Košičania ročne vyprodukujú 60-tisíc ton odpadu. Čo s ním?

Každý jeden človek od svojho narodenia až do smrti produkuje odpad. Dennodenne počúvame o nelegálnych skládkach, o tom, že spaľovne odpadu znečisťujú životné prostredie, ľudia sa často sťažujú na neporiadok okolo kontajnerov na zber odpadu. O tom, aké sú trendy v oblasti spracovania odpadov, čo všetko sa dá z odpadu „vyťažiť“, prečo v Košiciach zvýšili ceny za odpad, sme sa porozprávali s generálnym riaditeľom spoločnosti Mariánom Christenkom.

Tohto roku sa zvýšil poplatok za komunálny odpad pre obyvateľov v košických bytových domoch o 1,5 centa na deň. Doteraz sa platilo ročne za osobu 31,35 eura, v roku 2020 to bude 36,86 eura. Prečo?
Vo väčšine miest a obcí išli poplatky za odpad hore. Niekde takmer až o 50 percent. Hlavne kvôli skládkam a zmene poplatkov za uloženie na skládky. Na celom Slovensku sme v oblasti odpadov zaspali a 30 rokov od revolúcie sme sa spoliehali, že skládkovať budeme donekonečna. Najmä v posledných rokoch sa čoraz intenzívnejšie hovorí o ich škodlivosti pre životné prostredie, navyše, Európska únia určila, že do roku 2035 môžeme skládkovať iba 10 percent odpadu. Tieto faktory zásadne ovplyvňujú aj výšku poplatkov. Doba lacných alebo neekologických skládok postupne končí a to sa prejaví na konečných cenách za odpad. Politikom sa síce do úpravy poplatkov za odpad príliš nechce, ale tento stav nemohol vydržať donekonečna. Zvoz a likvidácia odpadu sú pre domácnosť taká istá služba ako dodávka tepla, elektriny či internet. Ktorú z týchto služieb si môže občan dovoliť za 36,86 eura na rok? V minulom roku mi osobne dobre padlo, keď som čítal výsledky prieskumu verejnej mienky, podľa ktorého 93 percent Košičanov je spokojných s našou prácou. Toto je esencia dobre urobenej práce, všetko ostatné je politika a do tohto ringu vstupovať nebudeme!

Ľudia, ktorí bývajú v rodinných domoch, sú finančne motivovaní separovať. Prečo nemotivujete aj obyvateľov bytových domov?
Existuje riešenie, ale chce to odvahu a vytrvalosť. Poplatok 36,86 eura by sa dal nahradiť predajom vriec, napríklad za jedno euro. Tie by si mohol každý kúpiť v obchodných reťazcoch, na úradoch a podobne. Príjem z predaja by šiel do mestského rozpočtu. Do zberných nádob by mohli obyvatelia vkladať odpad iba v týchto vreciach. Každý by tak zaplatil za odpad toľko, koľko by vytvoril. O nevýhodách a rizikách, ako napríklad o spôsobe kontroly tohto odpadu a podobne, by sme mohli diskutovať hodiny. Ale verím, že tento systém by priniesol do mestskej kasy viac peňazí a systém by bol férovejší.

Sú ľudia pri separovaní disciplinovanejší ? Hádžu, napríklad, odpad do správnych kontajnerov?
Objem vytriedeného odpadu mierne z roka na rok stúpa, ale je to skôr tým, že vo všeobecnosti tvoríme viac odpadu. K dosiahnutiu vyššej miery separovania jednoznačne chýba osveta, a tým aj motivácia. Triedenie a recyklácia sú pritom pre našu krajinu rovnako dôležité ako zonácia Tatier, alebo ochrana pitnej vody na Žitnom ostrove. 

Trendom začínajú byť polopodzemné kontajnery. Máte komplexný plán pre celé mesto – naozaj môžu byť všade len takéto kontajnery? V akom časovom horizonte? 
Robili sme na tom pláne dva roky. V horizonte 3 – 5 rokov by bolo možné zmeniť celý systém zberu a odvozu odpadu v Košiciach na nepoznanie. Investícia predstavuje zhruba 15 miliónov eur, z toho jedna tretina by bola určená na nákup špeciálnych vozidiel na vyprázdňovanie týchto nádob. V Košiciach sú však aj miesta, kde by sme takéto kontajnery neodporúčali osadiť kvôli prístupu, manipulácii, infraštruktúre, ale aj architektúre a podobne. Takýchto miest však nie je veľa.

Sú výhodnejšie ako podzemné? 
Samotná logistika je lacnejšia. Vozidlá špeciálne prispôsobené na zber sú drahšie, ale v posádke stačia dvaja zamestnanci. Drahšie sú v porovnaní s klasickými kontajnermi aj nádoby, ale aby sme porovnali jablká s jablkami, treba pripomenúť, že nový systém nemožno porovnávať so súčasným. Ak by sme zarátali náklady na rekonštrukciu všetkých kontajnerových stanovíšť aj s klietkami, tak by systém polopodzemných kontajnerov vyšiel lacnejšie. O estetickej stránke netreba ani hovoriť.

