Komunitné záhrady ponúkajú zázemie pre susedské spolužitie

Dom pri dome, panelák pri paneláku, ľudia navzájom odcudzení… To je obraz veľkej časti dnešných Košíc. V ich strede, na pár štvorcových metroch, však vznikajú oázy pokoja, kde sa stretávajú obyvatelia zo sídlisk, pestujú svoju zeleninku či ovocie a odovzdávajú si skúsenosti.

Komunitné záhrady sú určené pre dospelých i deti. Ponúkajú možnosť obrábať pôdu, vypestovať si niečo vlastnými rukami. Ich návštevníci zároveň vytvárajú komunitu ľudí, ktorých spájajú spoločné záujmy. 

V Košiciach sme si boli pozrieť štyri. Jedna je úplne na začiatku svojho vzniku, druhá má už presnú víziu, tretia funguje stopercentne a tá štvrtá, žiaľ… V meste je ich ešte viac, škoda len, že o sebe dávajú málo vedieť.

Ťahanovská záhrada

Zriaďovateľom Ťahanovskej záhrady je Juraj Mazák, ktorý sa inšpiroval Sokratovým inštitútom. „Začali sme na jar tohto roku a finančne nás podporuje spoločnosť 247.sk,“ predstavuje záhradu jej zriaďovateľ. 

Od návštevníkov nežiadajú žiadne členské poplatky ani vstupné, priestor poskytujú bezodplatne a dávajú k dispozícii aj náradie a potrebné energie. „Ponúkame možnosť vypestovať si vlastnú zeleninu či ovocie, či využiť našu dielňu. Záujemcom poskytneme kuchyňu i hygienické zázemie. A keďže mám dvoch chlapcov v predškolskom veku, myslíme aj na deti. Zahrať sa môžu na kope hliny, v podzemnom bunkri či na pieskovisku,“ predstavuje možnosti J. Mazák a zároveň dodáva, že perspektívne by po sprístupnení interiéru chceli budovať komunitu rodín s doma vzdelávanými deťmi.

„Záhrada je prakticky k dispozícii celé dni aj cez víkendy. Zveľaďovanie pozemku je postupné, určite chceme pridávať aj ďalšie políčka na sadenie, ale netreba u nás očakávať anglický trávnik či bazén. Do zimy by mala byť ukončená časť rekonštrukcie priestorov, ktoré by sme chceli sprístupniť na komunitné stretnutia alebo rozličné neziskové aktivity, ktoré vzídu z iniciatívy Košičanov,“ dodáva na záver J. Mazák.

Vízia Západu

Mestská časť Západ už jednu komunitnú záhradu mala. Pozemok však nevedeli majetkovo-právne vysporiadať. „Našli sme novú lokalitu, kde v jednej časti je Zariadenie opatrovateľskej starostlivosti a v druhej rodičovské centrum Terasáčik. Obe zariadenia sú v správe našej mestskej časti. Je tu aj priestor, ktorý bude slúžiť ako komunitná záhrada a detské ihrisko,“ predstavuje víziu Oliver Kováč z oddelenia rozvoja mestskej časti Košice – Západ.

V súčasnosti zabezpečujú vonkajší mobiliár – pribudne záhradná búdka, osadia kompostovisko, do budúcej komunitnej záhrady navozia hlinu. 

„Očakávame, že ľudia, ktorí chodili do pôvodnej záhrady, si tu nájdu miesto. Plánujeme ju otvoriť v septembri alebo októbri. Režim bude poloverejný, každý, kto bude mať záujem, príde k nám na úrad, zaregistruje sa a dostane kľúčik, aby sme mali prehľad, kto tu chodí,“ vysvetľuje O. Kováč. Projekt bude v prvý rok financovať miestna samospráva. „V ďalších rokoch sa chceme zapojiť do rôznych výziev a mikrograntov. Určite sa spojíme s K13, ktorá má veľké skúsenosti s takýmito aktivitami, aby sme aj u nás mohli robiť rôzne workshopy, napríklad o bylinkách či pestovaní zeleniny.“ 

Úžasná Wuppertálska

Asi najkrajšia a najdlhšie fungujúca komunitná záhrada je pri Výmenníku Wuppertálska. Jej dušou je Zdenka Košová, kultúrna mediátorka pre tento výmenník.

„Naša záhrada vznikla v máji 2013. V prvom polroku sme ju postavili za pomoci obyvateľov, ale aj odborníkov či záhradného architekta. Pestujeme bylinky, ovocie i zeleninu. Ak tu nie som ja, naši členovia komunity poznajú kód a do záhrady sa vedia kedykoľvek dostať. Aktivity si postujú na sociálnej sieti s názvom Komunitná záhrada KVP a cez ňu sa môže ktokoľvek k nám pridať,“ vysvetľuje Z. Košová. 

„Chodia k nám aj detičky, ktoré učíme, že zelenina nerastie v supermarkete, ale v zemi. Nič, čo sa týka výsadby, nekupujeme. Semienka dostávame z pestovateľskej banky zadarmo. Tohto roku sa výborne darí paradajkám,“ hovorí. Bežnú réžiu, ako je voda či energie, hradí mesto Košice a na ostatné aktivity si finančné zdroje zabezpečujú ľudia sami. „Je to o ochote obyvateľov.“

Zaujímavosťou je, že pred výmenníkom je ďalšia, tzv. predná záhrada. „Od mesta sme dostali pozemok a prenajali sme si kontajnery. Nie je to nijako ohradené a, vlastne, ktokoľvek má k záhonu prístup. Takto sa snažíme vychovávať aj obyvateľov, aby videli niečo krásne a snažili sa to chrániť. Ľudia, ktorí tu bývajú, to vnímajú pozitívne a v okolí už prestali venčiť psíky.“

Koniec na Jegorovovej?

Pár rokov dozadu boli pokusy o vytvorenie komunitnej záhrady v priľahlom parčíku Výmenníka Jegorovovo na Furči. V súčasnosti, žiaľ, nefunguje. „Pri tvorbe komunitných záhrad je najdôležitejším prvkom komunita – teda skupinka ľudí so spoločným záujmom a cieľom niečo dosiahnuť. Potreba vytvoriť a pracovať na spoločnej záhrade musí vychádzať od nich. Darmo niekto napíše projekt, zoženie financie, ak obyvatelia na sídlisku nemajú o to záujem, nebude to fungovať,“ konštatuje Ondrej Jakubčák, kultúrny mediátor Výmenníka Jegorovovo. 

Parčík, ktorý slúži aj na iné aktivity, udržujú vďaka zamestnancom mesta a K13. So záhonmi pomáhajú dobrovoľníci z občianskeho združenia Eko ľudia a finančne pomáha aj starosta. „Nedávno sme presunuli levanduľu na vhodnejšie slnečné miesto do novovznikajúcej oddychovej zóny denného centra pre seniorov, ktoré susedí s výmenníkom. Možno v spolupráci s denným centrom spoločnú záhradu vytvoríme,“ myslí si O. Jakubčák.  

Priestor na komunitnú záhradu na Furči je, ak by mal niekto z okolia chuť sa do toho pustiť, tak mu tento priestor, aj inú pomoc, radi poskytnú. „Mňa osobne by potešilo už aj to, keby k nám chodili ľudia zo sídliska napríklad čo i len grilovať. Parčík v kombinácii so zázemím poskytuje ideálne miesto na takéto susedské stretnutia. A máme aj gril.“