Košičanov je stále menej, hoci detí sa rodí viac
Podľa štatistického zisťovania Košice každoročne od roku 2001 zaznamenávajú úbytok počtu trvalo bývajúcich obyvateľov. Za uplynulých šestnásť rokov došlo k prírastku len trikrát, a to medzi rokmi 2009 až 2011.
V roku 2016 poklesol celkový počet trvalo bývajúceho obyvateľstva síce mierne, ale len vďaka vysokému prirodzenému prírastku a nižšej úmrtnosti. V Košiciach sme mali koncom minulého roka 239 141 obyvateľov s trvalým pobytom, z toho bolo 124 467 žien, čo je 52 %.
Staré Mesto je obľúbené
Z 22 mestských častí Košíc bol zaznamenaný celkový prírastok obyvateľstva v dvanástich. „Najviac obyvateľov pribudlo v Starom Meste a v Krásnej, naopak, najväčší celkový úbytok zaznamenali na Sídlisku Nad jazerom, na Sídlisku KVP a sídlisku Dargovských hrdinov, teda na veľkých sídliskách s vyšším vekovým priemerom obyvateľstva a vyšším počtom vysťahovaných do iných častí mesta, resp. na vidiek,“ hovorí Emília Čičváková z košického pracoviska odboru informatiky a informačných služieb Štatistického úradu SR.
Detí sa rodí viac
Počas uplynulého roka sa narodilo 2 336 živých, detí čo je o 130 viac ako v roku 2015. Zomrelo však o 330 ľudí menej ako sa narodilo. Trend odkladania sobášov a pôrodov do vyššieho veku, ktorý štatistici zaznamenali v rámci celého Slovenska, neobišiel ani Košičanov. Priemerný vek ženy pri pôrode je nad 30 rokov a aj prvorodičky sa pomaly blížia k magickej tridsiatke. Štatistiky uvádzajú, že pozitívom demografického vývoja je nižší počet potratov oproti predchádzajúcemu roku. Zaznamenalo sa 523 potratov, z toho takmer 42 % tvorili umelé.
Berú sa starší, rozvodovosť klesá
„Pri vstupe do manželstva priemerný vek u žien dosiahol viac ako 32 rokov a u mužov – ženíchov – viac ako 34 rokov. Slobodní snúbenci v priemere majú pri prvom vstupe do manželstva okolo tridsiatky,“ dozvedáme sa od E. Čičvákovej, ktorá zároveň dodáva, že počet manželstiev medziročne klesá. „V demografickom vývoji Košíc možno pozitívne hodnotiť nižší počet rozvodov. Na 100 uzavretých manželstiev pripadlo 34,44 rozvodov, čo je však stále nad celokrajským (31,40) aj slovenským (31,06) priemerom.“
Sťahujeme sa viac
Východ Slovenska je tradične migračne stratovým regiónom – meniť bydlisko kvôli pracovným či iným príležitostiam poskytovaných v iných okresoch, najmä na západnom Slovensku či v zahraničí, sa každoročne rozhoduje čoraz viac ľudí. „Z Košíc sa každoročne odsťahuje viac obyvateľov, ako sa prisťahuje. Vlani sa vysťahovalo 2 867 osôb, prisťahovaných bolo o 389 osôb menej.
V novinách Abauj-Kassai Közlöny sa uvádza: „V auguste 1881 bolo v Košiciach 11 732 mužov, 14 375 žien, spolu počet obyvateľov Košíc predstavoval hodnotu 26 107 osôb. Okrem toho, vojakov bolo 1 869.“ V tých istých novinách sa o demografickom vývoji písalo aj v roku 1889: „V Košiciach v minulom roku sa narodilo 624 chlapcov, 618 dievčat a spolu 1 242 detí. Zomrelo 510 mužov a 467 žien, spolu 977 osôb. Zasnúbilo sa 261 párov.“
Nervozita a stres sa prenáša do rodín
Demografický vývoj ukazuje, že Košičania sa berú vo vyššom veku, počet sobášov klesá, na druhej strane sa menej rozvádzajú.
