Karanténna stanica – mesto opakovane zlyháva

Roky sa o túlavé zvieratá v meste starala spoločnosť Veterina. Od vlaňajšieho novembra do konca februára 2020 ju vystriedala firma TD. Obe mali podpísanú zmluvu s mestom. Od začiatku marca však už v Košiciach služby karanténnej stanice nikto neposkytuje. Ani mesto samotné, pritom zákon to vyžaduje. 
 
Za dva mesiace na stránke mesta Košice v sekcii Odchytené spoločenské zvieratá sa nenachádza žiaden psík. Predtým ich spoločnosť TD za štyri mesiace odchytila v Košiciach 134. Zlé jazyky tvrdia, že ich treba hľadať v Mašličkove…

Vyhodené peniaze

O úmysloch primátora mesta Jaroslava Polačeka (nezávislý) postaviť karanténnu stanicu na Jarmočnej ulici sa toho popísalo dosť. Nevyšlo. Na podnet dnes už exposlanca Henricha Burdigu hlavný kontrolór mesta v polovici decembra odporučil primátorovi nepokračovať v prácach súvisiacich so zriadením karanténnej stanice na Jarmočnej ulici a zdržať sa takých riešení, ktoré môžu negatívne ovplyvniť rozpočet mesta.

Celý marec, až do polovice apríla sme čakali na vyjadrenie J. Polačeka, čo bude ďalej, keďže zmluva so spoločnosťou TD sa skončila. „Výstavby karanténnej stanice sa nevzdávam, ale, žiaľ, všetko sme teraz museli podriadiť novej dobe, ktorá ľudský život dáva vyššie,“ hovorí primátor.

Iné priority

Prioritne sa mesto sústreďuje na sociálne veci. „Tým, že niektorí ľudia sa v tomto až príliš angažovali, tak spôsobili to, že dodávatelia, ktorí vedia takéto služby dodať, s nami odmietajú spolupracovať, lebo majú obavy, že ich podnikanie bude napádané a znehodnocované. Preto je vlastne problém získať autorizovanú spoločnosť a musíme si to riešiť vo vlastnej réžii,“ tvrdí len všeobecne primátor s tým, že mesto má vyčlenené zdroje (aj personálne) na to, aby vedelo takúto stanicu účelne prevádzkovať. Ako a kedy, však nekonkretizoval. 

Primátor tiež uviedol, že v meste vznikol odpor spoločnosti, ktorá nemá záujem o takéto služby. „Je to presne ten istý problém, ako s útulkami pre bezdomovcov, že pre veľkú časť spoločnosti sú tieto projekty neprijateľné a mňa osobne to mrzí“. Kde presne eviduje ten odpor spoločnosti, nespresnil.

Mesto si však podľa neho plní svoje povinnosti, ktoré ukladá zákon. „Zákon nehovorí, že mesto musí prevádzkovať karanténnu stanicu. Máme to vymyslené tak, že keď je problém, rieši sa každý individuálny prípad, aby sme si splnili všetky náležitosti,“ hovorí J. Polaček a dodáva, že keď sa objaví nejaký prípad, mestská polícia to rieši. „Máme databázu a snažíme sa riešiť každý jeden prípad k spokojnosti týchto miláčikov.“ Ale nevysvetlil, ako nakladajú so psami, ktoré nie sú začipované, a kde ich nosia, keď v meste nie je karanténna stanica… 

Čo hovorí zákon 

Podľa zákona obce môžu karanténnu stanicu prevádzkovať samy, alebo si služby objednať, prípadne sa inak podieľať na ich fungovaní.

Konkrétne je obec povinná “zabezpečiť odchyt túlavých zvierat na území obce a ich umiestnenie do karanténnej stanice alebo útulku pre zvieratá prostredníctvom osoby schválenej na odchyt túlavých zvierat”. A takisto “prevziať túlavé zviera nájdené na území obce od nálezcu a umiestniť ho v karanténnej stanici alebo útulku pre zvieratá”.

Odborníčky: Túlavý psy ostávajú na ulici 

Podľa slov primátora sa mesto snaží všetko riešiť k spokojnosti miláčikov. Ako to vidia tri najväčšie občianske združenia, ktoré sa o túlavé zvieratá starajú?

Únia vzájomnej pomoci ľudí a psov (UVP)

Toto občianske združenie prevádzkuje najväčší útulok v okolí – v Haniske pri Košiciach. Vedie ho Romana Šerfelová: „Pokiaľ máme informácie, mestskí policajti boli na niekoľko odchytov, no neviem, kde odchytené psy končia a či vôbec disponujú čítačkami čipov.“ 

UVP má od septembra 2019 pozastavenú karanténu pre nevyhovujúce podmienky. „Do útulku môžeme prijímať len psíkov od pôvodných majiteľov a ostatných túlavých psíkov riešime naďalej cez naše dočasné opatery. Na základe novelizácie zákona o veterinárnej starostlivosti patria psy obci, v ktorej boli nájdené a každá obec by sa o ne mala postarať od A do Z, aj finančne. Zatiaľ sa to nedeje, všetky náklady sú na našich pleciach.“ 

Malá farma

Situácia s túlavými psami v Košiciach nie je podľa Dany Arvaiovej z Malej farmy absolútne nijako riešená. „Napriek našej písomnej výzve sme od mesta nedostali žiadne stanovisko, ani plán, čo v najbližších týždňoch budú podnikať v tejto veci.“ 

Malá farma je súkromný azyl pre zvieratá, má dlhodobo naplnenú kapacitu. Funguje len na dobrovoľných príspevkoch od ľudí. „Adopcie sú v rámci Slovenska minimálne. Na jedného adoptovaného psíka máme troch ďalších, ktorých je potrebné zachrániť. Z informácií, ktoré máme od verejnosti, vieme, že Mestská polícia kontroluje nahlásených túlavých psov – vedia skontrolovať čip, a ak sa nájde majiteľ, psíka vrátiť. Ak však čip alebo iné označenie nemá, tak nemajú žiadne riešenie a psík ostáva na ulici.“ 

Psy ulice

Predsedníčka tohoto občianskeho združenia Lucia Findrová má tiež skúsenosti z každodennej praxe. „Viacerí ľudia, keď nájdu psíka, nevedia, čo s ním. Mesto uvádza, že treba volať mestskú políciu. Oni majú prísť, zistiť čip a keď čip má, tak sa majiteľ nájde. Častá situácia je, že pes nemá čip, polícia odíde a ten, kto našiel psa, sa má postarať. Pýtam sa – kto má takú možnosť si zobrať psa? A majú ľudia financie? Veľa ľudí psa pustí zase na ulicu, lebo fakt nemá možnosť sa oň postarať.“ 

Findrová tvrdí, že každý deň ich ľudia žiadajú o pomoc. Oni však nemajú vlastný priestor, fungujú len na „dočaskách„. „Nefunguje nič. Nie je karanténa. Záchranári a dobrovoľníci suplujú momentálne úlohu mesta.“