Excelentný maliar Leopold Horovitz sa vracia domov
Portrétoval rakúskeho cisára Františka Jozefa I. i jeho šarmantnú manželku známu ako Sissi, poľského spisovateľa Adama Mickiewicza, rakúskeho skladateľa Johanna Straussa mladšieho, maďarského spisovateľa Móra Jókaiho a ďalšie významné osobnosti záveru 19. storočia a začiatku 20. storočia. Jeho diela žali úspechy na výtvarných salónoch v Paríži, vo Viedni, v Budapešti, Mníchove, Berlíne a Ríme. S tvorbou a životom slávneho košického rodáka sa zoznámime na impozantne koncipovanej výstave Leopold Horovitz (1838 – 1917) Stratený – Nájdený. Otvoria ju vo Východoslovenskom múzeu už vo štvrtok 16. novembra, v deň stého výročia úmrtia autora.
„Na výstave predstavíme približne dvesto olejomalieb, kresieb, grafík a fotografií z domácich a zahraničných galérií a zo súkromných zbierok, ktoré predstavia tvorbu Horovitza v širšom dobovom kontexte spolu s dielami jeho učiteľov, rovesníkov a nasledovateľov. Bude tam viac ako päťdesiat Horovitzových originálov a približne rovnaký počet reprodukcií diel, ktoré sa na výstavu nepodarilo zapožičať, alebo sú stratené,“ vysvetľuje kurátorka výstavy Jana Švantnerová. Nahliadli sme do pripravovaného katalógu a vybrali sme pre vás zaujímavosti o niektorých najvýznamnejších dielach, ktoré v Košiciach už onedlho uvidíme.

Portrét cisára
Maliar viackrát portrétoval rakúskeho vládcu. „S ich opakovanými stretnutiami sú spojené viaceré historky. Napríklad, že František Jozef chodil do maliarovho ateliéru na najvyššom poschodí nájomného domu pešo, pretože nepoužíval výťah. Košická tlač v roku 1904 hrdo informovala, že ich rodák bol pozvaný k cisárovi na obed,“ ilustruje „pikoškami“ vzťah dvoch významných osobností kurátorka Jana Švantnerová. Dielo na snímke, ktoré je datované do rokov 1904 – 1906, patrí podľa kurátorky k najkvalitnejším zobrazeniam vládcu, aké Horovitz namaľoval. Tento portrét požičala organizátorom viedenská Galéria Belvedere.
foto: archív VGB

Portrét Kňažnej Jadwigy Sapiehovej
Leopold Horovitz pôsobil vo Varšave viac ako dvadsať rokov. V poľských štátnych zbierkach sa v súčasnosti nachádza najviac jeho diel, prevažne portrétov. V roku 1882 si rodina Sapiehovcov z Krasiczyna objednala u maliara dva portréty. Portrét Jadwigy sa stal Horovitzovým totemickým dielom. Portrétista za toto dielo v priebehu nasledujúcich rokov získal viacero najvyšších ocenení na výstavách v Budapešti (1885), Viedni (1888), Mníchove (1888) a Paríži (1889). Portrét bol v niekoľkých reprodukciách zastúpený aj na košickej retrospektívnej výstave v roku 1938, súčasná výstava predstaví originál zo zbierok kráľovského zámku Wawel v Krakove.
foto: archív Wawel

Ferencz Pulszky
V druhej polovici 80. rokov 19. storočia sa začal Horovitz viditeľnejšie presadzovať aj ako portrétista uhorskej kultúrnej a spoločenskej elity. V roku 1890 vytvoril podobizeň Ferencza Pulszkého, významného politika, polyhistora, riaditeľa Národného múzea v Budapešti a prezidenta literárnej sekcie Maďarskej Akadémie vied. Portrét bol v roku 1891 vystavený na Medzinárodnej výstave Spolku berlínskych umelcov v Berlíne, o rok neskôr na 6. Medzinárodnej výstave umenia v Mníchove. V roku 1893 zaň získal Horovitz vo Viedni medailu veľkokniežaťa Karla Ludwiga. Portrét na výstavu zapožičia Maďarská národná galéria v Budapešti.
foto: archív MNG

Šabat
V doteraz známej Horovitzovej tvorbe figurujú len štyri obrazy so židovskou žánrovou tematikou. Jedným z takýchto námetov bol Šabat, ktorý je ústredným sviatkom judaizmu. Obraz s takýmto názvom bol vystavený na retrospektívnej výstave v Košiciach v roku 1938. V tom čase bol majetkom Eugena Halmiho, ktorý bol synom Leopoldovej sestry Zsófie. Prostredníctvom jeho potomkov sa obraz dostal do zbierok VSG, kde figuruje pod názvom U Rabína. Obraz je nedokončený, a tak predstavuje jedinečnú príležitosť prezrieť si Horovitzov tvorivý proces.
foto: archív VSG