Každý strom v meste si zaslúži starostlivosť

Predstavte si, že by stromy vysielali wifi signál zadarmo. Sadili by sme ich toľko, že by sme možno zachránili aj našu planétu. Nepretržite by sme sa o nich starali, polievali, ošetrovali. Škoda, že produkujú iba kyslík, ktorý dýchame…

V našom meste si stromy akosi nevážime. Raz je problém v nedostatku financií, inokedy nie sú pracovníci, ktorí by sa o ne dokázali permanentne starať. A keď sa k tomu pridá nedostatok vlahy, nezostáva nič iné, iba rúbať. Údajne, aby neohrozovali životy a majetok ľudí.

Správa mestskej zelene (SMsZ) v poslednom období musela vybrať zo zeme aleju višní na Dominikánskom námestí a vyrúbať topoľovú aleju na Thurzovej ulici pri železničnej stanici. Na obrovské zásahy do zelene mesta nás upozorňujú pravidelne aj naši čitatelia a my, samozrejme, tiež chodíme s otvorenými očami. Pýtali sme sa správcu mestskej zelene, ale aj Roberta Gregoreka, zástupcu riaditeľa pre prevádzku Botanickej záhrady UPJŠ v Košiciach a skúseného dendrológa.

Slabá legislatíva

„Na úvod treba povedať, že každý strom si zaslúži veľkú úctu. Napriek tomu treba priznať, že niektoré z drevín, ktoré sú vysadené v Košiciach, splnili svoju krátkodobú úlohu,“ konštatuje R. Gregorek a dodáva, že druhou otázkou je, čo bude v budúcnosti.

„Tragédiou by bolo, ak by stromy neboli nahradené. Ale môže sa to jednoducho stať. Pod zeleňou je umiestnenej toľko infraštruktúry – káble, vedenia, rúry, že jednoducho už pre stromy nie je miesto. Legislatíva by mala byť naklonená trošku viac v prospech zelene. Ak by sme dodržiavali striktne technické normy, stromy nebudú nikde. Inžinierske siete by sa mali ukladať pod chodníky a cesty. Len to dáva šancu udržať zeleň v meste.“

Zlý klimatický vývoj a škodcovia

„Z nedávno uverejnených údajov vyplýva, že obzvlášť na východnom Slovensku je vlahový deficit taký obrovský, že sa to nedá porovnať s ostatnými časťami Slovenska. Rovnako sú na tom Španielsko či sever Maďarska,“ hovorí o probléme odborník a dodáva, že situácia sa už vymkla spod kontroly. 

„Ak si chceme ako tak udržať zeleň, musíme sa postarať o závlahu. Naši predchodcovia vedeli častejšie zabezpečiť kropenie a polievanie. A pritom sme v oveľa horšej situácii, ako to bolo pred tridsiatimi rokmi. V parkoch je potrebné vybudovať závlahové systémy.“ Gregorek upozorňuje aj na nových škodcov. „Ani nevieme, ako sa zbaviť niektorých druhov hmyzu,“ dodáva Gregorek.

Dominikánske bez stromov

SMsZ o výrube stromov na Dominikánskom námestí informovala na svojej webovej stránke. Píše sa tam, že začali prvú etapu výmeny stromoradia v úseku medzi Vrátnou a Moyzesovou ulicou. Stav stromoradia bol podľa správcu zelene veľmi zlý, v dôsledku čoho musel odstrániť 24 kusov višne krovitej. Pôvodne vysadené stromy údajne zle znášali extrémne podmienky stanovišťa. Niektoré boli vychýlené z rastovej osi so zníženou stabilitou a z hľadiska prevádzkovej bezpečnosti predstavovali ohrozenie okolia, uvádza SMsZ na svojom webe.

Pôvodný projekt sadových úprav na Dominikánske námestie bol spracovaný externou firmou v roku 1998. „V priebehu uplynulých 20 rokov sa klimatické podmienky v meste diametrálne zmenili. Stúpajúce teploty v letných mesiacoch spôsobujú sucho a nárast počtu motorových vozidiel zas zvyšuje podiel výfukových plynov v ovzduší,“ dozvedáme sa zo stanoviska SMsZ, ktoré do redakcie KOŠICE:DNES zaslala Erika Kucziková, asistentka riaditeľa. „Rokmi sme stromy dosádzali v snahe zachovať pôvodný vzhľad stromoradia, ale po niekoľkých neúspešných pokusoch sme nútení celé stromoradie vymeniť. Urobíme tak vo vlastnej réžii.“

V apríli SMsZ vysadí 26 stromov „lepšie znášajúcich extrémne podmienky daného miesta“, a to 14 ks hlohu a 12 ks lipy.

Obstoja len najstatočnejšie

Višňa krovitá na Dominikánskom námestí bola isto sadená s cieľom, aby stromy mali obmedzenú korunu, čo je logické v historickej zástavbe. „V spevnených plochách mali miesto v tom lepšom prípade 1,5 x 1,5 metra pre svoj koreňový systém. Nie je to len otázka sucha, ale aj pri prívalovej zrážke voda jednoducho stečie do kanalizácie, alebo vsiakne do vymedzeného priestoru. Rastlina najprv prežíva útrpné sucho, potom je silne podmáčaná, nemá odplyňované korene. Iba tie najstatočnejšie stromy obstoja,“ konštatuje R. Gregorek.

