Kosiť či nekosiť? Samosprávy si kladú hamletovskú otázku

Častým kosením trávy a snahou o vytvorenie pestovaného trávnika sa zhoršuje biologická rozmanitosť zelene v mestách. Znižuje sa druhová pestrosť bylín a hmyz nemá vhodný priestor na svoj život. Kosením sú ohrozené aj drobné cicavce, vtáctvo a iné živočíchy. K zlepšeniu týchto podmienok slúži aj vytvorenie prirodzeného lúčneho porastu, ktorý je súčasným trendom v mestách západnej Európy. 

Správa mestskej zelene v Košiciach (SMsZ) v súčasnosti zabezpečuje kosbu 4 až 5 krát ročne v sídliskových častiach, popri hlavných cestných ťahoch je to 5 až 6 krát za rok v závislostí od počasia a intenzity rastu trávy. V centrálnej mestskej zóne, ako Mestský park, Drevný trh, v parkoch na Hlavnej ulici sa kosí dokonca až 10 až 12 krát počas sezóny.

„Kvetnaté lúky predstavujú modernú alternatívu k intenzívne udržiavaným, nízko koseným okrasným alebo športovým trávnikom. Jedná sa o spoločenstvo tráv, lúčnych kvetín a bylín s množstvom zaujímavých a farebne kvitnúcich rastlín,” vysvetľuje Marta Popríková prevádzkovo-technická námestníčka SMsZ.

Lúky na Ťahanovciach 

Prirodzený lúčny porast si nájde svoje uplatnenie v mestskej časti Sídlisko Ťahanovce, ktoré požiadalo SMsZ o vypracovanie plánu intenzity kosenia. V tom sú zahrnuté aj prirodzené lúčne porasty, ktoré by mali na sídlisku pribudnúť najbližšiu jarnú sezónu. Plán farebne ohraničuje tri druhy trávnatých plôch. Zelená farba označuje normálnu intenzitu kosenia, ktorá je 4 až 5 krát do roka a týka sa sídliskovej zóny s bytovkami. Oranžová plocha ráta s výsevom lúčneho trávnika na odbočke smerom k veľkoobchodu Metro a v kopcovitých svahoch za Lidlom na Americkej triede. Červená farba označuje miesta so zníženou kosbou pozdĺž hlavných cestných ťahov. 

Rozhorúčené sídlisko 

Starosta sídliska Ťahanovce Miloš Ihnát chce aj týmto spôsob prinavrátiť prírodu a biodiverzitu do mestskej časti. „Ide nám o to, aby ľudia videli viac prírody, nielen skosené trávniky, zároveň nám to pomôže zlepšiť klimatické podmienky na sídlisku. Skosené trávniky znižujú schopnosť zadržiavať dažďovú vodu, čím v letných horúčavách sa pocit tepla ešte viac zvyšuje. Zároveň sa znížia výdavky na kosenie a ušetrené prostriedky môžeme využiť na zimnú údržbu sídliska, ktorá bola napríklad túto sezónu intenzívnejšia ako po minulé roky,“ vysvetľuje starosta svoje zámery.

Informáciu o pláne výsadby posunuli cez miestne noviny a sociálne siete aj medzi obyvateľov, čo sa zatiaľ stretlo s pozitívnymi ohlasmi. Výsev bude realizovaný na jar, no výsledok sa neukáže hneď. „Lúčne rastliny musia najprv prebiť burinu, pravdepodobne až o rok budeme môcť pozorovať intenzívne kvitnúce lúčne porasty,“ dodáva prednostka miestneho úradu Ťahanovce Beáta Zemková. 

Lúka na Aničke

O vypracovanie podobných plánov, ktoré rátajú s vytvorením kvetnatých lúk alebo prirodzených lúčnych porastov, požiadali aj ostatné mestské časti, v ktorých SMsZ spravuje zeleň.

Malo by ísť o mestské časti Staré mesto, Sever, Západ, Juh, sídlisko Dargovských hrdinov a Nad Jazerom. V parku Anička je podobný lúčny porast už označený tabuľkou a nekosí sa. „Park Anička možno považovať za prírodno krajinársky park a pre takýto typ úprav je prirodzený lúčny porast najvhodnejší,“ uviedla Marta Popríková. 

