Kino Družba ožije aspoň v spomienkach Košičanov
Kino Družba bolo kedysi pýchou Košíc. Dnes je to už iba chátrajúci komplex, ktorý roky čaká na svoje znovuzrodenie. Možno sa tak stane aspoň v dokumentárnom filme RTVS…
Tento počin budú mať „na svedomí“ režisér Marek Moučka (M. M.) a producent Peter Kerekes (P. K.). Bude súčasťou dokumentárneho projektu Budujeme Slovensko II.
Prečo ste si vybrali práve kino Družba?
P. K.: Práve v týchto dňoch sme sa pustili do natáčania druhej série. Oproti prvej nastala zmena konceptu, pretože som oslovil piatich študentov Vysokej školy múzických umení v Bratislave a každý si mohol vybrať priestor aký chcel. Samozrejme, že som im dal nejaké návrhy. Boli to moje srdcovky, jednoducho veci, ktoré mám rád. Nuž a jedným z týchto priestorov bolo aj kino Družba. Som o generáciu starší ako Marek, zažil som tam úplne fantastické projekcie. Často som tam chodil. Videl som tam napríklad film I. T. mimozemšťan, Pomádu či iné vynikajúce filmy. To kino v tej dobe, keď som bol dieťa a pubertiak, naozaj, žilo. Bolo to akési komunitné centrum, ktoré malo prirodzenú gravitáciu a ťahalo k sebe ľudí. Bolo by fantastické, keby nejakým spôsobom mohlo fungovať ďalej. Takže zatiaľ oživujeme spomienky a možno že my budeme presne tí, ktorí ťuknú do biliardovej gule, tá ťukne do ďalšej a do ďalšej a nakoniec sa oživí aj samotné kino.
Môžu sa aj Košičania zapojiť do tohto projektu?
M. M.: Áno, je to tak, stačí byť len trochu aktívny. Film je momentálne vo fáze rešeršov a zbierania materiálu a hlavne hľadania ľudí. Veľmi rád by som tam dostal práve obyvateľov z Terasy, ktorí v tom kine možno vyrástli. možno sa tam niekto zoznámil, so svojím partnerom… Hľadáme práve tých ľudí, ktorí boli najbližšie, žili a vyrastali na tomto sídlisku a pre nich bolo kino aj postavené. Sídlisko Terasa bolo na svoju dobu veľmi ambiciózny a výborný projekt s dvojprúdovkou za čias, kedy tam v priebehu piatich minút prešli dve autá, a s kinom, ktorého cieľom malo byť vzdelávanie a zábava ľudí, ktorí sa prisťahovali z dedín do mesta a nasťahovali sa do panelákov… To mi príde najzaujímavejšie, pokúsiť sa nájsť presne takýchto ľudí. Určite budem rád, ak sa nám ozvú.
Vy ste dve predstaviteľmi dvoch rôznych generácií. Ako si spomínate na toto kino?
P. K.: Bolo to veľmi živé kino a videl som tam množstvo filmov. Bolo to pre nás prirodzené kultúrne centrum. Zároveň si pamätám aj na také obskúrne veci – odohrávali sa tam všetky tie veľké pionierske slávnosti, aj ja som tam podával hlásenie. Na môj povel muselo všetkých tristo deciek, ktoré tam prišli, vstať a sadnúť si. Boli to vlastne moje producentské začiatky…
M. M.: Ja som do tohto kina tiež chodili. Hlavne zo školy. Pamätám sa na to širokouhlé plátno… Bola to fakt bomba. Bolo to technicky veľmi kvalitné kino. Bol tam aj hi-fi zvuk. Keď sa robili premietania záznamov z koncertov, napríklad skupiny Queen v Budapešti, neviem prečo, ale naschvál tam zhoršovali jeho kvalitu, aby to znelo zle. Inak väčšinou si odtiaľ pamätám iba na rozprávky. Videl som tam napríklad Hľadá sa Nemo. Vždy, keď som išiel električkou okolo a zahlásili zastávku kino Družba, tak to niečo bolo. Aj architektúra kina je signifikantná, človek si ju akosi zapamätá.
[ad][/ad]Ako sa vám dvom spolupracuje? Máte už nejakú spoločnú pracovnú skúsenosť?
M. M.: Ja som študent v ateliéri Petra Kerekesa. V podstate každý film, ktorý robíme na škole, spolu konzultujeme. Od začiatku, od prvého nápadu, až po finálny strih. Ja už aj toto považujem za spoluprácu. Teraz to ale bude naša prvá profesná spolupráca.
Ovplyvnila tvorbu tohto filmu aj pandémia?
P. K.: My sme mali šťastie, pretože podľa pôvodného plánu mali sme začať natáčanie v auguste, septembri a október 2020. Musím teda povedať, že sme v pohode. Samozrejme, že si dávame pozor. Dúfam, že nás to už neovplyvní a celý cyklus bude potom odvysielaný vo verejnoprávnej televízii v jeseni na budúci rok. Verím tiež, že budeme mať možnosť urobiť aj nejaké punkové vysielanie v kine Družba.
