Ihnát: Žiadny extrémizmus, odišli dobrovoľne

Obrovské kopy neporiadku, potkany, smrad… Neďaleko Sídliska Ťahanovce, blízko diaľničného privádzača v smere od Prešova, žili dlhé roky v troch chatkách neprispôsobiví občania.  

Osada Majetkár však nedávala spať novému starostovi mestskej časti Sídlisko Ťahanovce, Milošovi Ihnátovi.

Dlhoročný problém

Starosta sídliska Miloš Ihnát začal tento problém s osadníkmi riešiť ešte ako miestny poslanec v roku 2013: „Dlho som ich presviedčal, každý rok som sa snažil, aby tam urobili aspoň poriadok, keď už tam bývajú. Zorganizoval som aj brigádu, nosil som im vrecia, ale nepomohlo to.“ 

V máji 2017 podal podnet na Okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie, upozorňujúci na výskyt nelegálnej skládky komunálnych odpadov nad usadlosťou Majetkár. 

Viac ako sto ton odpadu

Po roku, v máji 2018, Okresný úrad rozhodol, že mesto Košice, zastúpené primátorom, má zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadu, zhruba v objeme 104 ton, v termíne do 30. 6. 2019. Okresný úrad vyčíslil škodu spôsobenú na životnom prostredí na viac ako 10-tisíc eur a uviedol, že ide o trestný čin. S týmto rozhodnutím bolo oboznámené policajné obvodného oddelenie na sídlisku, ale aj vlastník nehnuteľnosti – mesto Košice.

Majiteľ súhlasí s asanáciou

Nič sa však doteraz nedialo. A tak začal konať Ihnát. Tvrdí, že sa mu podarilo na základe osobného dohovoru zabezpečiť, aby skupina zhruba 50 osôb oblasť opustila. Nikto z nich tam nemal trvalý pobyt. 

„Tri záhradné chatky sú v dezolátnom stave a neobývateľné, bez zdroja vody. Rodiny sa väčšinou vrátili do svojho trvalého bydliska – v Moldave, Čiernej nad Tisou či na Fábryho ulicu v Košiciach. Len jedna rodina sa presťahovala na druhú strany cesty k ďalším príbuzným,“ hovorí starosta. Dodal, že dve chatky sú čierne stavby a nikdy nemali list vlastníctva, tretia, tá prostredná, má, ale vlastník už akceptoval jej zbúranie. Starosta nám ukázal jeho písomný súhlas. 

Poslancom sa činnosť starostu nepáči

Keď sa informácie o vypratávaní Majetkára objavili na sociálnej sieti, mnohí obyvatelia ťahanovského sídliska si vydýchli. Ozvali sa však aj oponenti, napríklad mestskí a zároveň miestni poslanci Miroslav Špak a Zuzana Slivenská, ale trebárs aj známy výtvarník Peter Kalmus. Tí hovoria o populizme alebo extrémizme.  

„Viem presne, kto to tu o mne šíri. Sú to väčšinou neúspešní kandidáti na starostu či primátora. Vraj sa vyjadrujem vždy v množnom čísle – my sme urobili, my sme zabezpečili… a oni o tom nemajú žiadne vedomosti. Prečo som to neprejednával na zastupiteľstve? Nuž iba preto, že pre túto akciu neboli potrebné žiadne uznesenia. Jednoducho som sa s tými ľuďmi, čo tam bývali, dohodol. Nebol som ani za ich plotom a boli tam aj policajti. Odišli sami. Kým by som zvolal zastupiteľstvo a informoval, zas by prešiel týždeň. Bolo potrebné okamžite konať,“ myslí si starosta. 

„Títo poslanci, ktorí teraz proti mne vystupujú, sa nikdy rómskou otázkou nezaoberali. Spomínali ju iba ako kandidáti. Ak mi chcú pomôcť, ešte stále môžu. Napríklad presadením asanácie spomínaných stavieb. Keď to teraz neurobíme, za pár dní sa tam nasťahujú iné rodiny a nič sa nevyrieši. A že hovorím v množnom čísle – určite mi pomáhali môj zástupca, prednostka a ostatní pracovníci úradu.“ 

Chce aj pomáhať

Ihnát priznáva, že presunom jednej rodiny za Prešovskú cestu možno narobil starosti kolegovi Andrejčákovi z Furče, keďže už sú na jeho sídlisku. „Ale keď sa mi podarí situáciu na Majetkári dotiahnuť do konca, určite mu pomôžem. Nemyslím si, že by sme obyvateľov mali odtiaľ vysťahovať, ale musíme ich naučiť poriadku. Nemáme ich kde dať. Do tejto situácie musí vstúpiť aj štát, inak si neporadíme. Aj mimovládky vedia len kričať, že nejaký starosta vysťahoval Rómov. Ale to nie je pravda. Oni po dohovore jednoducho odišli. Už by mali tieto problémy okolo rómskej komunity riešiť aj oni.“

Nemôžu konať!? 

