Dva týždne učenia z domu má svoje úskalia

„Koronavírusové“ vyučovanie má za sebou už dva týždne. Na diaľku sa učia žiaci základných škôl, stredoškoláci, ale aj vysokoškoláci. Tí starší to väčšinou zvládajú bez problémov. Horšie sú na tom deti, ktoré získavajú základné vzdelanie.

Mnoho rodičov sa sťažuje, že učiť sa napríklad so šiestakom či ôsmakom je pre nich problém. Deti potrebujú učivo vysvetliť a niektorí učitelia tento „koronačas“ riešia iba zadávaním úloh povedzme na týždeň a následne zadajú žiakom odpoved, ktorý vyhodnotia. Teraz sa ukazuje, pre koho je povolanie učiteľa poslaním…

Začiatky boli náročné

Monika má doma piataka. „Je vo veku, keď sa nestačí iba hravou formou učiť ako na prvom stupni, ale zároveň ešte ani zďaleka nemá zodpovednosť, ako 14- či 15-roční,“ konštatuje. 

Prvé dni takéhoto vyučovania boli pre celú rodinu nesmierne náročné. „Pokiaľ by sme mali fungovať len cez EduPage (školský portál – pozn. red.), kde učitelia zasielajú úlohy, látky, pokyny, asi by sme to po pár dňoch vypli a ostali by sme vypnutí až do konca školského roka… Máme však šťastie, že škola, do ktorej chodí syn, je menšia, komunitnejšia, a tak sa dá aj racionálne diskutovať. Pani riaditeľka od minulej stredy zaviedla online vyučovanie, a to je super. Dopoludnia majú deti dve až štyri vyučovacie hodiny s učiteľmi a spolužiakmi cez internet. Super…“

Vyučovanie je dnes chaos

Monika si takéto vyučovanie pochvaľuje, pretože má dopoludnia čas aj na svoju prácu. „Po dvoch týždňoch sa už naozaj aj dokážeme zladiť. Pravdupovediac, keby nebol manžel doma, neviem si predstaviť, ako by sme učenie zvládli. Ako rodičia by sme určite nemali problém s tým, aby sa deti učili aj cez prázdniny v lete. Aspoň deň-dva v týždni,“ myslí si mamka. 

Počas koronavyučovania zistila, že vzdelávací systém na Slovensku je jedna obrovská katastrofa a totálny chaos. „Učebnice sú divné, naša generácia im nerozumie, mnohé dopĺňajú učitelia pracovnými listami, a potom je z toho úplný chaos. Nie je to však chyba učiteľov, tí v tom musia spolu s nami plávať, ako sa dá.“

Menšie školy sú pružnejšie

Nie každému však takéto vyučovanie vyhovuje. Z nášho prieskumu, v ktorom sme oslovili desať rodičov a päť učiteľov, vzišlo, že menšie školy na túto situáciu zareagovali omnoho lepšie a pružnejšie. 

Lucia je učiteľka na prvom stupni v menšej základnej škole. Hovorí, že má od rodičov väčšinou pozitívne ohlasy. „Naše deti takéto vyučovanie na diaľku celkom baví. Rodičia sa nás veľakrát pýtajú, ako stihneme každý deň pre žiakov pripraviť zaujímavé úlohy, ktoré s radosťou plnia a nenudia ich,“ konštatuje a dodáva, že vie aj o rodinách, kde to problém je. „Sú to hlavne tie rodiny, v ktorých je viac detí a každé je v inej triede. Snažíme sa k takýmto prípadom pristupovať individuálne.“

Učiteľka Lucia hovorí, že niektoré predmety, napríklad telesnú, hudobnú či výtvarnú výchovu, počas koronavyučovania neriešia. „Niektorí kolegovia zľahka navrhnú, aby si deti občas zacvičili, zaspievali, či namaľovali obrázok. Ak rodičia či deti majú možnosť, točia aj videá, za menšie deti rodičia posielajú fotografiu vypracovaného pracovného listu. Snažíme sa mať s deťmi aj videokonferencie, keďže všetci naši školáci majú aj doma prístup k internetu.“

Dôležité je nájsť systém

Na učenie na diaľku si zvykajú prváčka Adelka a piatak Matúš. Ich mamička konštatuje, že si našli systém. „Ráno obom vypíšem úlohy na daný deň a prejdeme si, čo z nich vedia urobiť samostatne a k čomu potrebujú pomoc. Zadania po vypracovaní posielame učiteľom. Matúško vypĺňa úlohy online a dostáva elektronické známky. Adelka pracuje so zošitom, vypracované listy odfotím a pošlem triednej učiteľke. Dopoludnia si obe deti stihnú splniť svoje povinnosti.“

