Košickú vilu Tugendhat vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku

V týchto dňoch má v kinách premiéru film Sklenená izba. Časť deja sa odohráva vo Vile Tugendhat. Ide o funkcionalistický skvost modernej architektúry, v ktorom dominuje presklená miestnosť. Za menšiu, no nie menej skvostnú verziu tejto vily môžeme považovať rodinný dom zosnulého košického sochára Jána Mathého a jeho manželky, detskej lekárky Evy Mathéovej. Objekt vyhlásili v januári tohto roka za národnú kultúrnu pamiatku! 

Rodinný dom sa nachádza v pokojnej štvrti za štadiónom Lokomotívy v Čermeli. V bráne nás víta Eva Mathéová a ryšavý kocúr. „Nie je môj, ale vždy ho nakŕmim, a tak sa ku mne vracia. Do vnútra sa ale neodváži,“ usmeje sa a odnáša mu misku s jedlom. 

Čistý interiér

Pri vstupe do vnútra sa otvára pôsobivý, čistý interiér s bielymi stenami a striedmym zariadením. Mäkkosť a ľahkosť obývacej izby umocňujú veľké presklené okná, ktoré vytvárajú presvetlený priestor. Umelcova manželka nás vedie do ateliéru sochára. Aj tu sú veľké okná, ktoré umožnili umelcovi tvoriť čo najdlhšie počas dňa pri prirodzenom svetle. V studenej miestnosti s vysokým stropom dominujú najznámejšie diela Jána Mathého – Češúca sa, Stojaca rodina, Vzlet. To je len časť objektov, ktoré sú výraznými prvkami v ateliéri. Aj keď sochár tvoril najmä z chladných materiálov, ako kameň, betón a bronz, pri pohľade na ne máte príjemný pocit tepla, mäkkosti a jemnosti. Čisté línie, oblé tvary a mäkké hrany sú základnými charakteristikami jeho diel. 

Dva svety pod jednou strechou

Rodinný dom sochára je ojedinelým príkladom intenzívneho angažovania sa stavebníka v procese vzniku architektonického diela. Priestorový rámec domu tvorí jednoduchý hranol daný pravouhlou sústavou nosných stien. V jeho vnútri sa prepájajú dva svety – otvorená obývacia časť nasmerovaná do južnej záhrady a uzatvorený pracovný priestor umelca, ktorý je obrátený na sever. Obe časti domu však spája rovnaká striedmosť a farebnosť. Z materiálov dominuje svetlý dub a buk, keramika a textílie vo farbe slonovej kosti a biela omietka.

Ojedinelý škandinávsky štýl

Vilu projektoval rodinný priateľ manželskej dvojice, architekt Michal Baník. Stavali ju v rokoch 1975 až 1983. Objekt sa dáva do súvislosti so špecifickou skupinou rodinných domov architektov, ktoré u nás vznikali začiatkom 80. rokov podľa škandinávskych inšpirácií. Tehlová budova vyrástla na poliach a lúkach, kde v tom čase boli postavené asi dva domy z 18. storočia. Pozemky neskôr rozparcelovali a začala výstavba domov. 

„Architekt priestor neustále premeriaval a menil určité veci v projekte. Stavbári však boli veľmi ochotní a bolo vidno, že aj ich táto stavba baví,“ spomína bývalá detská lekárka. Priestory boli prispôsobované zlatému rezu.

Parkety pre Talianov

Okenné sklá objednávali z Čiech, drevené rámy okien sú z ruskej borovice. Nikdy neboli natreté ochranným náterom a takto držia už skoro 40 rokov! V tom čase neboli drevené parkety v domoch samozrejmosťou, prevažne sa používali kovralové koberce. Eva Mathéová ich však chcela a sama si ich aj vybavila. „Parkety vtedy vyrábali v Bučine Zvolen. Zatelefonovala som riaditeľovi, že mám záujem ich kúpiť. Ten sa začudoval, že takéto objednávky zo Slovenska nemajú, lebo ich vyvážajú zväčša do zahraničia. Do Zvolena som prišla s nákladným autom. Riaditeľ dal pracovníkom pokyn, aby mi naložili parkety, ktoré majú pripravené pre Talianov – tie boli najlepšie,“ smeje sa E. Mathéová. 

Dočasné bývanie v kočikárni 

Do toho času bývala dvojica na Pasteurovej ulici, neďaleko „starej“ nemocnice, kde stavali viacpodlažné obytné domy. „Náš kamarát architekt Ján Gabríni nám schodiskom spojil kočikáreň, pod ktorou sa nachádzala pivnica. Tam bol Janov ateliér. V hornej izbe sme spolu bývali sedem rokov. Zároveň to bola aj naša úradná miestnosť, takže ráno som musela všetko uložiť na svoje miesto a utekala som do práce,“ spomína lekárka. 

Väčšina najvýznamnejších diel sochára vznikla práve v tomto období. Medzi inými aj Češúca sa. „Mala som dlhé vlasy. Keď som si ich umývala v umývadle a rozčesávala, Jano sa nevedel vynadívať. Smiali sme sa, že keby sme mali normálnu kúpeľňu, tak Češúca sa by nikdy nevznikla,“ uviedla v jednom zo starších rozhovorov. 

Národná kultúrna pamiatka

Objekt bol v roku 2017 zaregistrovaný v Slovenskej akadémii vied (SAV) v katalógu modernej architektúry Slovenska. V januári tohto roka bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku vo verejnom záujme. Vnútorný mobiliár, sochy, kresby a odborno-umelecká knižnica, v tom zahrnuté nie sú. Preto ďalším cieľom Evy Mathéovej je, aby sa v dome zriadilo múzeum Jána Mathého, odborne spravované Slovenskou národnou galériou. „Môj muž to uviedol vo svojom závete a ja chcem jeho želanie splniť,“ uviedla Mathéová.  

Rodinný dom Mathéovcov je v súčasnosti najväčším neformálnym múzeom, v ktorom sa nachádza kompletná zbierka so stovkami škíc a plastík, vrátane niekoľkých monumentálnych diel. V dome sa pravidelne konajú aj prehliadky pre verejnosť, ktoré organizuje manželka sochára spolu s turistickým sprievodcom Milanom Kolcunom.