Kam zmizla socha z mestského podniku?
Bronzovú sochu Srnka od Arpáda Račka a ďalšie dve výtvarné diela plánuje umiestniť magistrát v Mestskom parku. Práca známeho sochára, na ktorú si pamätajú starší Košičania, sa možno návratu nedočká. V súčasnosti totiž nie je známe, kde sa nachádza.
S umiestnením Srnky sa ráta pri altánku v blízkosti Thurzovej ulice, teda nie na pôvodné miesto, kde bola inštalovaná od roku 1958.
[ad][/ad]Naposledy bola v garáži
Sochu naposledy videl Vladimír Račko, syn známeho umelca, v roku 2013. „Bolo to niekedy v máji, keď som dokumentoval otcovu tvorbu a pripravoval kalendár na rok 2014. Odfotografoval som ju pred garážou v areáli Správy mestskej zelene,“ uviedol.
„Socha Srnka sa v priestoroch Správy mestskej zelene nenachádza,“ potvrdil informáciu Viliam Štrelinger, hovorca mestskej spoločnosti.
Umelec ju musel opravovať
Podľa syna známeho sochára bolo dielo najprv na Mieri v mestskej časti Sever, až neskôr ho premiestnili do vtedajšieho Sadu generála Petrova, dnešného Mestského parku. Tam bola najprv inštalovaná v lokalite, kde sa nachádza kontroverzný športovo-relaxačný nebytový komplex, neskôr ju presunuli bližšie k Pošte 2 a napokon neďaleko pamätníka majora Ľudovíta Kukorelliho. Dvakrát bola poškodená.
„Sedávali na nej, poškodené boli nohy a časť trupu. Otec to pozváral a urobil patinu, potom sa už späť do parku nevrátila,“ poznamenal V. Račko.
Autor sochy nebol spokojný, že Srnka bola umiestnená na nedôstojnom mieste – v garáži. Snažil sa preto nájsť vhodnú lokalitu.
„Pamätám si, že otec o tom rozprával s predstaviteľmi dvoch univerzít – Pavla Jozefa Šafárika a Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie. Vedel si predstaviť, že by mohla byť napríklad aj v areáli botanickej záhrady. Mám ale informácie, že dielo Srnka nebolo prevedené na iného vlastníka alebo organizáciu. Proste, neviem, kde je, kam zmizla a či sa vôbec nájde,“ dodal V. Račko. V areáli Botanickej záhrady UPJŠ známu sochu nemajú. „Určite by som uvítal, ak by sme tu Srnku mohli mať,“ konštatoval Sergej Mochnacký, riaditeľ botanickej záhrady. Dielo sa nenachádza ani v depozite Východoslovenského múzea, čo potvrdil jeho riaditeľ Róbert Pollák. Denník KOŠICE:DNES oslovil aj magistrát, ktorý taktiež hľadá, kde by sa bronzová socha mohla nachádzať.
Miesto už len pre tri sochy
Okrem „stratenej“ Srnky je podľa magistrátu v Mestskom parku miesto na umiestnenie ešte ďalších dvoch diel. Jedno z nich má byť na križovatke chodníkov pri tenisových kurtoch, kde sú aj lavičky. Ďalšie by mohlo byť v lokalite medzi veľkou fontánou a okrajovým chodníkom Mestského parku smerom k Pošte 2.
Akademický sochár sa narodil 17. júla 1930 v Szolnoku v Maďarsku, zomrel 2. januára 2015 v Košiciach. V rokoch 1951 až 1956 absolvoval štúdium na Akadémii výtvarných umení v Prahe v ateliéri profesora Jana Laudu. Jeho učiteľmi boli aj Július Bukovinský, Ľudovít Feld, Ján Mathé. V roku 1980 mu udelili titul Zaslúžilý umelec a v roku 1988 titul Národný umelec. Jedným z jeho prvých diel je svetoznáma socha Maratónca z roku 1959. V roku 2002 dokončil bronzovú plastiku Košický erb, inštalovanú pri príležitosti 500. výročia udelenia erbovej listiny mestu Košice. Vytvoril aj sochu Dospievajúca, pamätník v Krompachoch či Fontánu pri Immaculate, známu aj ako Fontána znamení. Rekonštruoval aj monumentálnu plastiku Aurory osadenej na vrchole budovy Štátneho divadla.
Chcú urobiť poriadok s umeleckými dielami
Radnica pripravila materiál o umiestnení umeleckých diel na území Mestského parku. V súčasnosti je ich tam deväť, ráta sa ešte s ďalšími troma.
Najstarším umeleckým dielom je pamätník majora Ľudovíta Kukorelliho z roku 1958, najnovšie v tomto roku pribudol pamätník venovaný Björnstjernovi Björnsonovi.
„Mestský park je prvou lokalitou, kde sa vypracuje generel rozmiestnenia umeleckých diel. Časom sa plánuje podobný krok aj v iných lokalitách, ako aj na sídliskách,“ informovala na nedávnom mestskom zastupiteľstve námestníčka primátora Renáta Lenártová (Smer-SD).
Novonavrhované umelecké diela majú vhodným spôsobom dotvárať prostredie parku a majú byť v súlade s okolitým prostredím. Vhodnosť návrhu posúdi odborná komisia zložená zo zástupcov referátu Útvaru hlavného architekta mesta Košice, príspevkovej organizácie K 13 – Košické kultúrne centrá a Fakulty umení TUKE.
Podľa aktivistu Ladislava Rovinského sa mal takýto materiál prerokovať aj s pamiatkovým úradom. Hlavná architektka mesta Petronela Királyová odpovedala, že práve pamiatkari dali podnet na jeho spracovanie. Doplnila, že o tom, ako budú jednotlivé diela vyzerať, už rozhodnú architekti a umelci.
Okrem diela Srnka zmizla aj ďalšia bronzová socha Arpáda Račka s názvom Dospievajúca. Vytvoril ju v roku 1963 a dlhé roky bola umiestnená v parku na Komenského ulici pred reštauráciou Šport. Ukradli je ešte v roku 2004. O päť rokov neskôr umelec ponúkal odmenu 1 000 eur tomu, kto mu o nej poskytne informáciu. Uvažoval vtedy aj o opätovnom odliatí do bronzu, nakoľko mal v ateliéri sadrový originál, no stálo by to vyše sedemtisíc eur.
Z areálu základnej školy v Seni ukradli sochu jedného z najvýznamnejších košických sochárov minulého storočia Jána Mathého. Vyše tri metre vysoké dielo zo zváraného plechu, nazvané Vzlet IV, inštalovali v areáli na betónový podstavec v roku 1961. Až v roku 2013 sa prípadom začala zaoberať polícia. Trestné stíhanie bolo neskôr prerušené. Manželka nebohého sochára Eva Mathéová pre denník KOŠICE:DNES v roku 2015 uviedla, že socha bola zrejme rozrezaná a skončila v zbere druhotných surovín.
Aj na ďalšiu sochu Jána Mathého s názvom Češúca sa, ktorá je osadená v parku pred poliklinikou Sever, si zlodeji brúsili zuby. Dokonca už bola odskrutkovaná a pripravená na transport. V poslednej chvíli ju zachránil kunsthistorik Gabriel Kladek.
V roku 2014 zase vandali poškodili sochu svätého Štefana na Dóme svätej Alžbety, odkiaľ ukradli žezlo a poškodili aj časť ruky.