Koľko špeciálnych vozidiel na vyprázdňovanie polopodzemných a podzemných kontajnerov máte v súčasnosti a ako budete rozširovať vozový park?Máme ich dve a, bohužiaľ, nie sú na sto percent v Košiciach vyťažené.

Všetok odpad vyprodukovaný v Košiciach (mimo vyseparovaného) ide k vám do spaľovne? 
Skupina KOSIT ročne vyzbiera asi 280-tisíc ton odpadu po celom Slovensku. Z toho mesto Košice vyprodukuje 60-tisíc ton, ktoré energeticky zhodnocujeme. Celkovo má zariadenie na energetické využitie odpadu ročnú kapacitu 120-tisíc ton.

Košická spaľovňa je zariadením na energetické využitie odpadu (ZEVO). Akú energiu zo spaľovania získavate a ako s ňou ďalej nakladáte? 
Odpad funguje ako palivo. Vyrábame z neho teplo a elektrickú energiu. Časť vyrobenej energie spotrebujeme vo vlastnej prevádzke, ale väčšinu dodávame do siete. Teplom dnes zásobujeme napríklad celú mestskú časť Nad jazerom. Ak niekto Nad jazerom v pondelok ráno vyhodí odpad do zbernej nádoby, doobeda je jeho odpad u nás a za niekoľko hodín ho má, obrazne povedané, späť v radiátore. Naším cieľom je podľa vzoru škandinávskych krajín postupne nahradiť uhlie a plyn odpadom. Je to neporovnateľne ekologickejšie riešenie. Aj preto sme sa spolu s naším hlavným akcionárom rozhodli investovať finančné prostriedky do výstavby piatich Centier cirkulárnej ekonomiky v rôznych lokalitách Slovenska. Súčasťou centier budú aj zariadenia na energetické využitie odpadu, z ktorého budú vyrábať tak ako v Košiciach elektrinu a teplo.

Vo svete sa budujú moderné spaľovne, ktoré vôbec nemusia byť v priemyselnej zóne mesta. Napríklad v Kodani je nová spaľovňa, na ktorej je lyžiarska dráha, či v Spittelau vo Viedni je spaľovňa architektonickým skvostom. U nás sa podobných spaľovní dočkáme kedy? 
Všade vo svete je energetické zhodnocovanie odpadu nevyhnutnou súčasťou každej metropoly. Tri roky tvrdo pracujeme, aby to tak bolo aj u nás. Inšpiráciu pre spomínané centrá sme našli vo Fínsku, Nemecku, ale aj vo Veľkej Británii. Držíme sa koncepcie, ktorá spoľahlivo funguje aj v Košiciach.

Plánujete využívať v Košiciach aj nové technológie?
Nasledujúcich päť rokov bude obdobím veľkých investícií najmä do technologickej časti spracovania odpadu. Za 100 miliónov eur, čo je, mimochodom, jedna z najväčších plánovaných investícií v Košiciach, chceme vybudovať a sprevádzkovať technologicky najmodernejšie kotly na Slovensku. Jeden z nich postupne nahradí ten z 90. rokov a druhý, technologicky najnáročnejší, si dokáže poradiť prakticky s akýmkoľvek odpadom. Pristupujeme k investícii s maximálnym rešpektom, pretože toľko peňazí do odpadového hospodárstva neinvestoval nikto na Slovensku za posledných 30 rokov.

Musí sa odpad pred spálením ešte triediť?
Odpad sa musí triediť predovšetkým v domácnostiach. To je najefektívnejší spôsob, ako získať druhotné suroviny. My vieme tento odpad dotriediť, zlisovať, zviazať a odoslať späť výrobcom na opätovné použitie. Triediť zmiešaný komunálny odpad je mimoriadne neefektívne, nákladné a veľmi nespoľahlivé, keďže napríklad premočený a kontaminovaný papier žiadny výrobca nevie opätovne použiť.

Neekologické skládkovanie chce Európska únia v SR do roku 2035 výrazne obmedziť. Bude stačiť terajšia kapacita vášho ZEVO zariadenia aj v ďalších rokoch? Do akej miery je vyťažená? Ak kapacitne nebude stačiť, čo máte v pláne? 
Košice a okolie Košíc sú „víťazom dňa“. Skládky tu nemusia nikoho trápiť. Bratislava je na tom asi podobne, ale čakajú ju masívne investície do zastaranej technológie. V Košiciach sme do ZEVO po vstupe Wood & Company do KOSIT-u investovali 30 mil. Všetky potrebné investície do modernizácie zariadení, ale napr. aj logistiky a vozového parku máme za sebou a sústredíme sa na rozvoj a vylepšovanie kvality služieb. 

