Košičan v Bejrúte bol iba päť kilometrov od výbuchu

Výbuch ako z apokalyptického filmu začiatkom augusta v Bejrúte pripravil o život viac než 200 ľudí, asi 6 000 bolo zranených. Spôsobil ho dusičnan amónny v miestnom prístave. Takmer 3-tisícky ton výbušnej látky tam boli uskladnené od roku 2014 – bez dodržania bezpečnostných pravidiel. Náklad, ktorý pôvodne smeroval do Mozambiku, vyložili z lode ruského podnikateľa Igora Grečuškina. O tom, ako sa život v hlavnom meste Libanonu dostáva pomaly späť do normálu, sme sa porozprávali s bývalým redaktorom KOŠICE:DNES Matejom Šulcom, ktorý momentálne pracuje pre RTVS priamo v Bejrúte.  

Kde ste boli počas toho veľkého výbuchu, o ktorom sa rozpráva na celom svete, a ako ste ho vlastne vnímali?
„Bol som doma na balkóne zhruba päť kilometrov od prístavu a, samozrejme, som cítil aj počul ten výbuch, po ktorom prišla tlaková vlna. Môžem potvrdiť, že to bol masívny výbuch.“

Pokročili nejak vyšetrovania príčiny výbuchu, prípadne k akému scenáru sa vyšetrovatelia v súčasnosti najviac prikláňajú?
„Oficiálne sa pracuje s verziou výbuchu dusičnanu amónneho. V podstate aj odborníci sa na základe farby plameňa zhodujú, že ide o takýto materiál. Navyše je potvrdené, že sa táto látka v prístave v pomerne veľkom množstve nachádzala a teda takmer s istotou bolo práve toto príčinou výbuchu. Samozrejme, aj vzhľadom na fakt, že pár dní pred tým sa vyostrovala situácia s Izraelom na južnej hranici, si väčšina ľudí myslela, že to mohol byť útok z Izraela. Neskôr sa ale nič také nepotvrdilo a aj samotný Izrael to poprel.“

V médiách sa hovorí o veľkej vlne solidarity či už zo zahraničia alebo priamo od ľudí v rámci Libanonu. Všimli ste si, že si občania navzájom pomáhajú a že sa takpovediac zomkli?
„Samozrejme, je to vidieť tu v rámci Bejrútu, keď tu prišli desaťtisíce dobrovoľníkov z celej krajiny. Oni sami začali upratovať ulice a pomáhať si navzájom. Ďalej napríklad tí, čo majú voľné byty, ich poskytli pre ľudí, ktorí sa ocitli bez strechy nad hlavou. Situácia je napätá už od októbra, kedy tu prebehla revolúcia. Štát navyše zbankrotoval a ľudia už vedia, že vláda im nepomôže, a preto si musia pomôcť sami.“

Dostáva sa už život v Bejrúte pomaly do normálu a nemajú obyvatelia problém s potravinami, keďže v tom prístave bol podľa všetkého veľký sklad so pšenicou?
„Ten sklad bol skutočne kompletne zničený a všetka pšenica bola znehodnotená. Aj vďaka pomoci zo zahraničia by však situácia nemala byť taká vážna. Život sa už dostáva do normálu. Možno ten výbuch aj celkovo zlepšil situáciu v krajine. Ľudia majú teraz totiž opäť nádej na zmenu, keďže vláda veľmi rýchlo po výbuchu padla. Samozrejme, odstránenie všetkých škôd potrvá ešte veľmi dlho.“

Nastal po výbuchu prudký nárast nakazených koronavírusom? Predsa len tá veľká explózia sa mohla negatívne prejaviť na štatistikách nakazených.
„Nie som epidemiológ, ale áno, v súčasnosti pribúda už asi 400 nakazených denne, pred týždňom to bolo asi okolo 150 pozitívne testovaných denne. Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať ďalej. Napríklad sa už opravujú aj poškodené nemocnice. Väčšina ľudí tu je však zodpovedná a nosia rúška.“

Pokračovanie článku je na ďalšej strane. 

