Košice potrebujú útulok pre psy, doterajšie nestačia

Nedávna návšteva primátora Jaroslava Polačeka (nezávislý) v priestoroch karantény košickej  Asanačnej služby ukázala, že vedenie mesta sa snaží riešiť problematiku túlavých zvierat, najmä psov. Práve túto agendu si vzal za svoju ešte v predvolebnom programe mestský poslanec Henrich Burdiga (nezávislý).

Koncom októbra totiž končí zmluva Martina Krála (firma Veterina) na prevádzkovanie Asanačnej služby v Košiciach. Milovníci psov v minulosti neraz poukázali na nie práve najlepšie zaobchádzanie s odchytenými zvieratami v karanténnych miestnostiach košickej „asanačky“. Posledným prípadom je medializovaný osud sučky Sendy, ktorá prišla z karantény dohryzená a vychudnutá. 

Podľa slov H. Burdigu bol pripravený dodatok k zmluve s prevádzkovateľom Asanačnej služby. „Aj s ohľadom na krátkosť času do ukončenia zmluvy sa už dodatok nepodpísal. Všetky relevantné výhrady z praxe boli prenesenené do navrhovaného dodatku k zmluve a boli nevyhnutné k riadnej a humánnej prevádzke asanačky.

S ohľadom na jeho neistotu v pokračovaní zmluvy asi tento dodatok, žiaľ, nepodpísal.  A to aj s ohľadom na výsledky kontrol vykonaných v spolupráci s Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou,“ myslí si poslanec.

Niet kam ich umiestniť

Podľa Burdigu mesto doteraz nemá žiadnu koncepciu, ktorou by riešilo umiestnenie odchytených túlavých zvierat a ich kastráciu. Zo zákona si len splnilo povinnosť a s externým zmluvným partnerom, teda Veterinou, vyriešilo odchyt a následnú karanténu.

„Teraz je stav taký, že zviera je nahlásené, príde niekto od doktora Krála, kto ho odchytí. Následne je umiestnené do karantény, kde by malo prejsť zdravotnou prehliadkou, malo by sa začipovať, odčerviť, zaočkovať a po zhruba 14 až 21 dňoch, keď je deklarované ako zdravé, je umiestnené do útulku. Často sa však stáva, že zviera niet kam umiestniť, lebo útulky sú plné a opakovane vyhlasujú stop stav, teda, že neprijímajú zvieratá. Väčšinou sa to doteraz nejakým spôsobom vždy utriaslo,  a to hlavne s pomocou neziskoviek, ktoré majú útulky. Ľuďom z Únie vzájomnej pomoci ľudí a psov, Malej farmy, či organizácie Psy ulice a Srdce pre mačky treba naozaj veľmi poďakovať za ich záchrannú činnosť, ale to nestačí,“ tvrdí Burdiga, podľa ktorého potrebujú Košice vyriešiť v prvom rade „asanačku“ a následne mestský útulok.

Súčasť mestskej polície

Pražský útulok Troja je dlhodobo považovaný medzi laickou aj odbornou verejnosťou za špičkový v Európe. Funguje ako samostatný útvar tamojšej mestskej polície. Tá má vyškolených ľudí, či už policajtov, alebo občianskych pracovníkov, ktorí psa odchytia. Potom ide do karantény, ktorá je súčasťou útulku. Je v nej zriadená aj izolačka pre choré zvieratá. Po predpísanej dobe sa premiestni do útulku.

„Tento model by mohol byť aj v Košiciach a názory ľudí z Rady primátora pre ochranu zvierat sú tomu podľa mňa naklonené. Mestská polícia je platená z mestského rozpočtu a už teraz zamestnáva psovodov, stačí ich adekvátne preškoliť a vybaviť príslušnými pomôckami a motorovým vozidlom. Podľa slov primátora, ktoré som zachytil v médiách, sa na výstavbu útulku dajú získať peniaze z eurofondov, napísať projekt je prácou pre šikovných ľudí z magistrátu. No a skúsenosti z Prahy hovoria, že nie je zložité dosiahnuť, aby bola prevádzka útulku finančne sebestačná, prvým krokom je však akútne riešenie asanačky,“ tvrdí Burdiga.

Peniaze na prevádzku

Myslí si, že treba len správne nastaviť poplatky príslušným nariadením. Ďalším zdrojom môžu byť poplatky za ustajnenie zvieraťa, napríklad v priebehu dedičského konania, ak majiteľ zomrie. Bez problémov by sa dal útulok využívať aj ako psí hotel, ak majitelia idú na dovolenku. V neposlednom rade sú to nemalé prostriedky z výberu daní za psov. 

„My sa máme postarať o to, aby sa ľuďom tieto peniaze vrátili nielen v podobe bezpečných venčovísk. Výhodou Košíc je aj tunajšia Univerzita veterinárskeho lekárstva. Ak bude v budúcnosti funkčný mestský útulok, tak v spolupráci s ďalšími útulkami a tiež pomocou kastračného programu dokážeme počet túlavých zvierat výrazne znížiť. To je náš cieľ, aby sme do nemoty nemuseli riešiť túlavé psy,“ dodal Henrich Burdiga.

Aktuálny stav v Košiciach

• útulok Únie vzájomnej pomoci ľudí a psov – 200 psov v útulku, 100 v dočasnej starostlivosti u dobrovoľníkov – stop stav, keď ďalšie prijať nemôžu
• zariadenie Malá farma – miesto pre 40 psov, teraz majú plný stav
• združenie Psy ulice – len v dočasnej starostlivosti u dobrovoľníkov – teraz 35 psov – plný stav, ročne 150 psov

Počet vyhodených zvierat mnohonásobne stúpol

Najdlhšie fungujúcim zariadením pre umiestnenie odchytených zvierat v Košiciach je útulok ÚVP v Haniske pri Košiciach. Jeho vedúca a zapálená ochrankyňa zvierat Romana Šerfelová je myšlienke zriadenia ďalšieho, tentoraz mestského útulku naklonená.

„Myslím, že najväčším problémom teraz je karanténna stanica. Ak by bolo všetko od A po Z, teda od odchytu až po umiestnenie psa v jednej organizácii, napríklad mestskej polícii, bolo by to veľmi dobré. Aj vďaka adresnosti vynaložených financií zo strany mesta,“ myslí si R. Šerfelová. 

Počet nechcených a vyhodených psov od roku 2006, keď s touto činnosťou začínala, do súčasnosti v Košiciach výrazne, až niekoľkonásobne stúpol. Na začiatku mali v útulku 40 psov, teraz ich je 200 a často musia vyhlásiť stop stav. 

„Najviac zvierat pribudne v období letných prázdnin a po Vianociach. Najväčším problémom pri tom ani nie sú psy z osád, pretože aj tie tam niekto dovedie a potom sa tam nekontrolovane množia ďalej. Isté je, že bez realizácie kastračných programov je neúmerný vzrast počtu túlavých psov nezastaviteľný,“ tvrdí šéfka útulku Romana Šerfelová.