Exmanželke stíhaného košického daňového riaditeľa prokuratúra odblokovala majetok. Už ho predala

Aj keď sú stíhaní za rovnakú trestnú činnosť, jeden svoj majetok mohol speňažiť, druhý nie.      

Bol to jediný nehnuteľný majetok, ktorý sa podarilo pred jedenástimi rokmi v Košiciach zaistiť obvineným po prepuknutí daňovej megakauzy. Dnes je jasné, že minimálne polovica trojpodlažného rodinného domu prepojeného s krytým bazénom v samostatnej budove neposlúži na náhradu škody, ktorá bola spôsobená na štátnom rozpočte trestnou činnosťou.

Polícia v prípade v roku 2009 postupne obvinila 21 ľudí, vrátane riaditeľa Daňového úradu Košice IV Iva Prokopiča (50) a podnikateľa Gabriela Kleina (49). Označila ich za zakladateľov a lídrov zločineckej skupiny, ktorej jediným cieľom bolo páchanie podvodov cez neoprávnene uplatňované nadmerné odpočty DPH.

Daňové, neskôr Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vyčíslilo škodu na 17,9 milióna eur. Väčšinu sumy vyplatil v rokoch 2007 až 2009 daňový úrad pod vedením Prokopiča ako takzvané vratky rôznym firmám, ktoré na pokyn vedúcich predstaviteľov založili jej nižšie postavení členovia.

Daniari chcú odškodné 

Po desaťročie trvajúcom vyšetrovaní špeciálna prokuratúra vlani v decembri podala v prípade obžalobu, Špecializovaný trestný súd zatiaľ začiatok hlavného pojednávania neurčil. Z obžaloby vyplýva, že Finančné riaditeľstvo SR bude v procese navrhovať, aby súd zaviazal pätnástich obvinených „spoločne a nerozdielne“ nahradiť škodu.

V zozname sú aj mená Kleina, Prokopiča, ako aj jeho niekdajšej manželky Andrey Prokopičovej (49). V prípade je tiež obvinená z účasti na zločineckej skupine. Podľa obžaloby totiž opakovane prevzala od rôznych členov skupiny pre Prokopiča peniaze z vyplatených vratiek. Prokuratúra jej tiež kladie za vinu, že na pokyn manžela prenajala bezpečnostné schránky v bankách v Košiciach a Budapešti a uložila do nich celkovo 1,14 milióna eur pochádzajúcich z trestnej činnosti.

Na začiatku vyšetrovania Okresná prokuratúra Košice I, ktorá prípad najprv dozorovala, zaistila dom s pätnásťárovou záhradou na Jasovskej ulici v Pereši. Nehnuteľnosti boli v bezpodielovom spoluvlastníctve Prokopičovcov. Prokuratúra v dvoch uzneseniach z marca a apríla 2009 vysvetlila, že účelom opatrenia je predísť tomu, aby bola zmarená náhrada škody spôsobená trestným činom.

Dôvodom bola obava z účelových prevodov nehnuteľností na iné osoby. Rozhodnutia potvrdil aj špecializovaný súd, keď zamietol sťažnosti oboch obvinených.

Rozvod a rozdelenie BSM  

V máji 2012 sa manželia rozviedli. O tri roky neskôr súd vysporiadal ich bezpodielové spoluvlastníctvo tak, že každý z nich získal do vlastníctva polovicu z nehnuteľností.

Majetok zostával naďalej zaistený a tak ani jeden z obvinených s ním nemohol nakladať. V prípade Prokopičovej sa to zmenilo vo februári 2018, keď už spis z polície s návrhom na podanie obžaloby mala špeciálna prokuratúra.

Jej prokurátorka Renáta Ontkovičová zaistenie majetku vo vlastníctve Prokopičovej zrušila. V rozhodnutí sa odvolala na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu z novembra 2017. Takéto zjednocujúce výklady vydáva vtedy, ak nižšie súdy na základe rovnakej právnej úpravy rozhodujú rozdielne.

