Hornád už nemá Košice rozdeľovať. Pri rieke navrhujú postaviť novú mestskú štvrť
Rozsiahle zanedbané územie v okolí Hornádu v Košiciach, ktoré sa využíva nevhodne alebo vôbec, treba radikálne prestavať. Navrhuje to slovensko-francúzsky kolektív urbanistov.
Vyplýva to z urbanistickej štúdie s názvom Rieka Hornád v meste Košice, ktorú architekti Viktor Malinovský z Košíc, Cristiana Mazzoni zo Štrasburgu, Yannis Tsiomis z Paríža a ďalší autori dokončili v decembri. Koncom januára ju mesto Košice zverejnilo na svojej webstránke, aby ju verejnosť mohla pripomienkovať.
Materiál si objednala samospráva. „V súčasnosti je Hornád deliacim prvkom v meste. Chceme, aby nábrežie rieky bolo zapojené do organizmu mesta,“ vysvetľovala v decembri v Kulturparku na medzinárodnej konferencii k tejto téme hlavná architektka Košíc Petronela Királyová.
Od Rampovej po tepláreň
Odborníci sa zamerali na lokalitu, ktorej severnú hranicu tvorí Rampová ulica, východnú Prešovská cesta a Južné nábrežie. Južne siaha po Seligovo jazero pri teplárni a na západe po železničnú trať.
Štúdia konštatuje, že aj keď toto územie leží len kilometer východne od historického jadra Košíc, nachádzajú sa tu výrobné prevádzky, sklady a jeho veľkú časť tvoria „nevyužité a zanedbané plochy bez akejkoľvek krajinárskej úpravy a systematickej údržby“.
Práve územný pás pri Hornáde, oddelený od centra železničnými koľajami, je podľa urbanistov predurčený na zmenu. „Hornád ako výrazný fenomén vody poskytuje predpoklady na jeho efektívnejšie funkčné, krajinárske a estetické využitie.“
Železnica ako bariéra
Bariéra, ktorú tvorí železničná trať, však sťažuje dopravný prístup do oblasti. Urbanisti ju odporúčajú prekonať viacerými prepojeniami. Masarykova ulica v ich predstavách pokračuje východne k Hornádu cestným tunelom. Pre začiatok pešieho podchodu, ktorý by spojil územia pri rieke s centrom mesta, je podľa nich ideálnym miestom železničná stanica.
Pás pri Hornáde delí urbanistická koncepcia na dve časti. V severnej, úsek od Rampovej po Palackého, má prevládať využitie na oddych, prechádzky, šport a zeleň. Navrhuje sa tu zriadenie vodnej rekreačnej plochy či druhého mestského parku.
V južnej časti, od Palackého po tepláreň, dominuje funkcia bývania a občianska vybavenosť. Odborníci navrhujú bytové domy so štyrmi až šiestimi podlažiami, pričom centrom územia je hlavné námestie s administratívnymi budovami. V celej riešenej oblasti pri rieke považujú za neprípustné rodinné domy a priemyselnú či stavebnú výrobu.
Samostatná štvrť
„Základnou myšlienkou je vytvoriť samostatne fungujúcu, polyfunkčnú mestskú štvrť so zárodkami podružných centier občianskej vybavenosti, ktoré budú zabezpečovať vitalitu navrhovanej štvrte,“ ozrejmuje štúdia.
Materiál tvrdí, že neprináša len vízie a nápady, ale aj predstavu o reálnych postupoch a podmienkach ich uskutočnenia. Realizáciu delí do „ekonomicky a technicky nenáročných“ etáp. Začať navrhuje jednoduchou úpravou brehov Hornádu, vytvorením podchodov pod železničnými koľajami a výberom investorov na výstavbu bytov.
Neriešiteľným problémom podľa urbanistov nie je ani nejednotné vlastníctvo pozemkov. Najväčšia časť patrí štátnym železničným spoločnostiam ŽSR a CARGO, potom fyzickým a právnickým osobám, mestu Košice a ministerstvu vnútra.
Začať na pozemkoch mesta
V území medzi Rampovou a Palackého, kde mesto vlastní značné množstvo plochy, je možné podľa autorov odštartovať prvú etapu prestavby. „Odstránenie nevhodných funkcií, akými sú stavebniny a šrotovisko, ošetrenie jestvujúcej zelene a vyčistenie územia, vytvorenie nových vstupov, prvých záchytných bodov ako občerstvenie, oddychové miesta s lavičkami, osvetlenie a sprístupnenie pre peších a cyklistov, vytvorí možnosti pravidelnej návštevnosti územia, a tým aj jeho spoločenskú kontrolu.“
Urbanistická štúdia bude použitá pri spracovaní nového územného plánu Košíc, ktorý má v roku 2019 nahradiť viac ako štyridsať rokov starý územnoplánovací dokument mesta.
Aj podľa základných smerov územného rozvoja Košíc architektonickej kancelárie Arka, ktoré sú podkladom pripravovaného územného plánu, Košice sa nemajú rozrastať do okolitej krajiny. Namiesto toho je potrebné nevyužívané plochy pozdĺž Hornádu „integrovať do mestského prostredia“.
Nová mestská štvrť
- 4 000 bytov
- 12 000 obyvateľov
- 4 materské školy
- 4 základné školy
- 1 stredná škola
- 15 000 m2 zariadenia start up
Foto: Veronika Janušková
Vizualizácia: Ateliér CMYT
