Eurofondy alebo funkcie? Ako sa získavajú nezávislí poslanci
Korektné, no zároveň mimoriadne náročné, dynamické a premenlivé vo výsledkoch. Takto opisujú viacerí poslanci Košického samosprávneho kraja sformovaní do klubov, ako prebiehali rokovania, v ktorých sa snažili presvedčiť nezaradených poslancov, aby sa k nim pridali.
Predsedovia klubu Smer, klubu Most – Híd a nezávislí a Spoločného poslaneckého klubu NEKA, SNS a ŠKV vo štvrtok oznámili županovi Rastislavovi Trnkovi (nezávislý), že majú dosť hlasov na nadpolovičnú väčšinu.
Zároveň ešte včera viacerí poslanci aj Trnka hovorili, že sa stále vyjednáva. Aké je reálne rozloženie síl, ukáže dnešné rokovanie zastupiteľstva.
Do klubu Most – Híd vstúpili aj dvaja nestraníci, primátor Sobraniec Štefan Staško a starosta obce Veľké Revištia Martin Hrunka. Členmi Spoločného poslaneckého klubu, ktorého predsedom je Pavol Bečarik z SNS, sa stal starosta Margecian Igor Petrík, primátor Trebišova Marek Čižmár, primátor Gelnice Dušan Tomaško a starosta košickej mestskej časti Juh Jaroslav Hlinka.
Nominanti na ministerstvách
Ak väčšinová trojkoalícia v zastupiteľstve naozaj vznikne, prevahu v nej budú mať predstavitelia strán vládnej koalície Smer, Most – Híd a SNS. Ich nominanti riadia ministerstvá, na ktorých sa rozhoduje o tom, ktoré projekty budú financované z investičných a štrukturálnych fondov Európskej únie.
Nenávratné finančné príspevky na zlepšenie infraštruktúry, sociálnych služieb, školstva či životného prostredia môžu byť dôležité najmä pre starostov a primátorov, ktorí chcú v komunálnych voľbách koncom tohto roka znova kandidovať.
Košický samosprávny kraj je tiež zriaďovateľom desiatok stredných škôl, kultúrnych, sociálnych a ďalších organizácií. Ich riaditeľov po výberovom konaní na návrh predsedu kraja vymenúva uznesením zastupiteľstvo. Ďalšie vedúce funkcie okrem podpredsedov sú na Úrade KSK v priamej personálnej právomoci župana.
„Viem si predstaviť, že druhá strana pri rokovaniach so starostami a primátormi spomenula aj to, že má prepojenie na vládu, a preto by pri žiadostiach o dotácie mohli byť efektívnejší,“ hovorí opatrne poslanec Jaroslav Polaček.
Polaček je predsedom desaťčlenného klubu nezávislých poslancov, ktorý skúšal do svojich radov získať aj ďalších. Spolu s klubom pravicových strán OĽANO – SAS – KDH – NOVA od začiatku deklarujú podporu Trnkovi.
„Nestretol som sa s takými informáciami, a to ani z druhej strany,“ hovorí Polaček o tom, či pri rokovaniach bola reč aj o obsadzovaní funkcií v zriaďovateľskej pôsobnosti župy.
Tvrdí, že on nerozhodnutým poslancom ponúkal „princíp solidarity“, teda že okresy v kraji budú financované rovnomerne. Podľa neho v minulosti boli niektoré „privilegované na straníckom princípe“.
Ďurovčík: Tak to cítili
Úvahy o prísľube funkcií či eurofondov odmieta predseda klubu Smer Emil Ďurovčík. „Nepotrebovali sme ich presviedčať. Jednoducho to tak cítili a tak sa rozhodli. Viacerí z primátorov a starostov boli v našej koalícii aj v predchádzajúcich volebných obdobiach,“ hovorí.
Predseda klubu Most – Híd Karol Pataky povedal, že Staško a Hrunka sa k ním pridali, lebo im ide o odstránenie zaostávania ich regiónov. Konkrétne ponuky s pomocou pri vybavovaní fondov vylučuje.
„Je ale prirodzené, že starostovia a primátori z vládnych strán majú jednoduchšiu komunikáciu s ministerstvami ako tí, ktorí ich predstaviteľov nepoznajú,“ dodal.
Rastislav Javorský, predseda pravicového klubu, ktorý má rovnako ako klub Smer šestnásť poslancov, hovorí, že s nestraníkmi o vstupe k nim nerokovali. „My sme stranícky klub,” tvrdí.
Dodáva, že taký vysoký počet nezávislých poslancov ešte v zastupiteľstve KSK nikdy nebol. „Táto situácia je nová. Predtým mali stranícki kandidáti výraznú prevahu. Preto boli niektoré veci jednoduchšie,“ povedal.
[ad][/ad]Hlinka: Budem nezávislý
Starosta mestskej časti Juh Jaroslav Hlinka, ktorý by mal črtajúcej sa trojkoalícii dodať jeden z kľúčových hlasov, bol stručný. Prečo sa rozhodol ju podporovať, nepovedal.
„Do volieb na poslanca KSK som vstupoval ako nezávislý kandidát a svoju nezávislosť si chcem zachovať,“ odpísal.
Hlinka kandidoval za krajského poslanca ako nezávislý aj v rokoch 2005, 2009 a 2013. Po zvolení potom pôsobil vždy v poslaneckom klube Smeru.
Trnka včera na otázku, aké argumenty používal pri rokovaniach s klubmi, neodpovedal.
Politológ: Politika je o záujmoch. Majú ich aj nezávislí
Je to vyššia etáž politiky, ktorú volič nevidí. Hovorí politológ Tomáš Koziak o spôsoboch, ako politické strany presviedčajú na spoluprácu nezávislých poslancov.
Podľa neho je samozrejmé, že aj nezávislí kandidáti majú politické záujmy a chcú ich presadiť.
„Politika je o záujmoch a ani oni nie sú ľudia bez záujmov. Kto im ponúkne, že im pomôže s ich naplnením, budú s ním spolupracovať. A to aj tak, že vstúpia do väčšinovej koalície, ktorá sa teraz črtá na úrovni samosprávneho kraja“ povedal.
Európske projekty
Koziak tvrdí, že pri starostoch a primátoroch je prirodzené, že ich záujmy sú späté s tým, že chcú znova kandidovať. V tom by im mohli pomôcť úspešné európske projekty. „Pred voliča musia s niečím predstúpiť, čo urobili,“ hovorí.
Hypotéza, že vládne strany môžu nezávislým poslancom sľúbiť kladné posúdenie ich žiadostí o eurodotácie, podľa politológa súvisí s kauzami, ktoré v minulosti prideľovanie eurofondov sprevádzalo.
„Je verejným tajomstvom, že o projektoch sa vo veľkej miere rozhoduje po politickej linke a ich kvalita je minimálne na druhom mieste. Politický klientelizmus je v pozadí schvaľovania žiadostí o nenávratné príspevky, aj keď úroveň projektov týchto starostov či primátorov nechcem apriori spochybňovať,“ povedal Koziak.
Prehnaná precíznosť…
Upozorňuje aj na nesmierne náročný administratívny proces a množstvo komplikovaných pravidiel pri čerpaní eurofonov, ktoré musia obce a mestá ako žiadatelia splniť.
Myslí si, že sčasti je to opodstatnené, lebo sa rozhoduje o veľkých finančných objemoch verejných prostriedkov. Na druhej strane to ale podľa neho vyvoláva otázku, čí prehnaná precíznosť nie je nástrojom, ako „vybrať projekty, ktoré je záujem vybrať a vylúčiť ostatné“.