Galéria pod holým nebom na Terase chátra
Zrod sídliska Terasa sa datuje na začiatok 60. rokov minulého storočia. Potreba budovania bytov vznikla po štarte výstavby Hutníckeho kombinátu (HUKO), neskôr Východoslovenských železiarní (VSŽ). V tom čase okrem stavebného a priemyselného rozmachu začal aj nebývalý rozvoj kultúry. Každý investor totiž musel vyčleniť dve percentá z celkového objemu investície na výtvarné diela, ktoré boli súčasťou projektu…
Východoslovenské železiarne na prelome 60. a 70. rokov spoluorganizovali niekoľko ročníkov Medzinárodného sochárskeho sympózia v kove, dokonca aj za účasti „západných“ umelcov. Ich výsledkom bolo viacero plastík, ktoré umiestnili najmä na novom sídlisku.
[ad][/ad]Galéria na ulici
Na webovej stránke fotokosice.eu sme sa dozvedeli, že „viaceré verejnoprospešné stavby mali v minulosti v rozpočte vyhradenú istú čiastku na výtvarné dotvorenie vonkajšej fasády, priestorov pred budovou či interiérov. Výtvarné diela tak postupne prenikli z uzavretých priestorov – galérií a výstavísk – do mestských exteriérov, teda do parkov, na námestia či priamo na fasády verejných budov. Takto to bolo špeciálne na Terase, ktorú možno smelo nazvať veľkou pouličnou galériou.“
Viac ako 60 umeleckých diel tak dotváralo tvár v tom čase najmodernejšieho sídliska v Košiciach.
Umenie na ulici však poškodzuje zub času. O viacerých dielach nikto nič nevie, iné začínajú byť nebezpečné. Prednedávnom sme dostali postreh od nášho čitateľa, ktorý upozornil na priestorovú kompozíciu z autorskej dielne Jána Preisa. „Je to akási kocka, ktorá je už zhrdzavená a ohrozuje svoje okolie,“ uvádza sa v e-maile. „Je umiestnená na Toryskej ulici.“
Vlastníkom je mesto
Požiadali sme o stanovisko mestskú časť Košice-Západ. „Diela sú vo vlastníctve mesta a nie nás. Obráťte sa s otázkami na Útvar hlavného architekta, ktorý vedie passport umeleckých diel a na Správu mestskej zelene, ktorá vykonáva na základe poverenia mesta ich správu a údržbu. My nemôžeme obnovovať to, čo nevlastníme,“ uviedla Andrea Hildebrand, prednostka miestneho úradu. Dodala, že ak umelecké dielo svojím zlým technickým stavom ohrozuje bezpečnosť obyvateľov, obracia sa MČ na magistrát, aby ho odstránil z verejného priestoru, resp. obnovil, pokiaľ je to možné.
Chýbajú peniaze a informácie
Výtvarné práce, nielen v tejto mestskej časti, má na starosti Správa mestskej zelene (SMsZ). Podľa jej hovorcu Viliama Štrelingera spoločnosť na celom území mesta ich spravuje 65, z toho v mestskej časti Západ 24. Dodal, že vzhľadom na použité materiály a umiestnenie umeleckých diel v externom prostredí je potrebné ich obnovovať, čo je vzhľadom na autorské práva po odbornej, umeleckej a remeselnej stránke náročné a vyžaduje si značné finančné náklady. V rámci svojich možností SMsZ opravuje umelecké diela vo svojej správe po odsúhlasení autora, alebo jeho zástupcu. „V prípade rozsiahlejších, náročnejších opráv sme limitovaní rozpočtom a vyčlenenými financiami z Magistrátu mesta Košice,“ uviedol Štrelinger.
SMsZ nemá informácie o tom, kde sú ďalšie práce výtvarníkov, ktoré Terasu zdobili. Na otázku, či existuje nejaký plán obnovy umeleckých diel na Terase, hovorca uviedol, že asi neexistuje. Zároveň skonštatoval, že väčšiu či menšiu opravu či obnovu potrebuje každé z diel a obnovovať sa budú podľa priority a možností. Rovnaké stanovisko sme dostali aj z magistrátu mesta prostredníctvom hovorkyne Lindy Šnajdárovej.
Veľa diel na Terase je dezolátnom stave. Poniektoré ohrozujú aj okoloidúcich a viacero z nich už nie je ani na svojom mieste. Príkladom môže byť plastika, ktorá bola na Toryskej ulici nad pohotovosťou. Keďže pripomínala salámu, dala dokonca meno aj parčíku, kde bola umiestnená. Každý ho volal „salámový park“. „Plastika na Toryskej ulici bola demontovaná v roku 2014 a uložená v Záhrade Bernátovce na základe odporúčania statického posudku o vážnom poškodení diela,“ uviedol V. Štrelinger. Vtedajšia hovorkyňa Martina Urik Viktorínová pre denník Korzár uviedla, že mesto dá vytvoriť repliku, ktorú umiestni v parku na pôvodné miesto. Na otázku denníka KOŠICE:DNES, či sa už táto replika vyrába, sme odpoveď z magistrátu ani po trojnásobnom urgovaní nedostali.
Je smutné, čo sa deje v našom meste
Sedem plastík má na Terase uznávaný košický akademický sochár Ján Mathé (*1922 – †2012).
K monumentálnejším patria bronzové súsošie „Stojaca rodina“ v areáli obchodného centra Luník I., „Klíčenie“ na Petzvalovej ulici a „Pohyb“ na Idanskej ulici, ktoré sú z umelého kameňa alebo bieleho betónu. Menšie diela – preliezačky – „Ryba“, „Býček“, „Kotúľ“ na Petzvalovej ulici sú komornejšie a určené deťom. Veľa energie nielen na ich záchranu vynakladá jeho manželka Eva Mathéová.
„Je to veľmi smutné, čo sa deje s umeleckými dielami v našom meste. Môžem povedať, že dodnes neexistuje databáza výtvarných prác, ktoré sú v Košiciach umiestnené v exteriéri. Pokúšali sa ju vytvoriť pamiatkari, ale aj Útvar hlavného architekta (UHA). Pamiatkari zmapovali iba autorov, ktorí majú v meste diela a zoznam UHA je tiež nekompletný, pretože v ňom chýbajú bližšie popisy k dielam a ich umiestneniu,“ konštatuje Eva Mathéová. „Na môj podnet sa urobila delimitácia niektorých diel, aby sa dostali do vlastníctva mesta. Hoci magistrát pod vedením terajšieho primátora už v roku 2011 vydal Všeobecne záväzné nariadenie č. 122 o zozname a evidencii pamätihodností mesta, ktorého súčasťou mala byť aj spomenutá databáza, ešte stále nie je hotová.“
Mesto, ale aj mestské časti, majú, podľa jej názoru, k umeleckým dielam veľmi zlý prístup. „Nedávno mestská časť Západ chcela revitalizovať fontánu na Luníku I., ktorej súčasťou je aj dielo môjho manžela s názvom Stojaca rodina. Socha sa im zdala privysoká a chceli ju jednoducho ponoriť do fontány. Samozrejme, že som s tým nesúhlasila. Pred pár rokmi sme pri tej fontáne urobili aj ‚panelovú‘ výstavu všetkých jeho diel na Terase. Kým však žijem, mám poslanie a urobím všetko pre to, aby sa za umelcov nepokladali len ľudia, ktorí načmárajú pár čiar za ťažké peniaze kdesi na múr, ale aby aj hodnotné umenie preukázané časom dostalo náležitú starostlivosť.“
(JV)