„Podľa neho majetkové nároky štátu, o ktorých vo svojej pôsobnosti prvotne rozhoduje príslušný orgán podľa Daňového poriadku, vrátane neoprávneného nároku na vrátenie DPH, nie sú nárokom na náhradu škody, ktoré je možné uplatniť v trestnom konaní,“ opisuje v uznesení prokurátorka stanovisko Najvyššieho súdu.

Ani trest prepadnutia majetku   

Ontkovičová zároveň vylúčila aj iný dôvod, pre ktorý by majetok Prokopičovej mohol zostať zablokovaný. Ide o zabezpečenie výkonu trestu prepadnutia majetku, ktorý pri uznaní viny súdy automaticky ukladajú aj odsúdeným za trestný čin založenia a podporovania zločineckej skupiny.

Aj keď to nie je z uznesenia úplne jasné, prokurátorka pravdepodobne dospela k záveru, že majetok, ktorý bol predmetom zaistenia, Prokopičová nemohla nadobudnúť z nelegálnych príjmov.

„Z listín je zrejmé, že ku kolaudácii rodinného domu v spoluvlastníctve obvinenej došlo v roku 2001, teda v dobe pred páchaním trestnej činnosti, za ktorú je v danej veci trestne stíhaná,“ napísala Ontkovičová.

Rozdielny prístup 

Pri Prokopičovi pritom túto otázku posudzovali iné prokuratúry aj súd rozdielne. Bývalého daňového riaditeľa totiž v marci 2017 právoplatne odsúdil Okresný súd v Prešove v inom prípade za daňové machinácie z rokov 2013 až 2015 na vyše päť rokov väzenia. Zároveň mu uložil aj trest prepadnutia majetku, z väzenia už bol Prokopič podmienečne prepustený.   

Výkon trestu prepadnutia majetku sa zabezpečuje v konkurznom konaní, v ktorom sa majú najprv uspokojiť prípadní veritelia odsúdeného, a čo z majetku odsúdeného zostane, dostane štát. Na majetok Prokopiča súd preto krátko po jeho odsúdení vyhlásil konkurz.

Správkyňa Oľga Kmeťová okrem Prokopičovho spoluvlastníckeho podielu k domu v Pereši získala do konkurznej podstaty aj takzvaný trestný depozit vo výške takmer 160-tisíc eur. Išlo o hotovosť, ktorú našla polícia v septembri 2015, teda už pri vyšetrovaní druhého prípadu, pri domovej prehliadke v krbe v obývacej izbe domu na Jasovskej ulici. Krajská prokuratúra v Prešove zaistené peniaze v decembri 2017 poslala správkyni na účet.

Kmeťová v snahe speňažiť polovicu nehnuteľností odsúdeného Prokopiča požiadala špeciálnu prokuratúru o jej odblokovanie. Prokurátorka jej vyhovela ešte októbri 2017. Vlani v máji vyzvala Prokopičovú, aby si ako spoluvlastník uplatnila predkupné právo na podiel exmanžela.

Dražbu zrušili  

Keď to pre „finančnú insolventnosť“ odmietla, Kmeťová iniciovala dražbu spoluvlastníckeho podielu Prokopiča. Postupovala na základe záväzného pokynu Okresného úradu v Košiciach, ktorý je dočasným správcom majetku odsúdeného.

Na návrh správkyne dražobná spoločnosť vyhlásila dražbu na 8. novembra minulého roka. Najnižšie podanie bolo stanovené na základe znaleckého posudku na 124-tisíc eur.

Dražba sa však nakoniec nekonala. „Deň pred konaním verejnej dražby, teda 7. novembra, mi telefonicky oznámila realitná kancelária, že podielová spoluvlastníčka A. Prokopičová kúpnou zmluvou zo dňa 6. novembra previedla svoj spoluvlastnícky podiel,“ informuje Kmeťová okresný úrad v správe o stave konkurzu z polovice novembra.

