Košické ulice ako plátno pouličných umelcov

Košice sú mestom plným umenia. Počnúc kultúrnymi centrami, cez galérie, múzeá a umelecké inštitúcie, po výtvarné diela pod holým nebom. Niektoré vznikli v rámci projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, o iné sa postarali sprejeri. Medzi počmáranými budovami a pomaľovanými podchodmi však pozorné oko natrafí aj na klenoty pouličného umenia, ktoré oživujú jedinečnú atmosféru mesta.

„Od počiatkov street artu v 60. rokoch 20. storočia sa tento výtvarný druh transformoval z prostriedku označujúceho existenciu jednotlivca do spôsobu prezentácie názorov, kritiky alebo aktov politického či komunitného aktivizmu. Street art vnímame ako jeden z výtvarných prejavov, ktorý určite má dôležité miesto v súčasnej vizuálnej kultúre,“ charakterizuje street art Dorota Kenderová, riaditeľka Východoslovenskej galérie.

Tajomný Santiago

„Street art je forma umenia, ktorá dodáva klasickým grafity prácam v uliciach hlbší význam. Vyskytuje sa v rôznych formách, za street art môžeme označiť aj napríklad tvorbu Santiaga, ktorého má veľa Košičanov v obľube a aj mne sa jeho tvorba veľmi páči,“ hovorí o pouličnom umení lektor Graffiti školy vo Výmenníku Ľudová Martin Marko. 

Santiago, zberateľ stratených slov, dotvára vzhľad košických ulíc už vyše desať rokov. Charakteristickým znakom jeho tvorby je jeho podpis v tvare lodičky či parníka. Mnohí Košičania jeho prítomnosť vnímajú pozitívne. „Pouličné umenie mám rada a Santiagove nápisy tu jednoducho patria,“ vyjadruje svoj postoj k poetovi Košičanka Nikoleta. K jeho známym citátom patria „Anjeli klamú… Majú to v popise práce“ alebo „Aj sprejeri majú dovolenku“.

Zodpovednosť tvorcu

„Pre to, že sa street artové umenie nachádza vo verejnom priestore a musí sa naň dívať takpovediac každý, má toto umenie veľký dopad nielen na jednotlivca, ale aj celú  spoločnosť či komunitu,“ hovorí Kenderová. Doplnila, že pouličné umenie „zvyšuje citlivosť k okolitému svetu a hlavne upozorňuje na to, čo máme všetci spoločné, a tým je sloboda prejavu. Práve o to väčšiu zodpovednosť by autor mal klásť na to, komu, ako a kde chce svojím dielom niečo povedať“.

Vyhradené pre umenie

„Mesto Košice vždy považovalo a naďalej aj považuje street art za rešpektovanú súčasť moderného umenia. Samozrejme, za predpokladu, že diela vznikajú na miestach na to vyhradených, s príslušným povolením a pod odbornou záštitou umelcov,“ vyjadruje stanovisko mesta jeho hovorca Miroslav Sambor. „Na pouličné diela sú vyčlenené viaceré verejné plochy a sú aj viditeľne označené, na čo majú slúžiť,“ doplnil. 

Sprejeri legálne priestory na svoju tvorbu vítajú. Grafity lektor Martin Marko vysvetľuje, že s vekom grafiťáka často prichádza aj väčšia chuť maľovať bez stresu, na mieste, kde má na svoju tvorbu viac času. Preto sú takéto „mestské plátna“ vítaným oživením nielen pre tvorcov malieb, ale aj pre konzumentov tohto umenia.

Grafity v službách mesta

Street art nemusí byť len individuálnym dielom tajomného umelca. V Košiciach sprejeri spolupracujú s mestskými časťami. 

Príkladom je pätica stien na sídlisku Dargovských hrdinov. Jednu z nich, znázorňujúcu furčianskych športovcov, odhalil starosta spolu s Graffiti školou z Výmenníka Ľudová len nedávno. Ďalším príkladom je podchod na Sídlisku Košického vládneho programu, ktorý graficky znázorňuje stručnú históriu mesta. 

„Konštrukcia mosta mi pripomínala hradné opevnenie a pôvodne sme na ňom chceli iba znázorniť tehly,“ hovorí o projekte aktivista Tomáš Gáll, ktorý pri realizácii spolupracoval s mestom Košice, mestskou časťou, ale aj Archívom mesta Košice. Pokračuje, že pôvodný nápad mu napokon pripadal príliš strohý, a tak sa rozhodol pre znázornenie mestskej histórie.

Na výtvarnom diele pracoval Martin Marko, ktorému pomáhali mladí zverenci z Graffiti školy. Podchod znázorňuje rok, kedy Košice získali mestský erb, okupáciu v roku 1968 či Nežnú revolúciu.