Exekútor si roky nechával pre seba peniaze košického mestského podniku
Bytový podnik mesta Košice (BPMK) dostával zo stoviek exekúcií, ktoré boli vedené proti jeho dlžníkom, menej peňazí, ako mu patrilo.
Sumy nad rámec dovolených trov exekúcie si totiž nechával súdny exekútor Miroslav Zahorjan. Mestská firma to zistila vlastným vyšetrovaním, jej závery potvrdilo aj disciplinárne konanie, ktoré proti košickému exekútorovi viedla Slovenská komora exekútorov.
Bytový podnik v rokoch 2003 až 2008 podal Zahorjanovi návrh na vykonanie takmer štyritisíc exekúcií. Týkali sa najmä nedoplatkov nájomného z mestských bytov a nebytových priestorov, ktoré má podnik v správe.
Až v roku 2015, keď veľká časť týchto exekúcií stále prebiehala zrážkami zo mzdy či dôchodkov dlžníkov, BPMK prišiel na to, že exekútor mu v niektorých prípadoch poukázal menšie sumy, ako vymohol. V správe o stave exekučných konaní, ktorú mu podal Zahorjan, niektoré prípady úplne chýbali.
Množstvo úkonov
„Po zistení, že zo strany tohto verejného činiteľa ide o zavádzanie, podal podnik ihneď trestné oznámenie. Následne vykonal enormné množstvo úkonov na zistenie celkovej zadržanej sumy,“ odpísalo denníku KOŠICE: DNES právne oddelenie BPMK.
V októbri 2017 podnik podal na Okresný súd Košice I návrh na neodkladné opatrenie, ktorým by exekútorovi nariadil, aby nemohol zrážať príjmy povinných v exekúciách na svoj účet a aby z každej vymoženej sumy poukázal BPMK predpísaných 76 percent, a až potom si stiahol trovy.
„Nepoukazoval a nepoukazuje prijaté plnenia bezprostredne po ich vymožení… Mali sme za to, že po našich zisteniach žalovaný urobí všetko pre nápravu, avšak prekvapivo koná úplne opačne. Osobným stretnutiam sa vyhýba, dokonca ho udivuje, že na neho bolo podané trestné oznámenie,“ uviedol BPMK v návrhu.
Sudkyňa Iveta Slebodníková ho zamietla s tým, že podnik nepreukázal, že mu konanie exekútora spôsobuje škodu. BPMK však uspel s návrhom na vykonanie kontroly činnosti Zahorjana kontrolnou komisiou komory exekútorov, v ktorej bol aj zástupca ministerstva spravodlivosti.
[ad][/ad]Po kontrole disciplinárka
Na základe jej výsledkov podal predseda komisie Peter Kohút vo februári 2018 návrh na disciplinárne konanie voči exekútorovi. Disciplinárny senát komory o ňom rozhodol tak, že ho uznal vinným zo závažného disciplinárneho previnenia.
Podľa rozhodnutia z novembra 2018 sa ho Zahorjan dopustil tým, že v šestnástich exekučných konaniach nepoukázal v zákonnej lehote vymožené financie oprávnenému. Platby neposielal len oneskorene, ale exekučný poriadok porušil aj tým, že si ako trovy ponechal z vymoženého viac ako predpísaných 24 percent.
Senát konštatuje, že pri štyroch exekúciách si ponechal celú vymoženú sumu a BPMK nedal nič. Všíma si aj to, že keď BPMK dosiahol na súde zmenu exekútora, Zahorjan svojmu nástupcovi neodovzdal spis, nepoukázal mu nezúčtované prostriedky, dokonca v niektorých prípadoch aj bez poverenia súdu pokračoval v exekúcii a ďalej si nechával splátky od dlžníkov.
Dlhy mali zaniknúť
Z disciplinárneho rozhodnutia aj podaní BPMK vyplýva, že ak by exekútor vyplácal sumy oprávnenému, mohli byť niektoré pohľadávky uhradené a exekúcie ukončené, napriek tomu ďalej pokračovali.