Význam prirodzeného lúčneho porastu pre mestské prostredie

Prirodzený lúčny porast je momentálny trend nielen na Slovensku. Nie je náročný na vytvorenie a údržbu, zároveň sa ním znížia náklady na kosbu. Nachádzajú sa v ňom domáce druhy lúčnych kvetov, ktorým časom ustupuje burina a vysoká tráva. 

O výhodách lúčneho porastu nám porozprávala Marta Popríková, prevádzkovo-technická námestníčka Správy mestskej zelene v Košiciach. 

Zadržiavanie vody a ochladzovanie mesta

Nízko kosené trávniky sa v letných horúčavách nedokážu zregenerovať, strácajú schopnosť zadržiavať zrážkovú vodu, ktorá bez úžitku odtečie do kanalizácie. Narušený vodný režim vedie k vysušovaniu krajiny a erózii pôdy. “Lúky prispievajú k ochladeniu mesta a redukujú „tepelný ostrov“ nad mestom, ktorý okrem iného aj znižuje množstvo zrážok tým, že stúpajúci horúci vzduch odtláča oblaky,” hovorí M. Popríková.

Domov pre užitočný hmyz a vtáctvo

Lúčne porasty vytvárajú vhodné podmienky pre život rôznych druhov rastlín a živočíchov. V meste slúžia ako nášľapné kamene medzi prírodnými biotopmi, napríklad pre migrujúce vtáky, a zvyšujú ekologickú stabilitu. Vnášajú do mesta jemnú prírodnú farebnosť. “Rôznorodosť lúky láka hmyz, vtáctvo, drobné cicavce a iné živočíchy. Zníženou intenzitou kosenia tak nie je rušený ich život. Napomáhajú rozšíreniu opeľovačov, napríklad divých včiel, čmeliakov a motýľov,” argumentuje M. Popríková.

Pestré uplatnenie

V súčasnosti sa zakladajú kvetinové lúky aj na územiach narušených ľudskou činnosťou. Ide o tzv. rekultivačné porasty, ktoré vrátia život do degradovaných pôd, obohatia ich o organické látky a poskytnú tak aj útočisko pre hmyz, drobné živočíchy a vtáctvo. Lúky sa využívajú aj na svahoch, malých a úzkych plochách, napríklad prícestných pásoch. Významné je použitie lúky aj ako okrasného prvku v parkoch či rodinných záhradách.

Sadia sa na jar 

Optimálna doba výsevu závisí predovšetkým od dostatku prirodzenej dažďovej vlahy a nemožno ju jednoznačne dopredu stanoviť pre všetky lokality. Semená zasiate na jar často klíčia až po medardovských dažďoch v júni a júli. V extrémne suchých podmienkach sa osvedčil neskorší jesenný (október – november) alebo zimný výsev (február). Semená je vtedy vhodné vysievať do nezasneženej pôdy. Neskôr sú výsevy prirodzene zavlažované snehovou prikrývkou.

Nenáročná starostlivosť

Údržba kvetnatej lúky sa vykonáva kosením jedenkrát, maximálne trikrát ročne. Nehnojí sa aby sa nepodporil rast širokolistých burín náročných na živiny, ktoré by potlačil lúčne kvetiny. Prvý rok po výseve rastú korienky a buriny. Lúčne rastliny sú však vytrvalé a majú pomalší počiatočný vývoj. Preto pravá kvetnatá lúka v roku výsevu nepôsobí príliš pekne. Burinu postačí odstraňovať kosením, pri ktorom treba dbať na výšku kosenia, a to 30 – 60 mm nad zemou. Predovšetkým pri mechanizovanom kosení veľkých plôch je nutné starostlivo dbať na dodržanie výšky kosenia, inak môže dôjsť k porušeniu vegetačných púčikov, a tým k zničeniu rastlín.

Lúka až na ďalší rok 

Od druhého roku možno označiť porast za kvetnatú lúku. Nadzemné časti rastlín zmohutnejú a celkom potlačia jednoročné buriny, ktoré sa prestanú presadzovať. Ďalšia údržba lúky spočíva v kosení jeden až trikrát ročne, v závislosti od miestnych podmienok a v zbere pokosenej nadzemnej biomasy.

(SMsZ, KAC)