Otec 11-ročného Ľuboška konštatuje, že syn nemá problém s úlohami. „Hravo zvláda aj prácu s internetom, medzitým si stihne pokecať aj s kamarátmi. Som rád, že ho do práce netreba naháňať.“ Sestričku Elišku, ktorá je prváčka, však takéto vyučovanie nebaví. „Chýba jej pani učiteľka a kamarátky, ale snažíme sa.“

Z práce do „školy“

Vari najväčší problém s učením majú deti rodičov, ktorí musia chodiť do práce. Po ôsmich hodinách v práci musia tráviť dlhý čas so svojimi ratolesťami pri úlohách, ktoré často sami nezvládajú.

„Nie som chemik, matematik ani fyzik. Som murár a pracujem aj teraz, aby som uživil rodinu. Syn Gabriel dostáva od svojich učiteľov iba zadania rôznych projektov. Žiadne vysvetľovanie, žiadna komunikácia. Najviac ma vytočilo, keď v takzvanom samoštúdiu si mal naštudovať pravidlá basketbalu, z ktorých ho potom čakal odpoved na známku. To čo sú za hlúposti? Basket doteraz hral na ihrisku, pravidlá si chalani dohodli. Ak by mal byť vrcholový basketbalista, určite by tie pravidlá vedel,“ rozčuľuje sa otec Pavol.

Zbytočné úlohy

„Veľmi ma prekvapuje, že moja dcéra, 9-ročná tretiačka Bianka, dostáva úlohy ešte aj z výtvarnej. Nie je to bohvieaký talent na kreslenie, má radšej šport a aj matiku a do týchto úloh sa jej veľmi nechce. S jej učiteľkou som sa snažila dohodnúť, ale ona iba skonštatovala, že to majú v osnovách a Bianka jednoducho kresliť musí.“ Biankina mamička je predavačka, robí na zmeny a zmysel v takýchto úlohách jednoducho nevidí. 

Samoštúdium nie je riešenie

Podľa Silvie, triednej učiteľky ôsmakov, by mali mať deti presne stanovený čas, kedy sa majú učiť. „Nie je mysliteľné, aby deti dostávali úlohy na samoštúdium a nikto s nimi nekomunikoval. Potom doma čakajú, kým prídu rodičia z práce a tí niekedy fakt nevedia, kde im hlava stojí, pretože musia uvariť, upratať a nieto ešte vysvetľovať ôsmakovi nejaké rovnice, na ktoré si už s najväčšou pravdepodobnosťou zo školy ani nepamätajú.“ 

Aj ona si myslí, že niektorí učitelia túto situáciu veľmi nezvládajú. „Možnože aj doteraz boli zvyknutí iba na to, že deťom povedali, čo sa majú naučiť a veľa im nevysvetľovali. Určite to nie je správne. Ja som spolu s kolegami a našimi žiakmi v kontakte dennodenne v čase od 9. do 13. hodiny. Ak niekto niečomu nerozumie, pokojne sa môže na svojho vyučujúceho v tom čase obrátiť. Myslím si, že nikto z našich žiakov nemá problém s látkou a napredovaním. Dokonca máme v ročníku päť žiakov, s ktorými fungujeme iba cez mobil, pretože doma nemajú internet. Ale dá sa to.“

Niekedy chýba technika

Niektoré rodiny majú problém aj s technikou. Mamička Elena má dve školopovinné deti. Peter je šiestak a Monika je ôsmačka. „Už sa nám stalo, že sa mi na jednom počítači kvôli škole skoro pobili, keďže mali v rovnakom čase online testy. Mali sme doma dusno. Volala som aj dcérkinej učiteľke, či si odpoved nemôže urobiť v inom čase. Musím povedať, že bola dosť neochotná, ale nakoniec sme sa dohodli.“ 

Elenu vyčerpáva učenie z domu. „Nie všetky deti samy všetko zvládnu. Veľa veciam nerozumiem, učila som sa ich inak. Som samoživiteľka a chodím aj teraz do práce. Decká sú samostatné, vedia sa o seba postarať, ale s učením to nie je jednoduché. Robím, čo môžem,“ konštatuje.

[ad3][/ad3]