14.11.19

Legendy novembrových tribún vyhnala z politiky negatívna energia

Foto: Veronika Janušková

Tri najväčšie osobnosti novembrových tribún z roku 1989 v Košiciach a na východnom Slovensku už nie sú medzi nami. Prečo sa práve oni stali lídrami revolúcie, čo ich spájalo a prečo z politiky vycúvali, na to odpovedajú ľudia, ktorí k nim mali počas pohnutých i šťastných dní veľmi blízko. 

Podľa historických dokumentov a spomienok priamych účastníkov Nežnej revolúcie sa do čela revolučného hnutia pred 30 rokmi v Košiciach dostali Marcel Strýko, Peter Rašev a Slavomír Stračár. Práve oni boli najzapálenejšími diskutérmi v Koordinačnom centre Občianskeho fóra (OF), neskôr Verejnosti proti násiliu (VPN), ale aj na tribúnach, či počas výjazdových rokovaní v mestách či podnikoch na východe Slovenska. Všetkých troch spolu so signatárkou Charty 77 Máriou Komárovou ocenia in memoriam v rámci podujatí venovaným 30. výročiu Nežnej revolúcie - Pocta novembru.

Prečo sa práve oni stali tribúnmi ľudu? Podľa vyjadrení najbližších a spolupracovníkov nikto ich do vedúcich pozícií nenominoval, dostali sa tam prirodzene vďaka svojim charakterom a schopnostiam.

reklamná správa

NAJČERSTVEJŠIE MÄSO A VÝROBKY V KOŠICIACH

Kvalitu mäsa garantuje náš vlastný bitúnok. Exkluzívne iba v potravinách KLAS.

Zistite viac
 

Marcel Strýko: Filozof s veľkou dušou

Vedúcou osobnosťou Nežnej revolúcie v Košiciach a na východnom Slovensku bol podľa spomienok súčasníkov bezpochyby Marcel Strýko. 

„Vyrastali sme spolu v jednej košickej štvrti. Zblížili sme sa na škole. Marcel bol názorovo nekolísavý, silnej vôle. Vymykal sa bežným spoločenským konvenciám. Bol proste iný, plný entuziazmu, nekonformný, bezprostredný, zanovitý v dosahovaní vytýčených cieľov. Bol dobrý priateľ a tvrdý protivník, diskutér a oponent idúci za hranicu možného,“ spomína na svojho priateľa ďalší z aktérov novembrových dní Peter Neuwirth.

Podľa ďalšieho pamätníka, aktéra revolučného diania Petra Kalmusa, ktorý ho poznal od strednej školy, Marcel počas celej normalizácie vystupoval proti režimu. „Vtedy bola taká partia stredoškolákov, ku ktorej som sa pripojil, bolo to možno okolo 20 – 40 ľudí. Nechodili sme na žiadne komunistické akcie, či to už boli kadejaké zhromaždenia, alebo sprievody.

Pamätám sa, že už vtedy mal vzťahy s disentom a undergroundom. V tomto ohľade presiahol košické pomery. Bol pre nás prirodzenou autoritou – vzdelaním, schopnosťou komunikovať, životnou filozofiou a zásadami,“ tvrdí výtvarník a aktivista.  

Marcel Strýko. Foto: Veronika Janušková
Marcel Strýko. Foto: Veronika Janušková

Ďalšia z osobností Novembra ´89 herečka Ľuba Blaškovičová sa s Marcelom stretla až počas revolučných dní. Okamžite pochopila, že práve on je vedúcou osobnosťou skupiny bojovníkov proti režimu. 

„Spoznali sme sa v novembri, keď sme dohadovali moderovanie mítingu. Vtedy som si uvedomovala, že všetci k nemu chovajú veľký rešpekt, stále sa ho pýtali na jeho názor. On bol ten filozofický typ, ktorý všetko rozvíjal. Občas som ho musela trochu strihnúť, akože buďme konkrétnejší. Bol to naozaj veľmi duchovný človek. Všetko rozoberal z každej stránky. Bol vizionár, bral celé hnutie celospoločensky. My, ostatní, sme boli skôr profesijne zameraní. On bol ten filozof, ktorého z neho robili jeho kontakty na disent a underground v Prahe 
a Bratislave.“ 

Ako hovorí P. Neuwirth, nacionalistické a protireformné tendencie v ďalšom vývoji diania Marcela ubíjali a trápili. Posledným úderom bolo preňho rozbitie spoločného štátu a odchod z politiky. Prehral boj s tými, ktorí dodnes zamorujú spoločnosť korupciou, klientelizmom a sklonmi k autoritárstvu a totalite.

„Nežná revolúcia ho vtiahla do víru udalostí a politiky, kde veľké duše nemajú miesto,“ hodnotí Marcelov život P. Neuwirth. 
Marcel Strýko zomrel 3. 12. 1994.

Peter Rašev: Hlas a tvár revolúcie

Na muža, ktorý bol hlasom a tvárou revolučného hnutia v Košiciach, si najlepšie spomína jeho manželka a súpútnička Ľuba Blaškovičová. Ako tvrdí, pred novembrom neboli v kontakte so žiadnym disentom, ale obom bolo jasné, že to, čo sa dialo v spoločnosti, už bolo neúnosné, že sa s tým musí niečo urobiť. 

„To, že sme dostali šancu zapojiť sa do Občianskeho fóra, bola príležitosť, o ktorej sme vôbec nerozmýšľali, či ju prijať. Okamžite sme do toho šli s plným nasadením,“ opisuje začiatok politickej práce manželskej dvojice. V Koordinačnom centre OF sa o všetkom diskutovalo, aj o tom, kto sa čomu bude venovať. Každý plnil úlohy podľa svojich schopností a vždy to bolo jednohlasné rozhodnutie. Presne tak to bolo aj u Petra Raševa. 