Senát exekútorovi uložil najprísnejšie disciplinárne opatrenie, teda ho zbavil funkcie exekútora. Rozhodnutie sa stalo právoplatným jeho doručením Zahorjanovi.
Ten proti nemu v decembri podal správnu žalobu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Domáhal sa aj toho, aby jej bol priznaný odkladný účinok. To by znamenalo, že až do konečného rozhodnutia o žalobe by zostal exekútorom.
Súd mu nevyhovel a odmietol pritom jeho zdôvodnenie, že by okamžitým výkonom disciplinárneho rozhodnutia stratil jediný zdroj obživy a malo by to pre neho prakticky likvidačný následok.
Súd: Môže sa živiť inak
„Takéto tvrdenie ničím, minimálne svojimi majetkovými pomermi, nepodložil. Nemožno ani dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia bráni tomu, aby žalobca získal iné zdroje príjmu svojou činnosťou,“ napísala sudkyňa Jana Novotná.
Minister spravodlivosti Gábor Gál (Most – Híd) po tomto rozhodnutí súdu v máji na návrh exekútorskej komory vydal rozhodnutie o odvolaní exekútora z funkcie. Proti nemu Zahorjan ešte podal rozklad, ktorý má odkladný účinok.
„Preto rozhodnutie k dnešnému dňu nenadobudlo právoplatnosť,“ povedala Alexandra Szákalová z tlačového oddelenia rezortu. O rozklade tiež rozhodne minister.
Zahorjan na otázky zaslané e-mailom neodpovedal. Zamestnanec jeho exekútorského úradu vo štvrtok povedal, že je na dovolenke. Prisľúbil, že ho bude kontaktovať a požiada ho, aby poslal stanovisko.
Na pojednávanie neprišiel
V disciplinárnom konaní sa exekútor nebránil. Neposlal vyjadrenie k návrhu na jeho začatie, nepredložil žiadne dôkazy, neprišiel na ústne pojednávanie senátu, ani sa nedal zastupovať právnikom.
V konaní o návrhu BPMK na neodkladné opatrenie podniku len vyčítal, že po transformácii z príspevkovej organizácie na obchodnú spoločnosť nepožiadal o zmenu účastníka exekučných konaní.
Zahorjan bol za exekútora vymenovaný v roku 2002. Podľa informácií z komory je ôsmym slovenským exekútorom v histórii, ktorý bol potrestaný pozbavením funkcie.
[ad][/ad]Polícia prípad vyšetruje ako spreneveru
Prvé trestné oznámenie mestskej firmy pre exekúcie M. Zahorjana najprv polícia zamietla.
Právne oddelenie BPMK informovalo, že „po ďalších krokoch a neúnavnej práci zamestnancov“, vrátane podania podnetu na Generálnu prokuratúru a ministerstvo spravodlivosti, vec začala polícia vyšetrovať.
V súčasnosti znalec zisťuje rozsah škody, k výške ktorej sa podnik s jemu dostupnými možnosťami dopátrať nevie. Keď v roku 2017 získal od Sociálnej poisťovne odpoveď aspoň na štvrtinu všetkých exekúcií, v ktorých dlžníkom BPMK zrážali peniaze z dôchodku, určil výšku škody na vyše 50-tisíc eur.
Polícia potvrdila, že trestné stíhanie pre spreneveru začala vlani v júli, pričom vyšetrovateľ ešte nikoho neobvinil. Bližšie informácie polícia neposkytla s tým, že by to mohlo zmariť vyšetrovanie.
„Podstata skutku spočíva v zadržiavaní vymožených pohľadávok exekútorom od povinných subjektov, ktoré nezaslal v plnej výške BPMK, čím mu bola spôsobená škoda vo výške najmenej 161-tisíc eur,“ opísal Branislav Bujňák z Krajskej prokuratúry
v Košiciach.