Končiacich košických starostov uteší odstupné. Najviac dostane Ľubomír Grega

Novela, ktorú parlament schválil pár dní pred komunálnymi voľbami, prinesie viac peňazí dvom košickým starostom.    

Sedem starostov košických mestských častí vo funkciách čoskoro končí. Buď už nekandidovali, alebo už neboli zvolení. 

Všetci ale z verejnej funkcie odídu s odstupným vo výške troch až piatich svojich priemerných platov za posledný rok. Zákonným dôvodom na jeho vyplatenie je to, že mandát starostu zanikne skončením funkčného obdobia.

Výpočet výšky odstupného sa už bude riadiť novelou zákona, ktorú koncom októbra schválila Národná rada. Predložilo ju deväť poslancov Smer-u a jeden z SNS. Viacerí z nich sú starostami alebo primátormi. 

Rozhodujú funkčné obdobia  

Doteraz všetci starostovia, ktorí boli vo funkcii aspoň pol roka, dostávali pri odchode z úradu trojnásobok priemerného mesačného platu. Po novom sa suma pre končiacich starostov odvíja od toho, koľko funkčných období si v čele samosprávy odkrútili. 

Vďaka novele si tak prilepšia starostovia dvoch košických mestských častí, ktorí už vo voľbách svoje posty neobhájili. Ľubormír Grega (nezávislý), ktorý sa stal starostom Starého Mesta trikrát, má nárok na päť platov.

Marián Gaj (nezávislý), ktorý v mestskej časti Sever končí po dvoch volebných obdobiach, dostane k decembrovej výplate štvornásobok svojej priemernej mzdy. 

Piati odchádzajúci starostovia boli v úrade štyri roky a patrí im tak trojnásobok priemernej mzdy. Sú to Ján Jakubov (Smer) z mestskej časti Západ, Milan Lesňák z Košickej Novej Vsi a Marek Kažimír z Krásnej (obaja nezávislí), ktorí už v starostovských voľbách neuspeli. 

Odpovedal iba Betuš 

Alfonz Halenár z KVP a Cyril Betuš (obaja nezávislí) zo Sídliska Ťahanovce už nekandidovali. Aj oni dostanú rovnaký násobok platov.    

Na otázku, o akú konkrétnu sumu ide, zaslanú emailom všetkým siedmim starostom a ich miestnym úradom, odpovedal iba Betuš. Dostane približne šesťtisíc eur. „Presná suma bude známa na konci mesiaca november,“ odpísal. 

Grega povedal, že nevie ani približnú sumu. „Ešte som sa tým nezaoberal, riešime teraz iné veci,“ hovoril. Vychádzajúc z uznesenia z roku 2016, ktorým mu poslanci schválili plat, pôjde o vyše 15-tisíc eur. 

Gaj robil starostu na 60-percentný úväzok. Podľa dostupných údajov si na záver svojho pôsobenia v komunálnej politike prilepší o približne 6 300 eur. V prípade Jakubova to bude okolo 12-tisíc eur, Halenára asi 7 500 eur. 

V dôvodovej správe k novele, ktorou sa tiež zvýšili základné platy starostov, poslanci Smer-u uvádzajú, že chceli zohľadniť ekonomický rast Slovenska a vychádzali pritom z podnetov Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). 

Zamestnanci iba po výpovedi 

Proti nemu často vystupuje Združenie občanov miest a obcí Slovenska (ZOMOS). Podľa neho odstupné pre starostov obcí nie je dobrým inštitútom, lebo neplní také funkcie ako v súkromnom sektore, kde má kompenzovať zamestnancovi neočakávanú stratu zamestnania v dôsledku výpovede. 

„Funkčné obdobie starostov a primátorov je vopred obmedzené na dobu určitú, zamestnanci na dobu určitú žiaden nárok na odstupné nemajú. Už súčasná úprava odstupného starostov zvýhodňuje oproti iným zamestnancom,“ píše ZOMOS na svojej stránke.  

Grega s týmto názorom nesúhlasí. „Starostovia, ktorí idú znova do volieb, tiež nevedia naisto, že končia. Nie je to jednoduché vrátiť sa po rokoch k tomu, čo ste robili predtým, keď sa tak rýchlo menia pomery,“ povedal. 

Dvaja už päť platov dostali  

V minulosti tiež bolo maximálne odstupné pre starostov päť platov. Nárok na neho mali už vtedy, keď vo funkcii vydržali len jedno štvorročné funkčné obdobie.  V roku 2011 to ako „protikrízové opatrenie“ zrušila vláda Ivety Radičovej (SDKÚ). 

Zaujímavosťou je, že Betuš a Kažimír práve pred touto zmenou už raz ako starostovia odstupné dostali. Starostami totiž boli obaja aj v rokoch 2002 až 2010. 

Suma závisí aj od toho, ako rýchlo odovzdajú moc

Niektorých starostov môže zmena zákona o odstupnom motivovať k tomu, aby sa v úrade držali do poslednej chvíle.   

Poslanci Smer-u ako predkladatelia novely zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest presadzovali, aby bola účinná už od prvého novembra.

Keď sa zistilo, že by sa nedodržali ústavné lehoty legislatívneho procesu a čas potrebný na vyhlásenie novely v zbierke zákonov, pozmeňujúcim návrhom posunuli účinnosť na prvého decembra.

November alebo december 

Starostov, ktorí boli vo funkcii viac ako jedno funkčné obdobie a vo voľbách 10. decembra už neboli zvolení, tak dostali do zvláštnej situácie.

V prípade, že končiaci starosta zvolá ustanovujúce zastupiteľstvo, na ktorom odovzdá funkciu novému starostovi, do konca novembra, jeho odstupné sa určí podľa pôvodnej právnej úpravy. Bude tak trojmesačné.

Ak ale zastupiteľstvo, na ktorom novozvolený primátor zloží sľub a jeho predchodcovi týmto okamihom skončí funkčné obdobie, bude už v decembri, výška odstupného sa už vypočíta podľa zmenenej právnej úpravy. Bude tak pozostávať zo štyroch alebo piatich platov.

„Ak je novela účinná od prvého decembra, funkcia, ktorá končí pred týmto dátumom, sa nemôže spravovať zákonom, ktorý je síce platný, ale ešte nenadobudol účinnosť,“ potvrdila Veronika Husárová, hovorkyňa ministerstva práce, ktoré má v gescii zákon o platoch starostov.

Dodáva, že v novele nie sú prechodné ustanovenia, ktoré by z toto určovali nejakú výnimku.

Majú na výber 

V Košiciach pred takouto voľbou stoja Ľ. Grega a M. Gaj. Obaja si zrejme vyberú druhú možnosť. Podľa zákona musia zvolať ustanovujúce zastupiteľstvo do 10. decembra. 

„Podľa novely patrí starostovi odstupné vo výške päťnásobku priemerného platu, ak bol vo funkcii tri a viac funkčných období, čo v našom prípade platí,“ odpísala Andrea Bercik z referátu kancelárie starostu Starého Mesta.