Prečo je to tak sme zisťovali u psychologičky Anny Rybárikovej zo Súkromnej psychologickej poradne pre rodinu, manželstvo a jednotlivca v Košiciach.
„Časť snúbencov chce spoznávať seba, dopĺňať si vedomosti pokračujúcim štúdiom, keď si snáď strednú alebo vysokú školu nevybrali podľa svojich predstáv, a teraz chcú túto situáciu napraviť. Prípadne sa hľadajú v zamestnaní, a keďže je veľmi bežné častejšie meniť zamestnávateľa, tak chýba určitá stabilita ako predpoklad uzavretia manželstva,“ hovorí psychologička. Medzi ďalšie aspekty patrí chuť cestovať a vidieť svet, ale aj väčšia informovanosť mladých o tom, aký je život náročný a že všade číhajú stresové situácie.
Predpokladom vyššieho počtu rozvodov v porovnaní s krajským i celoslovenským priemerom je podľa všetkého vyššia miera tolerancie a viac anonymity vzhľadom na väčší počet obyvateľov. „Ľudia na východe sú zrejme viac nespokojní, majú horšie pracovné podmienky a celková nervozita a stres sa prenáša do rodín a vzťahov. Vyslobodenie sa zo zväzku manželského môže ľuďom pripadať ako cesta k väčšej osobnej spokojnosti,“ dodáva na záver psychologička.
Prirodzený prírastok o 330 obyvateľov v našom meste „spôsobila“ aj vyššia pôrodnosť.„Zvyšovanie veku rodičiek je všeobecne známy fakt, ktorý môžeme pozorovať už posledných 20 rokov. Vek prvorodičiek na Slovensku je však ešte stále nižší ako vo väčšine krajín Európskej únie. Je nutné podotknúť, že vyšší vek v tomto prípade so sebou prináša mnohé riziká týkajúce sa tehotnosti i pôrodu, a preto je starostlivosť o tehotné a rodičky stále náročnejšia,“ hovorí primár Gynekologicko-pôrodníckej kliniky UPJŠ LF Nemocnica Košice-Šaca a. s. 1. súkromná nemocnica Erik Dosedla. Čo je podľa Dosedlu pozitívne, potratovosť u nás dlhodobo klesá, čo je najmä z dôvodu poklesu interrupcií na žiadosť tehotnej. „Tento pokles interrupcií súvisí najmä s vyššou uvedomelosťou obyvateľstva a vhodným plánovaním rodičovstva.“
ANKETA: Z Košíc sa odsťahovali aj viacerí naši kolegovia. Prečo?
Marianna Kráľová – obchodná riaditeľka
Dôvodom bola blízka dostupnosť mesta a výraznejší komfort bývania oproti bytu v meste. V byte by som nikdy nesúhlasila s mačičkou. Ranná kávička na terase, grilovanie v zimnej záhrade s priateľmi či detské ihrisko na dvore sú komfortom, pre ktorý to bolo určite dobré rozhodnutie.
Róbert Harvan – grafik
Mali sme „klasický“ sen o tom, aby deti prežili svoje detstvo na dedine, kde bude priestor na hranie a kontakt s prírodou a zvieratkami. Keď som sa na ne potom pozeral z okna kuchyne ako šantia na dvore alebo lezú po stromoch, vravel som si – stálo to za to.
Málka Sýkorová – šéfredaktorka televízie KOŠICE:DNES
Bývali sme skoro v centre, všade sme mali blízko. Teraz si musím plánovať čas podľa autobusov a vlakov. Ale musím povedať, že to stojí za to. Balkón nepotrebujem, lebo mám záhradu, na trh v lete nechodím, lebo si dopestujem sama a mám milujúceho rotvajlera, ktorý mi so všetkým „pomáha“.
Foto: Veronika Janušková
