Je vyhláška iba zdrapom papiera, ktorý možno ignorovať?
Internet dnes už potrebuje každý, či už vo veľkých mestách, alebo malých obciach. Otázne je, akým spôsobom ho k zákazníkovi priviesť s čo najmenšími zásahmi do životného prostredia.
Podľa Asociácie lokálnych poskytovateľov internetu (ALPI) sa v posledných rokoch masívne nedodržiava vyhláška Ministerstva životného prostredia č. 532 z roku 2002. V nej sa doslovne uvádza: „Potrubné, telekomunikačné a elektrické rozvody a vedenia sa v zastavanej časti obce umiestňujú pod povrch zeme.“
Príliš veľa káblov
Ako nám povedal predseda ALPI Michal Rybárik, spomínané nariadenie nie je samoúčelné. „Ide o vzhľad obcí a nárast počtu sietí. V meste sú sídliská, kde poskytuje službu päť až desať telekomunikačných firiem. Ak ju jeden postaví vzduchom, budú chcieť aj ďalší. To je také množstvo káblov, ktoré na desiatky rokov zohyzdí vzhľad miest a obcí, v ktorých žijeme,“ tvrdí košický podnikateľ.
Na celom Slovensku sa však v ostatných rokoch stáva, že to najmä veľkí hráči na trhu nedodržiavajú a budujú siete závesným spôsobom po stĺpoch. Najaktívnejšia v tomto smere má byť spoločnosť Slovak Telekom. „Takto vybudovali siete aj vo viacerých obciach blízko Košíc, napríklad v Čani, Geči, Ždani, ale aj v Poproči. V Košiciach nájdete ešte takéto siete vybudované ďalšou spoločnosťou v mestskej časti Pereš, alebo isté zvyšky aj na Kalvárii,“ vypočítava M. Rybárik. Podľa ALPI by mali byť o povinnosti ťahať internetové vedenie pod zemou informovaní v prvom rade starostovia obcí, tí by mali dozerať na dodržiavanie vyhlášky. „Skutočný stav je však taký, že obce sú zároveň stavebným úradom a povolenia na nové podobné stavby starostovia vydávajú,“ tvrdí predseda asociácie.
[ad][/ad]Zákon kontra vyhláška
Spoločnosť Slovak Telekom však má na vec iný názor.
„Podľa zákona o elektronických komunikáciách máme právo využiť pri budovaní sietí našu fyzickú infraštruktúru, medzi ktorú patria aj telekomunikačné stĺpy. Vo všeobecnosti však platí, že naše vedenia ukladáme do zeme všade tam, kde je to možné. Vzduchom ich ťaháme len v opodstatnených prípadoch,“ uviedol hovorca firmy Peter Kimijan. Dodal, že zákon má vyššiu právnu silu ako vyhláška.
Rýchlejšie a lacnejšie
Príčina, prečo sa usilujú veľkí hráči obísť vyhlášku, je podľa ALPI jasná. Výstavba závesnými vedeniami je o 60 až 90 percent lacnejšia ako pod zemou. Je to aj neporovnateľne rýchlejšie. Trvá rádovo mesiac, kým pri dodržaní vyhlášky sa musia vybavovať povolenia a stavba trvá pol roka až dva roky. „Navyše, slovenský zákazník je konzervatívny a nerád mení dodávateľov. Ten, kto príde prvý s optickou službou, získa trh. To si Slovak Telekom veľmi dobre uvedomuje. Následkom bude podľa mňa zníženie konkurencie a úprava cien na úroveň iných európskych krajín, kde je internet aj päťkrát drahší ako u nás,“ tvrdí M. Rybárik.
Pod zem musí len nová sieť
Treba rozlišovať dve situácie, radí advokát Martin Friedrich. Prvou je vybudovanie úplne novej siete. Vtedy musí podnik dodržať ustanovenia vyhlášky, ktorá je vykonávacím predpisom k stavebnému zákonu. Ak však v obci už existuje telekomunikačná infraštruktúra iného podniku, má právo podľa zákona o elektronických komunikáciách záujemca o jej použitie rokovať s vlastníkom o použití siete a jej rozvodov a nie je povinný dodržiavať vyhlášku.
Postupné umiestňovanie sietí pod zem nie je pre obyvateľov jednotlivých ulíc nič príjemné.
Raz ulicu rozkope jeden operátor, o rok druhý, potom iný podnik. „Príliš často rozkopané chodníky a cesty nám nedávno poriadne liezli na nervy. Nemohli by sa jednotlivé podniky dohodnúť a robiť výkopové práce naraz?“ pýta sa obyvateľ Kišdyho ulice v Košiciach.
Takýto postup je podľa majiteľa firmy Alternet Michala Rybárika reálny. „My sme sa už viackrát s konkurenciou dohodli, že spravíme jeden výkop a rozdelíme si náklady. Niekde to regulujú mestá. Napríklad Prešov alebo Bratislava – Staré mesto čaká, kým požiadaviek na výkopy bude viac. Potom to rozkopú naraz a niekoľko rokov majú pokoj,“ povedal.
Opisuje, že Šaca pred niekoľkými rokmi dostala požiadavku od starostu, aby dimenzovali naše trasy tak, aby sa do chráničiek vošli ďalší operátori. Teraz tam je asi sedem operátorov. „Musí však byť rozumná spolupráca a jednotlivé firmy sa musia voči sebe správať korektne,“ dodáva Rybárik.
Starostovia uprednostňujú lacnejšie a rýchlejšie riešenie
Nové internetové siete vedené po už existujúcich stĺpoch nájdeme v mnohých obciach po celom Slovensku. Ľuďom je totiž jedno, akým spôsobom sa k nim signál dostane.
Rozhodujúce je, aby bol internet dostupný, rýchly a spoľahlivý. Starostovia to rešpektujú a keďže je obec zároveň aj stavebným úradom, vydajú aj príslušné povolenia. V obci Poproč v okrese Košice–okolie vec skončila až na súde.
„Keď obec vydala povolenie na stavbu nadzemného vedenia telekomunikačnej siete, upozornili sme ich, že to nie je podľa platnej vyhlášky, pretože sa má zakopať do zeme. Odmietli však niečo zmeniť, tak sme oslovili prokuratúru a bol podaný prokurátorský protest. Nakoniec povolenie zrušil krajský stavebný úrad, čo Slovak Telekom napadol na súde. Vedenie v Poproči doteraz funguje,“ opisuje prípad predseda Asociácie lokálnych poskytovateľov internetu Michal Rybárik.
Starosta Poproča Štefan Jaklovský prípad pre prebiehajúci súdny spor nekomentuje. Za svojím rozhodnutím si však stále stojí. „Keby sme čakali na všetky povolenia majiteľov pozemkov a potom ešte rozkopávali cesty a chodníky, nedočkali by sme sa doteraz. Telekom tu už stĺpy mal a ponúkol lacné a rýchle riešenie. Obyvatelia obce sú s tým úplne spokojní a nikto sa doteraz nesťažoval,“ povedal.