Výbuch spustil veľkú vlnu protestov priamo v hlavnom meste. Majú skôr pokojnejší priebeh alebo sa tam vyskytuje aj násilie? 
„Tieto demonštrácie nadväzujú na protestné hnutie, ktoré, ako som už spomenul, začalo v októbri minulého roka. Vtedy tiež vypukli veľké protesty a dokonca došlo aj k rekonštrukcii vlády, teda odstúpil premiér Saad Harírí. Protivládne demonštrácie ale s príchodom COVIDU ustúpili, keďže bol nariadený celoštátny lockdown, počas ktorého boli veľké verejné akcie zakázané. Samozrejme, že po výbuchu v prístave sa opäť začali organizovať nejaké tie demonštrácie, ale bolo to skôr v rovine menších protestov. Hlavnými dôvodmi momentálnych demonštrácii sú zlá ekonomická situácia či veľká miera korupcie. Okrem toho obyvateľom vadí aj neschopnosť a nekompetentnosť libanonskej vlády zabezpečiť bezpečnosť lokálnych obyvateľov, ktorých už roky ohrozovalo veľké množstvo výbušných látok voľne uložených v prístave. Bola zverejnená aj komunikácia medzi jednotlivými štátnymi orgánmi, z ktorej vyplývalo, že o tých výbušninách vedia, no napriek tomu nič pre ich zabezpečenie a odstránenie neurobili. 

Bezprostredne po výbuchu vyšli ľudia do ulíc vo veľkých počtoch. Teraz už ten záujem trochu upadol. Protestujúci pokračovali vo vytrhávaní dlažobných kociek z námestia, horela aj jedna budova. Podľa mojich pozorovaní armáda zasahuje teraz proti demonštrantom v porovnaní s októbrom minulého roku podstatne razantnejšie a agresívnejšie. Pritom aj vtedy dochádzalo k poškodzovaniu výkladov rôznych obchodov a podobne. Teraz sú už po samotnom výbuchu okná porozbíjané, čiže protestujúci ich už ani rozbíjať nemusia.“

Vláda pred pár dňami podala demisiu. Čo bude teda ďalej?
„Je veľmi otázne, čo sa bude teraz diať, keďže libanonský politický systém je veľmi špecifický. Spôsobuje to to, že tu žijú prakticky rovnomerne suniti, šiiti a kresťania, ktorí majú medzi sebou rozdelenú moc v štáte. Práve toto rozdelenie moci a jednotlivých rezortov dostalo Libanon do ekonomickej krízy, v ktorej bol už predtým. Tieto tri strany teraz budú musieť urobiť nejakú dohodu. Vždy to ale bude stáť práve na tom vopred danom rozdelení moci. To znamená, že predstaviteľ kresťanov má byť prezident, premiérom by mal byť sunnit a predsedom parlamentu šiit. Voľby teda nie sú reálnym riešením tejto situácie. Riešením ale môže byť prijatie pomoci od Medzinárodného menového fondu, na ktorý tlačí aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Libanon je bývalá francúzska kolónia. Macron by chcel dotlačiť jednotlivé strany k dohode a prostredníctvom peňazí z Medzinárodného menového fondu uskutočniť významné reformy, ktoré by Libanonu pomohli dostať sa z hlbokej krízy. Nová informácia je, že Macron už rozprával aj s prezidentom Iránu a ruským prezidentom a varoval ich, aby nezasahovali do diania v krajine. Jedná sa napríklad aj o šiitske radikálne hnutie Hizballáh, ktoré je pod vplyvom Iránu.“

Vo svetových médiách sa spomína, že v Libanone je veľkým problémom korupcia… 
„Toto je problém celého Blízkeho východu, nielen Libanonu. Je to jednoducho o systéme, ktorý tu dlhodobo funguje. Viem, že niečo žiadate od nejakej organizácie, tak treba dať úplatok. Určite tu je korupcia na úplne inej úrovni, ako ju poznáme my v Európe. No v štátoch ako napríklad Irak je situácia ešte omnoho horšia.“

Vo vašich príspevkoch pre RTVS som si všimol, že ľudia, ktorých ste oslovovali, väčšinou hovorili plynulo po anglicky. Možno úroveň vzdelanosti v Libanone porovnávať s vyspelými západnými štátmi? 
„Čo sa týka hlavne mladých žijúcich v Bejrúte a tiež v štvrtiach, ktoré boli najviac poškodené výbuchom v blízkosti centra, ide o vzdelaných ľudí. Bejrút ako hlavné mesto krajiny s vyše dvoma miliónmi obyvateľov je pomerne rozvinuté a oproti iným mestám Blízkeho východu je na tom relatívne dobre. Aj libanonské univerzity sa umiestňujú na veľmi dobrých miestach. Dokonca ich najlepšia univerzita je na vyššom mieste v celosvetovom rebríčku ako najlepšia slovenská univerzita. Štát ale zbankrotoval a nemá momentálne peniaze na ďalšie fungovanie. Veľa ľudí odchádza z krajiny, čiže v budúcnosti môže Libanon prísť o masu vzdelaných ľudí. Samozrejme, pokiaľ by sme išli preč z Bejrútu do rôznych dedín na vidieku, tak tam už určite nehovorí po anglicky každý jeden obyvateľ. Podobná situácia je však aj u nás na Slovensku.“      

Foto: TASR
(PK)