Kandidátom do košickej župy dali podpísať čudnú zmluvu

Necelý mesiac pred voľbami do vyšších územných celkov sa v Košickom samosprávnom kraji (KSK) zmenila situácia. Nedávno založená politická strana Nezávislosť a Jednota (NAJ) najprv stiahla kandidáta na predsedu, neskôr aj všetkých dvanásť kandidátov na poslancov. 

Košičan Adam Šepetka, ktorý sa mal za NAJ uchádzať o post košického župana, hovorí, že neštandardný krok mesiac pred voľbami vyvolalo to, že kandidáti odmietli podpísať zmluvu o ďalšej spolupráci. Predložil im ju predseda strany Viktor Béreš.    

„Bola to skôr zmluva o bezhraničnej poslušnosti voči predsedovi strany,“ povedal Šepetka.

V zmluve stojí, že člen politickej strany v prípade zvolenia za poslanca samosprávneho kraja je s cieľom „dôsledného a jednotného presadzovania programu strany” povinný rešpektovať rozhodnutie najvyššieho orgánu strany o spôsobe hlasovania v zastupiteľstve samosprávneho kraja. Najvyšším orgánom strany je grémium, ktoré tvoria predseda a ešte dvaja členovia.  

Rozpor so svedomím 

Zvolený kandidát je podľa zmluvy povinný rozhodnutie grémia presadiť „podľa svojho svedomia a presvedčenia”. Dokument počíta s tým, že ak by toto rozhodnutie bolo v rozpore s jeho svedomím a presvedčením, musí to aj s dôvodmi bezodkladne oznámiť predsedovi. 

„Ak k odstráneniu rozporov po prípadnej diskusii v rámci strany nedôjde najneskôr do doby príslušného hlasovania a člen strany bude hlasovať v rozpore s rozhodnutím strany o spôsobe hlasovania, bude vyvodená sankcia,“ znie ďalší z článkov zmluvy.

V prípade porušenia povinnosti pravidelne informovať predsedu, dokument hovorí o pokute vo výške 48-násobku poslaneckej odmeny. Ak bude poslanec hlasovať inak, ako mu to určí strana, výška postihu je až 60-násobok mesačnej odmeny. 

Poslanci košickej župy dostávajú základnú odmenu 365 eur. Podľa zmluvy, ktorú mali podpísať kandidáti, by „neposlušným” poslancom z NAJ hrozila pokuta až takmer 22-tisíc eur. 

Vylúčili ich aj zo strany 

Trinásť kandidátov do regionálnych volieb v Košickom kraji a ôsmi ďalší z iných krajov sa rozhodli takúto zmluvu nepodpísať. Vedenie strany ich následne stiahlo z kandidátky. Podľa Šepetku všetkých zároveň vylúčilo zo svojich radov.

„Našli si úplne smiešne a nedôveryhodné zámienky,“ hovorí exkandidát. Tvrdí, že v strane o všetkom rozhoduje len jej predseda.

Šéf NAJ Viktor Béreš zmluvu obhajuje s tým, že je „protikorupčnou poistkou”, ktorá má predísť tomu, aby boli pri hlasovaniach kupované hlasy poslancov strany. 

„Mala zabrániť aj situáciám, aby poslanci neodchádzali z klubu a nestali sa nezávislými s možnosťou predávania hlasov pri konkrétnych rokovaniach. Bez sankcií by takéto opatrenie nemalo zmysel,“ hovorí Béreš.

Béreš: Cieľom je boj proti oligarchom 

Podľa neho opatrenie je v súlade s hlavným cieľom NAJ, ktorý je „boj s oligarchami a finančnými skupinami”. Dodáva, že kto nechápe, že poslanec má povinnosti pri presadzovaní cieľov strany, vďaka ktorej sa dostal k mandátu, „nemá v strane čo robiť”.  

Vo volebných obvodoch, ktoré pre regionálne voľby vznikli v meste Košice, kandidovali za poslancov štyria členovia NAJ. Okrem manažéra a učiteľa A. Šepetku to boli podnikateľ Jozef Kmeťko, pedagóg Miroslav Pilčík a predseda Avas Tibor Ferko.         

Je to ako v kauze Gaulieder, tvrdí právnik

Prípad strany NAJ pripomína postup politickej strany HZDS v časoch najtvrdšieho mečiarizmu.   

Hnutie Vladimíra Mečiara pred parlamentnými voľbami v roku 1994 dávalo podpisovať svojim kandidátom na poslancov podobnú zmluvu. Upozornil na to košický právnik Martin Friedrich, ktorému denník KOŠICE:DNES dal zmluvu o spolupráci strany NAJ s jej členmi posúdiť. 

Friedrich zdôrazňuje, že poslanci ako volení zástupcovia občanov sú pri svojom rozhodovaní nezávislí a túto nezávislosť pri výkone ich mandátu nie je možné ničím obmedziť. 

„Totožnou otázkou sa zaoberal aj ústavný súd vo veci poslanca Františka Gauliedera, pričom konštatoval, že takéto reverzné zmluvy sú v rozpore s ústavou. V ich zmysle by mohla politická strana trvale a účinne vyžadovať výkon mandátu podľa straníckych príkazov, čo je v priamom rozpore s princípom nezávislosti výkonu mandátu poslanca,“ hovorí právnik. 
Podľa neho je preto aj zmluva NAJ v rozpore s ústavou a zákonom o samosprávnych krajoch, preto je absolútne neplatná. 

Nezákonné vylúčenie    

Kandidáti HZDS pred viac ako dvadsiatimi rokmi podpisovali zmluvu, podľa ktorej ak budú chcieť vystúpiť z poslaneckého klubu strany, musia sa do troch dní vzdať mandátu. Gaulieder v novembri 1996 na protest proti politike vtedajšej vládnej koalície z klubu odišiel. 

O pár dní šéf parlamentu Ivan Gašparovič oznámil, že dostal list, v ktorom sa Gaulieder vzdáva poslaneckého mandátu. Hoci poslanec vyhlásil, že tak nemieni urobiť, vládna koalícia s väčšinou v parlamente mu mandát zrušila.  

V roku 1997 ústavný súd skonštatoval, že parlament porušil Gauliederove ústavné práva. Vylúčenie poslanca z parlamentu označil za nezákonné aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.