Jednocentové a dvojcentové euromince sú ľuďom stále na príťaž
Jedno- a dvojcentové mince patria k najmenej obľúbeným platidlám. Až 73 percent Slovákov vyjadrilo súhlas s ich zrušením. V niektorých prevádzkach, napríklad v novinovom stánku pri zastávke Miestny úrad na Sídlisku KVP, ich dokonca odmietajú prijať.
Nepríjemnú skúsenosť s platením drobnými mincami máme aj my. Na základe tipu našej čitateľky sme si išli kúpiť cestovné lístky do novinového stánku pri zastávke Miestny úrad KVP. Mali sme záujem o dva zľavnené v celkovej sume šesťdesiat centov. Na platbu sme použili desať mincí rôznej hodnoty, za ktoré by nám automat predal maximálne jeden lístok, pretože jedno- a dvojcenty neakceptuje.
„Nebudem predávať za medeňáky, nech sa páči, do automatu,“ odbila nás predavačka. Potom vybrala z kôpky tridsať centov v minciach vyššej hodnoty a núkala na predaj jeden cestovný lístok. Po krátkej argumentácii nám nakoniec predala oba. „My nie sme zberný dvor, totiž ja si ich musím chodiť po pracovnej dobe zamieňať,“ obhajovala sa predavačka a dodala, že takú platbu prijala poslednýkrát…
[ad][/ad]Odmietnutie je trestný čin
Podobné skúsenosti mali viacerí ľudia, ktorých sme sa na ulici na platenie drobnými pýtali. Za problémové označili novinové stánky, poštu alebo kaviarne. Odmietnutie platby je pritom zákonom zakázané. „Porušením tohto zákazu môže dôjsť až k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu ohrozovania obehu peňazí,“ informovala denník KOŠICE:DNES hovorkyňa Národnej banky Slovenska (NBS) Martina Vráblik Solčányiová.
Na druhej strane predajcov chráni pravidlo Európskej únie, podľa ktorého obchodník môže zamietnuť transakciu s vyše päťdesiatimi kusmi mincí. Regula sa však nevzťahuje na niektoré inštitúcie, vrátane pošty, ktoré narábajú s hotovosťou. Drobnými teda môžete platiť slobodne do počtu päťdesiat mincí, na pošte dokonca bez obmedzenia.
Kam s hlineným prasiatkom
Držanie drobných v šuplíkoch či v pokladničkách neprospieva obehu hotovosti. I z tohto dôvodu je Národná banka nútená raziť nové jedno- a dvojcentovky, ktorých podiel v obehu na Slovensku už dnes predstavuje vyše 55 percent zo všetkých euromincí. To znamená, že v obehu je ich viac ako súčet všetkých kusov ostatných kovových platidiel. Ak sa teda rozhodnete rozbiť prasiatko, je vhodné zájsť do expozitúry NBS, kde vám ich zamenia zadarmo. V komerčných bankách si totiž môžu za takúto transakciu účtovať poplatok.
Slováci sa vyjadrili, že chcú drobné mince zrušiť. Podľa prieskumu Eurobarometra z roku 2019 by za ich zrušenie bolo 73 percent opýtaných. V tomto ukazovateli stoja pred nami už len krajiny, ktoré drobné mince obmedzili a konečnú cenu nákupu zaokrúhľujú na päť alebo desať centov. Patria medzi ne Fínsko, Írsko, Holandsko a od tohto roku i Taliansko. V Belgicku si obchodník môže vybrať, či predaj zaokrúhli, alebo nie.
Obchodníci chcú ceny zaokrúhľovať
Predstavitelia Zväzu obchodu Slovenskej republiky sa dlhodobo pokúšajú presvedčiť kompetentných, aby sa jedno- a dvojcenty začali vyraďovať z obehu.
Obchodníci by chceli presadiť zaokrúhľovanie cien na päť centov. Z analýzy Národnej banky Slovenska vyplýva, že by takýto krok neovplyvnil cenu nákupov.
Rady pred pokladnicami
Obchodníci musia podľa platnej legislatívy vydávať zákazníkovi do posledného centu. „Prevádzky sú mimoriadne zaťažené samotnou manipuláciou s týmito mincami,“ povedal prezident Zväzu obchodu SR Martin Katriak. Časovo to obmedzuje pokladníkov a vytvárajúce sa rady znižujú komfort nákupov. Ľudia o drobné centy často nemajú záujem. Navyše, zámena drobných mincí stojí v komerčných bankách neprimerane veľa, niekedy až do výšky samotného vkladu. Preto obchodníci požadujú od ministerstva financií, aby pravidlá upravilo.
[ad2][/ad2]Analýza NBS
Rezort financií zatiaľ uvažuje o možnosti spotrebiteľského zaokrúhľovania, pri ktorom by sa vždy zaokrúhľovalo nadol. S týmto návrhom obchodníci nesúhlasia.
Z analýzy Menového úseku Národnej banky vyplýva, že nie je potreba zvažovať spotrebiteľské zaokrúhľovanie len nadol. Podľa NBS by bežný občan za celý mesiac pri kombinácii štandardného zaokrúhľovania nadol i nahor zaplatil za nákupy maximálne o jeden cent viac. Na druhej strane by zrušenie jednocentových a dvojcentových mincí šetrilo vysoké náklady spojené s ich výrobou a manipuláciu. Cena výroby týchto mincí totiž často presahuje ich nominálnu hodnotu.
Kto ich zruší?
Nielen na Slovensku, ale i v ostatných krajinách Európskej únie prevláda názor, že jednocentové a dvojcentové mince treba zrušiť. Výnimkou sú len Gréci. Keďže sú centy oficiálnym platidlom eurozóny, ich kompletné zrušenie môžu určiť iba európske inštitúcie. Základný návrh vytvára Európska komisia. „V najbližšej budúcnosti sa o legislatíve v tomto smere neuvažuje,“ informovala hovorkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ingrid Ludviková. Zároveň uviedla, že komisia vníma negatívny postoj vlád štátov k daným minciam a aktívne s nimi komunikuje. Komisia odporúča, aby si štáty v prípade nespokojnosti zavádzali vlastnú legislatívu.
Obmedzenie na Slovensku
Na Slovensku je možné tieto mince len obmedziť. Znamenalo by to, že by ostali platným platidlom. Kvôli zaokrúhľovaniu by ich nikto nepotreboval. Postupne by sa začali zhromažďovať v NBS a stratili by sa z obehu. Okrem ministerstva financií o tom môže rozhodnúť Národná rada Slovenskej republiky. Posledný legislatívny návrh v tejto oblasti predložil ešte v roku 2010 Jozef Ďuračka (ex-SNS). Vtedy Slováci mali v čerstvej pamäti komplikácie vzniknuté s haliermi. Návrh nakoniec neprešiel tretím čítaním.