Od budúceho roku vstúpi do platnosti novela zákona o odpadoch, ktorá zavádza zákaz zneškodňovať skládkovaním odpad, ktorý neprejde špeciálnou mechanicko-biologickou úpravou (MBÚ). Čo to presne znamená a aký to bude mať vplyv na vašu činnosť? Môže to znova zvýšiť cenu za likvidáciu odpadu?
Osobne to považujem za neuvážený a zbytočný medzikrok. Mali by sme sa poučiť na príklade Nemecka, ktoré podobné riešenie zaviedlo pred 15 rokmi. Dnes, kedy uprednostňujú triedenie, recykláciu a energetické zhodnocovanie odpadu, skládky a ich drahé zariadenia na úpravu nemajú dosť odpadu na spracovanie a výstup nemá kto energeticky zhodnocovať. Nemci navyše postupne skládky zatvárajú… Toto bude pre Slovensko veľmi drahá slepá ulička. Bude to stáť niekoľko stoviek miliónov eur a problém so skládkami to nevyrieši. Na druhej strane odpad pre obce a mestá, ktoré sú odkázané na skládky, samozrejme, výrazne zdražie.

Ako je to s kuchynským odpadom? Legislatíva EÚ zavádza zber bioodpadu bez výnimky od začiatku roku 2023. Čo sa zmení v Košiciach pri nakladaní s týmto druhom odpadu? 
Čaká nás zavedenie oddeleného zberu kuchynského odpadu. Prakticky to bude vyzerať tak, že každá domácnosť obdrží 10-litrovú nádobu na biologický kuchynský odpad a upraví sa frekvencia vývozu. Odpad bude následne špeciálne stabilizovaný a upravený na kompost.

Ak by ste boli primátorom Košíc a mali tučný rozpočet, čo by ste zmenili s ohľadom na aktuálne trendy vo svete v problematike odpadu z pohľadu mesta či jeho obyvateľov? 
Obyvatelia Košíc hodnotia narábanie s odpadom podľa toho, čo vidia. Klietky na zberné nádoby sú staré desať a viac rokov. Česť výnimkám, ako je mestská časť Západ. Netreba ani tučný rozpočet na to, aby to vyzeralo úplne inak. V prvom rade sa treba starať o to, čo máme. Stanovištia, ktoré si zaslúžia obnovu, nie sú naším majetkom a aj keď sa upracú, často už za hodinu vyzerajú rovnako ako predtým. Po druhé, kým sa nenaučíme všetci slušne správať k nášmu prostrediu, bude to vyzerať rovnako. A ak nepomôže dobré slovo, je tu mestská polícia, ktorá má kompetencií dostatok. A za tretie, ako som už povedal, systém polopodzemných zberných nádob rieši veľa vecí. Je to, samozrejme, vyššia investícia, ktorá ale stojí za to a Košičanom sa vráti v podobe kultivovanejšieho a čistejšieho prostredia.

O rok a pol vám končí zmluva s mestom Košice. Máte potom záujem pokračovať v meste v súčasnom režime alebo plánujete nejako zmeniť rozsah poskytovaných služieb?
Máme záujem pokračovať. Sme košická spoločnosť, v Košiciach sme začínali a stále ich považujeme za svoje rodné mesto. Masívne investície KOSIT-u do moderných technológií dnes pre Košice znamenajú prvú ligu v oblasti zvozu a spracovania odpadu a zároveň aj istotu, že budú mať kam vyvážať odpad za rozumné ceny. Tento fakt si Košičania uvedomia o niekoľko rokov keď Topoľčany, Banská Bystrica, Nitra a iné mestá budú hlásiť prvé problémy s tým, kam umiestniť odpad kvôli malým kapacitám skládok, ktoré budú navyše každým rokom zdražovať. 

Ktoré boli vaše najvýznamnejšie investície v Košiciach za posledných päť rokov? Koľko plánujete investovať v budúcnosti a konkrétne do čoho? Aký vplyv má na vaše budúce investície objem kontraktu s mestom Košice?
Asi 30 z 50 miliónov eur, ktoré sme za posledných 5 rokov investovali do KOSIT-u, smerovalo do nášho ZEVO. Ako som už uviedol, ďalších 100 miliónov eur plánovaných investícií poputuje zväčša na ten istý účel. Pribudnú dve nové linky a niekoľko sprievodných prevádzok. V roku 2014 predstavoval príjem z mesta Košice asi 80 percent celkových výnosov. Na rok 2020 plánujeme v skupine KOSIT obrat okolo 45 miliónov eur a podiel príjmov z mesta klesol na asi 33 percent. Napriek všetkému mesto Košice je naša alma mater a vždy ostane na prvom mieste v čomkoľvek čo robíme.

Koľko máte v domácnosti odpadkových košov a ako separujete vy doma?
Poctivo triedime, najmä vďaka manželke. Máme doma tri nádoby. Na papier, plasty a zmesový odpad. Sklo nosíme rovno do kontajnera na triedený odpad, keďže odpadu z neho neprodukujeme až tak veľa.