Spomínali sme, že Družba bola roky rokúce pýchou mesta. Dnes sa presúvame do multiplexov obchodných centier, klasické kamenné kiná už len ťažko nenájdeme…
M. M.: Myslím si, že kino Družba je vecou už histórie a história sa nejakým spôsobom stále opakuje. To, že na Slovensku vznikli multiplexy a veľké kiná, ktoré majú veľmi pohodlné sedačky, majú litrovú kolu a pukance, je len dôsledkom toho, že v Amerike veľké spoločnosti odkupovali menšie kiná a stavali si vlastné, kde mohli premietať svoje filmy pri nízkych nákladoch. Keď k nám po roku 2000 prišiel nejaký multiplex, tak to zvalcovalo všetky menšie kiná, ktoré nemali jednoducho peniaze na to, aby hrali napríklad Harryho Pottera alebo Pána prsteňov. Respektíve mohli ich hrať, ale stálo to toľko peňazí, že si to jednoducho nemohli dovoliť. Museli by zvýšiť vstupné, a tak si divák vybral radšej pohodlný multiplex.
Napriek všetkým výhodám multiplexov, nemyslíte si, že takýto druh kina predsa len chýba?
P. K.: Chýba, ale myslím si, že sa to vráti. Bude to akási prirodzená vlna. Hoci multiplexy zoberú väčšinu divákov, vždy sa nájde určité množstvo ľudí, ktoré je práve pre prežitie týchto kín dôležité. Kiná už nie sú priestorom, kam si ľudia chodia pozerať iba filmy, ale stávajú sa priestorom na stretávanie. Príkladom môže byť košické kino Úsmev. Je to veľmi dôležité a tento trend je podľa mňa veľmi pozitívny. Očakávam, že Družba raz v Košiciach ožije.
M. M.: Stále je aj v Košiciach hromada nadšencov a cinefilov, ktorí majú radi kino. Aj teraz, keď robíme prieskum, tak sme našli obrovské množstvo ľudí, ktorí to študujú, ktorí poznajú všetky kiná, ktoré boli v Košiciach a nebolo ich málo a majú nejakú túžbu s tým niečo urobiť, snažia sa. Neviem, či to bude práve Družba, ale možno sa oživí ešte nejaké iné kino.
Našli ste už ľudí, ktorí vám ponúknu svoje spomienky?
P. K.: Už aj teraz sa niektorí ozývajú a to nás teší. Budem rád, keď budeme mať zhromaždených čo najviac spomienok.
(JS, JV)
V rámci pripravovaného dokumentu Budujeme Slovensko od RTVS bude natočený diel venovaný košickému kinu Družba. Akokoľvek kvalitná architektúra je bez ľudí mŕtvou a preto filmový štáb hľadá ľudí, ktorých život nejakým spôsobom Družba ovplyvňovala. Pre utvorenie tejto komplexnej mozaiky hľadá návštevníkov, lokálnych štamgastov, bývalých zamestnancov rôznych pozícii alebo aj obyvateľov priľahlých domov. Ak ste sa v jednej z týchto pozícii našli a ste ochotní svoj príbeh rozpovedať, ozvite sa telefónne číslo 0904 394 803, alebo na FB Maroš Juhás.
(JV)
O kine Družba
- Kino malo kapacitu 564 miest
- Stavbu dokončili Pozemné stavby Košice v roku 1973
- Premietanie skončilo v roku 2002
- V roku 2004 získala kino do správy Mestská časť Košice-Západ
- V roku 2006 sa mestská časť sa vzdala správcovstva
- Bez súťaže, štúdie aj projektu z dôvodu hodného osobitného zreteľa dalo v roku 2014 mesto objekt do prenájmu na 25 rokov českému podnikateľovi Tomášovi Vimmerovi
- Mesto Košice v roku 2016 vypovedalo túto nájomnú zmluvu
- Vlani starosta MČ Západ Marcel Vrchota vyzval študentov architektúry na Technickej univerzite v Košiciach aby pripravili návrhy, ako využiť atraktívnu budovu. (JV)
[ad2][/ad2]
Je televízny cyklus šiestich dokumentárnych portrétov miest, kde sa budoval priemysel a konštruovali dejiny Slovenska. Opustené industriálne stavby slúžia ako scéna pre alternatívny pohľad na stredoeurópsku históriu i ako kľúč ku kritickému skúmaniu našej minulosti.
V prvej časti sa autori venovali Cukrovaru v Šuranoch, Obuvníckym závodom v Partizánskom, Tabačke v Smolníku, Zbrojovke v Dubnici nad Váhom, Zimnému prístavu v Bratislave a Niklovej Hute v Seredi.
Cyklus „Budujeme Slovensko II” je pokračovaním úspešnej série. Bude mapovať významnú časť nášho architektonického odkazu, ktorý rýchlo a nenávratne mizne zo slovenských miest i krajiny. Jednotlivé časti budú tematicky viazané na konkrétne historické obdobia budovania Slovenska, pričom každý diel cyklu bude skúmať “malé” dejiny jednej industriálnej stavby s dôrazom na historické obdobie, v ktorom zažila najväčší rozmach.
Producentom druhej časti je Košičan Peter Kerekes, slovenský dokumentarista, režisér, scenárista, ktorý vo svojich filmoch skúma rôzne oblasti ľudského života. Do kinodistribúcie vstúpil dokumentom 66 sezón (2003), ktorý zachytávala 66 sezón Starej plavárne v Košiciach.
(JV)
Zaujalo vás niečo vo vašom okolí? Napíšte nám na [email protected]
