Galéria vystavuje diela (takmer) odsúdené na zánik
Vo Východoslovenskej galérii otvorili minulý týždeň jedinečnú výstavu. Prezentuje zreštaurované obrazy, ktoré poškodil mohutný požiar jej depozitára v roku 1985.
Okrem diel, ktoré sa znova vrátili do galerijného života, výstava odhaľuje aj prácu reštaurátorov a pripomína katastrofickú udalosť, pri ktorej bolo úplne zničených 1 030 umeleckých predmetov.
[ad][/ad]Zachránené
Na výstave s príznačným názvom Zachránené návštevníci uvidia 23 malieb, ktoré boli obnovené v prvej fáze projektu reštaurovania poškodených obrazov. Diela patria do nosných kolekcií galerijnej zbierky. „Vybrali sme tie, ktoré sú pre nás najdôležitejšie. Ide o diela košickej moderny a diela 19. storočia, ktoré sú striebrom nášho zbierkového fondu,“ uviedla riaditeľka galérie Dorota Kenderová. Ako doplnila kurátorka výstavy Katarína Nádaská, šlo o obrazy, ktoré boli v najhoršom stave, a patrili k najvzácnejším kusom v rámci poškodených predmetov.
V súčasnosti pokračuje druhá a tretia fáza reštaurátorského projektu. „Plánujeme približne do roku 2023 zachrániť všetky diela, ktoré ešte ostali nezreštaurované po katastrofe,“ uviedla Nádaská. Na obnovu stále čaká ešte asi stovka umeleckých predmetov.
Náročný a zdĺhavý proces
Všetky vystavené maľby zreštaurovala Ludmila Zozuľáková. Trvalo to takmer rok, a každá z nich si vyžadovala individuálny prístup
v závislosti od druhu poškodenia. „Niektoré boli poškodené priamo ohňom, teda zoškvarené, niektoré skôr mechanicky. Pri hasení ich zasiahla voda, čo je to najhoršie, čo sa môže na olejomaľby dostať, a boli tam výpadky maliarskej vrstvy. A zrejme pri rýchlom prehadzovaní diel z depozitu došlo aj k pretrhnutiu a ostatným mechanickým poškodeniam,“ vysvetlila reštaurátorka.
Ako uviedla Zozuľáková, pri väčšine obrazov bolo nutné odstrániť staré stmavnuté laky a spevniť podklad. Diela, ktoré boli mechanicky poškodené, musela nažehliť na nové plátno. V niektorých prípadoch boli na maľbe veľké výpadky, ktoré bolo nutné doplniť retušou. „Všetko, čo reštaurátor na dielo dáva, musí byť voči nemu neškodné,“ dodala.
Nové poznatky
Výstava má podľa kurátorky Kataríny Nádaskej prínos aj pre samotnú galériu – vďaka odbornému skúmaniu bližšie spoznávajú techniky a materiály, ktoré boli pri tvorbe použité. „Jeden z obrazov sme mali zadokumentovaný ako maľbu na dreve, ale pri skúmaní reštaurátorka odhalila, že ide o maľbu na plátne, ktorá je upevnená na tvrdej podložke,“ prezradila Nádaská.
Počas reštaurovania vyšlo najavo aj niekoľko ďalších zaujímavostí. „Pri diele Starec a chlapec sme zistili, že chlapec v rúčke drží mincu, čiže ide o predavača vody, keďže starec drží džbán s vodou. Pri prieskume sme napríklad zistili, že niektoré obrazy boli sekundárne maľované na už predtým použitý podklad, zrejme staršiu maľbu autora,“ uviedla reštaurátorka. Podarilo sa aj spresniť dátum vzniku maľby Dáma od Konštantína Kőváriho-Kačmarika. Pôvodne si mysleli, že rok vzniku je 1912, no po odstránení nánosov vyplynulo, že ide o rok 1902. „Keď sa pri reštaurovaní niečo objaví, pre reštaurátora sú to veľmi pekné momenty,“ dodala.
