne zaviazal preinvestovať na vlastné náklady a nad rámec zmluvy 270 miliónov korún (9 miliónov eur) do pozemného riešenia dopravy. Neskôr sa tento záväzok už za primátorovania Richarda Rašiho pretransformoval aj do investície 1,6 milióna eur na rekonštrukciu križovatiek pri Jumbe a Dome Umenia pri realizácii projektu jednosmerného okruhu. Ten sa zatiaľ nerealizoval a aktuálna výška investície 100-tisíc eur je iba zlomkom z celkovej spomínanej čiastky.
Záväzky ostávajú
Mesta sme sa preto pýtali, či stavbou nového pruhu zaniká záväzok Auparku realizovať prisľúbené investície. „Ako vidíte, všetko sa vyvíja. Aupark si postupne záväzky voči mestu Košice plní, čoho dôkazom je aj v súčasnosti realizovaný projekt protipruhu,“ vysvetľuje Marko. Čo sa týka projektu jednosmerného okruhu, povedal, že nechce predbiehať udalosti. „Nemôžeme povedať, že toto je definitívne riešenie. Situácia sa bude vyvíjať a myslím, že Aupark si svoje záväzky splní,“ dodal Marko.
Desať rokov sa spomínali rôzne riešenia dopravy
Prvé plány na výstavbu obchodného centra ohlásila developerská spoločnosť HB Reavis ešte v roku 2004 za primátorovania Zdenka Trebuľu. V tom čase už vlastnila Aupark v Bratislave. Rozbehnutie výstavby v Košiciach však zdržiavali nevysporiadané pozemky, protesty občanov aj spory o riešenie dopravnej situácie.
Mesto Košice vtedy presadzovalo podzemný variant dopravy, HB Reavis ho však odmietal financovať a chcel viesť dopravu po povrchu. Mesto v roku 2008 nakoniec od podzemného variantu ustúpilo s tým, že na to nemá peniaze. V roku 2010 sa napokon začalo stavať. Aupark prisľúbil investovať 9 miliónov eur do riešenia dopravnej situácie, ktorú malo nové obchodné centrum v centre mesta zhoršiť. V ceste novej dvojprúdovej komunikácie však stál Pamätník padlých vojakov
2. svetovej vojny a Pamätník neznámeho protifašistického bojovníka. Mesto napokon od možnosti upraviť pamätníky ustúpilo, pretože chcelo riešiť dopravu v meste jednosmerným okruhom, na realizácii čoho sa mal HB Reavis finančne podieľať.
Podchod a nadchod
Výsledkom tak bola slučka cez Fejovu ulicu, ktorá výrazne zvýšila čas na prejazd Námestím osloboditeľov. Zišlo aj z plánu rozšírenia pešej zóny medzi Auparkom a hotelom Hilton. Dôvod? Mesto nechcelo viac komplikovať dopravu.
Rovnako padli aj plány na vybudovanie podchodu alebo nadchodu pre peších v smere z Južnej triedy. Zabezpečila by sa tým bezkolíznosť pešej a automobilovej dopravy a rýchlejší prejazd cez tento vyťažený uzol. No a nakoniec padá aj projekt jednosmerného okruhu.
Predaj obchodného centra
V roku 2014 predáva za 165 miliónov eur HB Reavis obchodné centrum (vrátane kancelárskej veže Aupark Tower a Malinovského kasární) investičnej skupine NEPI z britského ostrova Man. Tá okrem košického a žilinského Auparku vlastní hlavne obchodné a kancelárske priestory v Rumunsku. Jej celkový kapitál je približne miliarda eur. Aj napriek tomu, že HB Reavis zarobil na predaji približne 40 miliónov eur, jeho záväzok financovať dopravnú infraštruktúru ostáva. V roku 2016 preto za 100-tisíc eur stavia jazdný pruh, ktorý nezasiahne do Pamätníka neznámeho protifašistického bojovníka a skráti čas prejazdu cez Námestie osloboditeľov.
Foto: Veronika Janušková
