Hala na Aničke je zatvorená už pätnásť rokov. Mesto jej dražbu odložilo

Tenisová dvojhala na Kostolianskej ceste v mestskej časti Sever chátra pätnásť rokov. Mesto to chcelo zmeniť tým, že by ju predalo.

Samospráva ako vlastník haly s dvoma tenisovými kurtmi zamýšľa hľadať nového majiteľa v dobrovoľnej dražbe s najnižším podaním takmer 261-tisíc eur. Spôsob prevodu nehnuteľnosti týmto spôsobom bol v programe júnového zasadnutia mestského zastupiteľstva.   

V dôvodovej správe k návrhu, ktorý mal predložiť viceprimátor Martin Petruško (Smer), právne a majetkové oddelenie magistrátu upozorňuje, že pozemky pod halou sú nevysporiadané a na časť z nich sa vedie súdny spor. Súkromní vlastníci v ňom žalujú aj mesto a domáhajú sa „odstránenia neoprávnenej stavby“ alebo „zriadenia vecného bremena za peňažnú náhradu“.

Sťažovali sa dva kluby

Materiál ale na rokovaní Petruško stiahol. Podnetom k tomu boli dve žiadosti, ktoré prišli na magistrát.  

„Prvá bola od Telovýchovnej jednoty Východoslovenské železiarne Košice, podpísaná Ladislavom Lörinczom, prezidentom Správnej rady TJ VSŽ, o stiahnutie z dôvodu nerešpektovania nárokov TJ VSŽ na bezplatné užívanie tenisovej dvojhaly, s odvolaním sa na príkaznú zmluvu z mája 1993. Druhá žiadosť bola od Telovýchovnej jednoty Košice, podpísaná Petrom Samošim, predsedom tenisového klubu, ktorý poukazuje na podľa neho nejasný znalecký posudok. V ňom je uvedené, že tenisový povrch hracej plochy nie je zahrnutý do výpočtu hodnoty stavby, lebo je vlastníctvom združenia. Z konzultácie so znalcom vyplýva, že ide o ohodnotenie podláh mimo hracej tenisovej plochy, nachádzajúcich sa v spojovacej chodbe, sociálnom zázemí a na tribúne,“ opísala hovorkyňa mesta Linda Šnajdárová. Prvú pripomienku podľa nej mesto právne vyhodnotí a stanoví ďalší postup. 

Objekt chátra a plesnivie

Telovýchovná jednota Košice, ktorá je vlastníkom tenisových kurtov v tesnej blízkosti haly, požiadala ešte vlani o odkúpenie dvojhaly. Navrhovala cenu stanovenú znaleckým posudkom, prípadne symbolickú cenu z dôvodu hodného osobitného zreteľa. 

Upozorňovala, že hala chátra, nie je vykurovaná, jej múry plesnivejú, čo má za následok devastáciu konštrukcií a rozvodov sietí. Radnica sa týmto návrhom nezaoberala.

Sever si to rozmyslel

Záujem o dvojhalu na Aničke mala v roku 2012 aj mestská časť Sever, ktorá ju chcela do správy. Starosta Marián Gaj (nezávislý) neskôr od zámeru odstúpil. Dôvodom boli obavy zo súdnych sporov o pozemky. Rok predtým o prenájom haly za jedno euro ročne neúspešne žiadalo občianske združenie TenSta. 

Osud športoviska mrzí aj exprezidenta a exprimátora Košíc Rudolfa Schustera, ktorý tu hral nejeden zápas. „Je mi ľúto, v akom je stave hala. Vybudovaná bola v akcii „Z“, škoda preto, že kompetentní nevedia veci dať do poriadku, aby opäť slúžila ľuďom,“ povedal Schuster.

Výstavba tenisových kurtov a haly na Aničke začala v roku 1977. Skolaudované boli v roku 1980. 

Pozemky pod športoviskom riešil aj Štrasburg. Košické súdy ostro kritizoval

Pre takéto prípady ľudia neveria súdnictvu, zhodnotil súd v Štrasburgu rozhodovanie košických súdov o parcelách pod tenisovým areálom Anička.

Predmetom komplikovaných sporov nie sú len plochy pod dvojhalou, ale aj tenisovými kurtmi a iným zariadením celého areálu na Kostolianskej ceste. Štát ich v 80. rokoch vyvlastnil, ale pre nezákonnú vyhlášku bolo vyvlastnenie právne neúčinné.

Po zmene politického režimu sa preto dediči vlastníkov pozemkov začali domáhať svojich majetkových práv. Dvanásti podali v roku 1994 žalobu na mesto Košice a súkromného prevádzkovateľa športového areálu. Domáhali sa zriadenia vecného bremena, za ktoré by im užívatelia pozemkov platili.

Na právoplatné rozsudky čakali do roku 2010. Košické súdy na prvom aj druhom stupni ich žaloby zamietli, a to z rôznych dôvodov.

Protichodné rozsudky   

Dediči sa následne obrátili na Ústavný súd SR. Sťažovali sa, že všeobecné súdy zamietli ich nároky svojvoľne, keďže o žalobách vlastníkov iných pozemkov pod tým istým areálom rozhodli tak, že vecné bremeno zriadili. Argumentovali, že športový areál treba považovať za jednu stavbu ako takú, a nie každú jeho časť posudzovať samostatne.

Ani Ústavný súd ale v kauze nerozhodoval jednotne. V roku 2010 a 2011 sťažnosti ako neopodstatnené zamietol, pričom protichodnosť rozsudkov košických súdov ponechal bez komentára. O rok neskôr v prípade viažucom sa k pozemku pod tým istým športoviskom už problém nesúrodej súdnej praxe opísal a konštatoval porušenie práv sťažovateľov.

Európsky súd pre ľudské práva, na ktorom dediči pozemkov následne zažalovali Slovenskú republiku, vydal rozsudky v tejto veci v roku 2014. Pozastavil sa v nich nad tým, že v prípade osôb v tej istej skutkovej i právnej situácii, ktorí mali navyše rovnakých právnych zástupcov, a teda i rovnaké podania, vnútroštátne súdy v približne rovnakom čase dospeli k trom rôznym záverom.

Tieto rozpory označil za „hlboké a pretrvávajúce“, spôsobujúce právnu neistotu a porušenie práva na spravodlivý proces. Rozpory sú podľa štrasburského súdu o to závažnejšie, že sa týkajú „právnej úpravy transformácie ústavného systému štátu“ a konaní, ktoré trvali viac ako pätnásť rokov.

„Takýto výkon spravodlivosti zásadne ohrozuje dôveru verejnosti v súdny systém,“ skonštatoval v oboch rozsudkoch európsky súd.

Každému zo sťažovateľov priznal 5 200 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy a upozornil ich, že môžu navrhnúť obnovu pôvodného konania na košických súdoch. Niektorí z vlastníkom pozemkov tak urobili.

(ROK)