Expresný kataster 

Podľa katastra nehnuteľností Prokopičová predala svoj podiel mužovi s bydliskom v obci Kysak a žene z Košíc, ktorí zrejme žijú spolu. Katastrálny úrad v Košiciach v ich prípade konal expresne, o vklade ich vlastníckeho práva rozhodol 7. novembra, teda deň po uzavretí kúpnej zmluvy.

V rovnaký deň dvojica oznámila správkyni, že si uplatňuje predkupné právo na polovicu nehnuteľností, ktoré vlastní Prokopič. Akceptovali cenu 124-tisíc eur stanovenú znalcom a ešte v ten deň ju celú zložili na účet dražobnej spoločnosti, ktorá preto od dražby upustila. Po odpočítaní odmeny dražobník peniaze previedol na účet správkyne. 

Koľko získala sa svoj podiel Prokopičová, nie je známe, podľa informácií denníka KOŠICE:DNES to mohlo byť okolo 130-tisíc eur. Prokopičová nechcela o transakcii hovoriť. Vysvetlila to tým, že je chorá a kauza, v ktorej je stíhaná, jej zničila život. Odmietla však, že prokuratúra uvoľnila jej polovicu na jej podnet. „O nič také som nežiadala,“ povedala.

Špeciálna prokuratúra v odpovedi pre denník KOŠICE:DNES zopakovala, že vychádzala zo stanoviska kolégia Najvyššieho súdu, že náhrady škody z daňových trestných činov sa poškodení nemôžu domáhať v trestnom konaní. 

Na otázku, ktoré konkrétne zákonné podmienky Prokopičová nespĺňa, aby jej nehnuteľnosť zostala zablokovaná z dôvodu možného uloženia trestu prepadnutia majetku, ale neodpovedala.    

„Ku konkrétnym zisteným skutočnostiam a dôvodom rozhodnutia v súvislosti s pôvodne zaisteným majetkom obvinenej sa vzhľadom na aktuálne štádium trestného konania nebudeme podrobnejšie vyjadrovať,“ odpísala hovorkyňa špeciálnej prokuratúry Jana Tökölyová. 

Jednotke nič nezobrali 

Kleinovi, ktorý má v obžalobe poradové číslo jeden, nikdy žiaden majetok nezaistili. Podľa viacerých aj verejne dostupných dokumentov pritom fakticky ovládal viaceré firmy. Tie vlastnili alebo vlastnia viaceré lukratívne nehnuteľnosti aj luxusné autá. 

Podnikateľ ale krátko po svojom obvinení v júli 2009 vystúpil z ich orgánov. Materské spoločností týchto firiem mali navyše sídlo na na Marschallových ostrovoch, ktoré poskytujú maximálnu anonymitu vlastníkom.            

V daňovej kauze zmizli milióny. Pomohli aj sejfy v bankách 

Viac ako jednu tretinu zo sumy vyplatených nadmerných odpočtov DPH sa podarilo polícii a prokuratúre zachrániť, keď zasiahla proti skupine okolo G. Kleina a I. Prokopiča.

Vyplýva to z obžaloby špeciálnej prokuratúry. Prokurátorka Renáta Ontkovičová v nej súdu navrhuje, aby rozhodol o zhabaní peňažných prostriedkov v celkovej výške viac ako päť miliónov eur. 

Opiera sa pritom o ustanovenie zákona, ktoré dovoľuje takto previesť do vlastníctva štátu aj vec, ktorá síce formálne nepatrí páchateľovi, ale „bola získaná trestným činom alebo ako odmena za trestný čin“. 