[ad2][/ad2]Pohľad do zákulisia
Ako uviedla Katarína Nádaská, od začiatku vedeli, že chcú okrem samotných diel prezentovať aj prácu reštaurátora, ktorá je často skrytá za dverami ateliéru. Počas celého procesu obnovy diela musí byť všetko pedantne zdokumentované a spracované do reštaurátorského protokolu, aby každý, kto ho bude v budúcnosti skúmať, vedel, ako sa s ním pracovalo. Výsek takéhoto protokolu nájdu návštevníci pri štyroch maľbách. Môžu tak vidieť, ako postupne zo zničených diel vznikli výstavné kúsky.
Expozícia prostredníctvom archívnych materiálov pripomína katastrofický požiar z roku 1985. Vystavené sú listy a telegramy, ktoré Východoslovenskej galérii posielali galérie a múzeá z celého Československa a v ktorých ponúkali svoju pomoc. Štatistický obraz o tom, ako sa pohyboval stav zbierkového fondu pred a po požiari, a aký je jeho súčasný stav, uvádzajú grafy a tabuľky.
Výstava potrvá v priestoroch Východoslovenskej galérie na Alžbetinej 22 až do 1. septembra. Súčasťou bohatého sprievodného programu budú aj odborné prednášky, komentované prehliadky, ale aj workshopy pred rodiny s deťmi.
Sobota 12. januára 1985 sa navždy zapísala do čiernej kroniky Východoslovenskej galérie. Mohutný požiar, ktorý vypukol
o 15.50 h v depozitári na Šmeralovej ulici (dnešná Poštová), mal katastrofálne následky. Z celkového počtu 5 604 diel plamene úplne zničili 1 030 obrazov a umeleckých predmetov nevyčísliteľnej hodnoty a vážne poškodili a znehodnotili ďalšie stovky prác. Požiar spôsobil výbuch plynu, ktorý unikal z poškodeného pouličného plynovodu, ktorý síce nebol napojený na technické vybavenie galérie, ale prenikol do priestorov depozitára popod historické základy stavby.
Spomienky na ničivý požiar
Výstava Záchranené nie je prvou expozíciou, ktorá prezentuje zreštaurované diela poškodené požiarom depozitu Východoslovenskej galérie v roku 1985. Celkovo potrebovalo obnovu a reštaurátorský zásah 553 diel, ktoré sa postupne vracali do galerijného fondu.
Za zmienku stojí výstava s názvom Návrat, ktorá sa konala v októbri 1990. Prezentovali na nej vyše 200 zreštaurovaných umeleckých predmetov. Ako to uvádza katalóg k výstave, ktorý zostavila jej autorka Mária Kostičová, cieľom bolo okrem predstavenia diel zo zbierkového fondu vzdať hold práci reštaurátorov a zdokumentovať dlhoročnú snahu galérie o ochranu a záchranu diel. Na reštaurovaní sa v rokoch 1986-1990 okrem pracovníkov galérie veľkoryso podieľali aj Akadémia výtvarných umení a Národná galéria v Prahe, Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave a Stredná umelecko-priemyselná škola v Košiciach, sochári a maliari, ktorí svojim dielam vrátili pôvodný vzhľad.
Tridsiate výročie požiaru pripomenula v roku 2015 výstava s názvom 12. JANUÁR 1985 – 15:50. Prostredníctvom digitálne spracovaných reprodukcií na nej boli predstavené diela, ktoré už fyzicky neexistujú. Vzhľadom na ich počet nebolo možné vystaviť reprodukcie všetkých 1 030 zničených diel, ale výstava ponúkala možnosť pozrieť si ich všetky na digitálnej projekcii v kinosále a sú tiež súčasťou rovnomennej publikácie, ktorá výstavu sprevádzala. Expozícia okrem reprodukcií prezentovala aj viacero zo stoviek diel, ktoré sa po požiari už podarilo zreštaurovať. „Technológia digitalizácie umožnila realizovať myšlienku výstavnej prezentácie týchto diel, aby sa odborná, ale i laická verejnosť mohla oboznámiť s tým, čo, žiaľ, bolo nenávratné zničené, hoci ich morálny život pokračuje v dejinách naďalej,“ povedala vtedy kurátorka výstavy Mária Kostičová.
Veronika Hunyadiová
[ad3][/ad3]