„Peter vedel rozprávať s každým, ľudia ho mali radi. Vedel komunikovať dostatočne sebavedomo a pohotovo. A nielenže bol pohotový, ale aj vtipný, vedel vždy v napätých okamihoch situáciu odľahčiť. A to bolo vtedy veľmi dôležité,“ hodnotí svojho manžela Ľ. Blaškovičová.

Spomínané vlastnosti v tom čase jedného z najznámejších košických hercov uvádza ako dôvod jeho vzostupu počas novembrových dní aj P. Neuwirth.

Peter Rašev. Foto: Veronika Janušková
Peter Rašev. Foto: Veronika Janušková

„Pri moderovaní mítingov, kde jeho hlas vedel upokojiť, ako aj nabudiť dav na námestí pred vedeckou knižnicou, alebo neskôr pri výjazdoch do podnikov, miest a mestečiek východného Slovenska, prejavil schopnosť presvedčiť a vyburcovať verejnosť. Hlavne ju vedel zbaviť vtedy ešte všadeprítomného strachu pred režimom. Bolo preto pre všetkých bez diskusií úplne prirodzené, že práve on moderoval zhromaždenia. Aktívne sa zapojil do práce košického Občianskeho fóra a získal si podporu verejnosti,“ hodnotí význam P. Raševa. 

Obrovské penzum práce v politike urobil košický hlas revolúcie aj ako poslanec Federálneho zhromaždenia v Prahe, kam ho kooptovali a neskôr aj zvolili za poslanca. Ako jeden z mála ľudí z pôvodného košického OF sa dobrovoľne podujal aj na túto neľahkú úlohu.

„Nikto z nás nechcel byť politikom, mali sme ambície vo svojich profesiách. On to však prijal. Ťažko niesol to, čo sa dialo neskôr v spoločnosti, najmä rozdelenie republiky. To, že vycúval z politiky, bolo následkom prívalu negatívnej energie, ktorá sa začala valiť spoločnosťou. Nebál sa zodpovednosti, len sa nevedel zmieriť práve s tou negatívnou energiou,“ hovorí  Ľ. Blaškovičová. Peter Rašev zomrel 12. 6. 2008.

reklamná správa

Slavomír Stračár: Nekompromisný ekonomický stratég

Novembrové dni vyniesli na politickú scénu aj Slavomíra Stračára. Človeka, ktorý svoj život spojil s podnikom Východoslovenské železiarne a mal za sebou roky prenasledovania režimom za svoje postoje v roku 1968. 

„Moje prvé stretnutie so Slavomírom Stračárom sa odohralo v košickom divadelnom štúdiu v búrlivom dialógu 21. novembra 1989. Stračár vtedy veľmi rázne vystúpil s radikálnou požiadavkou a kritikou socialistického systému hospodárstva. Tlieskal som, až ma ruky rozboleli, prvýkrát som počul na otvorenej scéne kritiku plánovaného hospodárstva. O pár dní sme už spolu pôsobili v košickom 

Koordinačnom výbore OF. Slávo nás, laikov, prevyšoval svojimi odbornými názormi minimálne o triedu,“ spomína P. Neuwirth.

Slavomír Stračár  (tretí zľava) s prezidentom Václavom Havlom. Foto: archív TASR
Slavomír Stračár (tretí zľava) s prezidentom Václavom Havlom. Foto: archív TASR

Práve nadšenie, obrovský prehľad v hutníctve a ekonomike, nekompromisný postoj k totalite, ako aj autorita u ľudí z najväčšieho podniku na východe Slovenska boli podľa slov Ľuby Blaškovičovej a Petra Kalmusa dôvodom, prečo si Stračár bez akýchkoľvek pochybností okamžite a spontánne získal nielen dôveru košických revolucionárov. Ukázalo sa to v prvých slobodných voľbách v roku 1990. Bol aj kandidátom na premiéra Slovenskej republiky. Pri prezentácii svojej vízie na Republikovej rade VPN však jej lídrov nepresvedčil a premiérom sa stal Vladimír Mečiar. Slavomír Stračár bol vymenovaný za ministra zahraničného obchodu. 

„Keby sa vtedy nestala tá chyba, že VPN nominovala na premiéra namiesto Stračára práve Mečiara, mohlo sa Slovensko vyvíjať úplne inak a nemuselo sa na dlhé roky stať čiernou dierou v demokratickej Európe,“ zhodli sa Ľuba Blaškovičová aj Peter Neuwirth. Slavomír Stračár zomrel 21. 8. 1990.

Ako pripomína Peter Kalmus, všetky tri osobnosti Nežnej revolúcie nielen v Košiciach sa stali legendami Novembra ´89 vďaka svojim schopnostiam a nadšeniu. „A čo je najdôležitejšie, nikdy sa nespreneverili zásadám Novembra. Keď sa štiepilo VPN, ani jeden z nich neprešiel k Mečiarovi, všetci zotrvávali na svojich názoroch,“ uzatvára výtvarník a aktivista P. Kalmus.

Čítajte aj: 

Newsletter

Prihláste sa na odber newslettra a odoberajte novinky z KOŠICE:DNES

Váš osobný údaj (e-mail) bude spracovaný podľa zásad ochrany osobných údajov, ktoré vychádzajú zo slovenskej a európskej legislativy. Stlačením tlačidla dávate súhlas so spracovaním pre zasielanie našich e-mailových noviniek (nové články, reklamné správy) po dobu max. 5 rokov. Svoj súhlas môžete kedykoľvek zrušiť cez tlačítko "odhlásiť sa z newslettra" v každom e-maile.

Diskusia

Používaním stránok KOŠICE:DNES.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.Viac info

súhlasím