Približne 1,4 milióna eur z tejto sumy košická okresná prokuratúra a neskôr Úrad špeciálnej prokuratúry zaistili od januára do apríla 2009 na účtoch jedenástich firiem. Hoci nákupy, predaje a vývozy tovaru deklarované v daňových priznaniach boli fiktívne, daňové kontroly nič neodhalili a daňový úrad od vedením Prokopiča im vratky opakovane vyplatil.

Keď sa dozvedeli, že polícia začala ich činnosť vyšetrovať, vedúci predstavitelia skupiny sa snažili čo najviac peňazí dostať z dosahu štátnych orgánov. Viacero obvinených z najnižšej úrovne zoskupenia pred vyšetrovateľom vypovedali, že boli nútení narýchlo vyberať peniaze z bankových účtov firiem, ktoré zastupovali.

Maximálne výbery 

Pokyn znel vybrať hotovosť do maximálneho povoleného limitu a zvyšok previesť bezhotovostne na určené účty. Potom nasledovalo usmernenie, aby vo veci odmietli vypovedať, prípadne odišli na dovolenku do zahraničia.

Nie všetkým sa to podarilo. Juraja Lumtzera, brata niekdajšieho starostu košického sídliska Dargovských hrdinov, odsúdeného v kauze neuskutočnenej bytovej výstavby, zadržal vyšetrovateľ v januári 2009 medzi prvými. Bolo to krátko potom, ako odišiel z pobočky VÚB na Hlavnej ulici v Košiciach. Mal pri sebe 133-tisíc eur.  

Až 790-tisíc v hotovosti vydal na výzvu vyšetrovateľa v marci 2009 muž, ktorý v prípade vystupuje ako svedok. Podľa polície bol jednou z osôb, ktoré niektorým členom skupiny poslúžili na to, aby po začatí vyšetrovania previedli peniaze na subjekty nesúvisiace s kauzou. 

V Košiciach aj v Budapešti 

Ešte väčšie sumy sa polícii podarilo zaistiť v bezpečnostných bankových schránkach. Dva takéto sejfy boli v Košiciach. Na Rooseveltovej ulici v UniCredit Bank našiel vyšetrovateľ pri prehliadke schránky prenajatej na meno Prokopiča 1,5 milióna eur. Išlo spolu o tri tisíc kusov bankoviek. 

Na Alžbetinej ulici v pobočke OTP banky mala sejf prenajatý Prokopičova manželka Adriana. Ukrytých tam bolo 140-tisíc eur.

Prokopičová bola nájomníkom aj troch sejfov v CIB Banka v Budapešti, pričom k dvom bol spoludisponentom jej brat.  Prenajímali ich  postupne, dôvodom mohlo byť, že potrebovali sejfy s väčšou kapacitou. 

Vo februári 2009, tri dni po zdržaní Prokopiča, jeho švagor jednu schránku navštívil a zrejme z nej vybral peniaze, aj keď to pri výsluchu poprel. V decembri 2019 v trezore, ku ktorému mala prístup len Prokopičová, maďarská polícia na žiadosť slovenských kolegov urobila prehliadku. Našla milión eur. 

Kamery nepomôžu 

Obchodné podmienky na nájom bezpečnostných bankových schránok zakazujú v nich uschovávať peňažnú hotovosť. „Podpisom zmluvy nájomca vyhlasuje, že sa s nimi oboznámil a jedno ich vyhotovenie prevzal,“ uvádza v stanovisku UniCredit Bank.

Zabrániť porušovaniu pravidiel banky nevedia, aj keď majú svoje interiéry čiastočne monitorované kamerami. „Kamerové záznamy  môžeme použiť len v súlade so zákonom, pričom v priestoroch bezpečnostných schránok nie je povolené vyhotovovať kamerový alebo zvukový záznam s odvolaním sa na právo klientov na ochranu osobných údajov,“ doplnila UniCredit Bank. 

Iné opatrenia, ktorými by sa banka mohla presvedčiť, či klient dodržiava pravidla užívania sejfov, neuviedla.