Starosta v utorok vyzval mesto, aby zabezpečilo asanáciu troch nehnuteľností a vypratanie odpadu. „Mestu sa nechce robiť. Zákon hovorí jednoznačne, primátor má pod sebou aj stavebný úrad. Má 500 kvalifikovaných, vysokoškolsky vzdelaných ľudí zamestnaných na jednotlivých odborných referátoch a môže tieto veci okamžite riešiť, pretože tam ide o ohrozenie zdravia a života a vtedy im zákon umožňuje konať,“ reagoval Ihnát. 

Magistrát však Ihnáta upozorňuje, že takýto postup nie je možný: „Spomínané pozemky nie sú vo vlastníctve mesta Košice, ale patria súkromným osobám. Z tohto dôvodu mesto nie je oprávnené žiadať príslušné orgány štátnej správy o povolenie na búracie práce (o vydanie povolenia na odstránenie stavby), keďže nedisponuje žiadnym právnym vzťahom k týmto pozemkom. Mesto nie je oprávnené svojvoľne vstúpiť na cudzí pozemok a odstrániť stavbu podľa návrhu pána starostu.“

Podľa poslanca Špaka je to partizánska činnosť starostu, ktorý sám rozhodol o tomto kroku

Konanie starostu v lokalite Majetkár vyvolalo u Košičanov vlnu reakcií. Stanovisko k tejto situácii zaujali aj niektoré osobnosti z politického či kultúrneho života v meste. Zverejnili „Výzvu na zlepšenie situácie sociálne vylúčených lokalít na území mesta Košice“. Veria, že problémy sa dajú riešiť konštruktívnym spôsobom a vyzvali mesto, aby tak konalo.  

„Starostova rétorika a navrhované činnosti majú ďaleko od skutočných riešení niekoľko desaťročí trvajúcej bezútešnej situácie marginalizovaných rómskych komunít na území mesta Košice,“ píše sa vo výzve, pod ktorou je podpis 19 signatárov.

Pod výzvu sa podpísalo niekoľko košických osobností a aktivistov. Jednou z nich je sociologička zo združenia Spolka, Zuzana Réveszová. Podľa nej nie je riešenie tejto problematiky na dosah len tak, mávnutím ruky. 

„Je potreba trpezlivého postupu, zapojenia všetkých aktérov, vrátane obyvateľov samotných, do hľadania strategického a akčného plánu, ktorý mesto začne implementovať. Je potrebné stavať na riešeniach, ktoré sú dobré a overené tu aj v zahraničí,“ povedala. Príkladom je podľa Réveszovej obec Špišský Hrhov. „Zlepšenie situácie marginalizovaných komunít bude prospešné pre celé mesto. To je logika, ktorú si musíme osvojiť.“ 

Výzvou chceli podľa Réveszovej vyjadriť, že v Košiciach vnímajú obyvateľov ako dôstojné bytosti, a že starostova rétorika podľa nich prispieva k šíreniu nenávisti a opovrhovaniu obyvateľmi. „Starostova rétorika neberie do úvahy ľudskú dôstojnosť obyvateľov, ktorých vyhnal z ich, hocijako skromných domovov. Starosta naberá smer extrémistických hnutí a je žiaduce, aby sme sa voči tomu ohradili v snahe zdôrazniť demokratické hodnoty nášho mesta a našej spoločnosti,“ píše sa v ďalšej časti výzvy. 

Problém ostáva 

Vysťahovanie obyvateľov nevyriešilo situáciu ani podľa Miroslava Špaka, mestského aj miestneho poslanca na Sídlisku Ťahanovce: „Toto nepovažujem za riešenie. Obyvatelia sa presunú na druhú stranu, do inej mestskej časti. Tým sa ale problém nevyrieši,“ uviedol. Podľa neho je to partizánska činnosť starostu, ktorý sám a bez vedomia poslancov rozhodol o takomto kroku. 

Pod výzvu sa podpísal aj výtvarník Peter Kalmus, ktorý by na mieste Ihnáta postupoval inak. Podľa neho sa mal najprv poradiť s odborníkmi a ďalšími ľuďmi z mesta. „Ako starosta nemôže len tak prísť a riešiť situáciu takýmto spôsobom. Keby som to mal riešiť ako aktivista, zobral by som vrecia, šiel to tam poupratovať a pomohol by som tým ľuďom,“ povedal Kalmus. „Tento problém je tu už desiatky rokov, ale týmto sa vôbec nevyriešil. Obyvatelia sa iba presunuli na druhú stranu cesty,“ dodal.

(HUN)