Podľa jeho slov je višňa ľahko zraniteľná, preto pri zlej kondícii jednoducho neprežije. „Hloh alebo lipa sú tou lepšou voľbou, ale pre každú drevinu je takéto miesto nie veľmi vhodné. Stromy však treba sadiť v každom prípade, aj keby mali žiť iba 20 – 30 rokov.“

Prázdna Thurzova

K drastickému zásahu do vzhľadu mesta došlo aj na Thurzovej ulici, ktorá je pomerne frekventovaná, keďže neďaleko je železničná stanica, pošta, ale aj Mestský park. Na tejto ulici SMsZ vyrúbala 16 stromov na základe rozhodnutia Okresného úradu. „Dôvodom výrubu bola skutočnosť, že stromy boli v nevyhovujúcom zdravotnom stave. Už pri vizuálnom zhodnotení sme zistili, že vykazujú masívne napadnutie imelom a množstvo preschnutých konárov v korunách stromov,“ píše sa v stanovisku. Správca síce tieto stromy niekoľkokrát orezával, ale konáre podľa neho ohrozovali majetok a bezpečnosť okoloidúcich osôb. 

„Topole rastú veľmi rýchlo. Po niekoľkých desiatkach rokov sa dostávajú za svoj zenit aj napriek tomu, že môžu mať drevnú časť zdravú. Tieto dreviny potom začínajú byť rizikové. Niekedy je ťažké odhadnúť, kedy nastal ten moment,“ myslí si Gregorek. Ako hovorí, vŕtať do každého stromu alebo ho podrobovať ultrazvuku sa nedá. Robí sa to iba na vybraných strategických miestach. 

„Tieto stromy sa dajú opäť nahradiť krátkovekými stromami, ale omnoho lepšie je vysádzať také, ktoré sa dožívajú sto aj viac rokov. Ak sme chceli menej drasticky zasahovať do mestskej zelene, bolo treba začať s výrubom oveľa skôr a už zabezpečovať náhradné výsadby dlhovekých drevín,“ konštatuje dendrológ a dodáva, že bolo lepšie robiť výrub po častiach, napríklad každý druhý – tretí strom. „Ale to súvisí potom aj s praktickou otázkou, keďže táto činnosť je vždy spojená s určitými rizikami a nikdy nevieme, ani pri riadenom výrube, kam ktorý strom môže padnúť.“ 

Čo najviac škodí mestskej zeleni

V meste nájdete desiatky stromov napadnutých imelom. 

R. Gregorek hovorí, že takýto masívny výskyt imela je jasným dôkazom toho, že stromy sú v zlej kondícii. „Nie je to tak, že by bola zanedbaná iba ich údržba, pretože zdravá, na vlahu bohatá rastlina, má šancu odolať imelu. Podliehajú mu len oslabené stromy, ktoré sú v určite časti roka nespokojné s dodávkou vody,“ konštatuje.

Imelo je klíčna rastlinka, ktorá sa veľmi ľahko prichytí, prerastie do cievnych zväzkov a vďaka tomu sa jej darí masovo presadiť. Nestačí odstrániť zelené časti v zimnom období. 

„Môžem potvrdiť, že pokiaľ sa parazitujúca rastlina len oddelí od konára, onedlho tam zmladí a je späť. Treba odstrániť aspoň pol metra konára pred miestom, kde sa imelo nachádza. Pri súčasnom stave zamorenia drevín ich asi bude potrebné zrezať pri kmeni. Je to jeden z vážnych dôkazov, že je najvyšší čas zaoberať sa regulovaním vlahy, predovšetkým v mestskom prostredí.“

Gregorek ešte upozorňuje aj na dve invázne dreviny. „Pajaseň žliazkatý je najvážnejšia hrozba spomedzi inváznych rastlín. Fakt rozširovania tejto dreviny tak škodí našej flóre, že sa nedá porovnať zo žiadnym iným bylinným rizikom.V mestskej zeleni sa rozširuje veľmi rýchlo. Nie je atraktívny ani pre zver či hmyz, a preto sa masívne rozširuje. Vlastník pozemku je povinný sa postarať o jeho odstránenie a musí aj chemicky usmrtiť korene, aby sa zabránilo jej rozširovaniu.“ 

Druhou rastlinou je javorovec jaseňolistý. „Je to druh dreviny, ktorá bola hojne vysádzaná aj v našom meste, napr. na Hronskej či Šafárikovej. Tieto dreviny splnili svoje poslanie, veľmi rýchlo sa rozmnožujú semenom a semenáčiky vyrastajú všade. Predovšetkým samičie exempláre by sa mali odstraňovať.“

Najmenej zrážok za posledných desať rokov

Na klimatické podmienky v meste sme sa opýtali Pavla Faška zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.

Klimatológ konštatuje, že minulý aj tento rok je hlavne v regiónoch na východnom Slovensku veľmi zlý. „Momentálne je v tejto oblasti sucho najvýraznejšie. Konkrétne, napríklad v Košiciach sa kumuluje deficit atmosférických zrážok nepretržite od septembra v roku 2018 do súčasnosti. V období za posledných sedem mesiacov dosiahol úhrn zrážok v Košiciach iba 138 mm. Každému metru štvorcovému chýba za toto obdobie 117 l vody,“ upozorňuje Faško a hovorí, že v normálnych podmienkach by malo byť v Košiciach, podľa dlhodobého priemeru zrážok za obdobie 1981 až 2010, počas  7 mesiacov od septembra do marca 255 mm zrážok. 

„Možno čísla nevyjadrujú stav až tak dramaticky, ale teraz je jar a prírodné prostredie by malo byť po zime vlhké a svieže, aby odolávalo v letných mesiacoch veľkému výparu spôsobenému vysokou teplotou vzduchu. Realita? Už teraz je sucho. Pre porovnanie, pred 5 rokmi bolo v období týchto 7 mesiacov zaznamenaných v Košiciach 235 mm zrážok a pred 10 rokmi to bolo 355 mm zrážok.“