Ľudia z kultúry sú na dne, bijú na poplach

Ľudia zamestnaní v kultúre a s ňou spojených profesiách sa ocitli na dne. Koncerty a predstavenia sú rad-radom zrušené, príjmy z nich padli. Platiť odvody, nájmy a iné základné životné potreby však musia.

V otvorenom liste premiérovi Igorovi Matovičovi, pod ktorým sú podpísané organizácie z kultúrnej obce, sa píše, že v profesiách spojených s kultúrnym a kreatívnym priemyslom pracuje deväť percent aktívnych pracujúcich na Slovensku, čo je okolo 220-tisíc ľudí. Väčšina z nich nemohla v priebehu prvej vlny žiadať o vládnu pomoc. Nespĺňali podmienky. A teraz vôbec netušia, čo bude ďalej.

Konečná pre robotníkov kultúry?

Člen košickej skupiny Divozel a zvukár Michal Truschan sa už roky živí ozvučovaním rôznych podujatí.

„Počas prvej vlny koronakrízy od marca sa všetko v kultúre zastavilo. Prišiel som o všetky príjmy, ale keďže som mal vytvorenú nejakú rezervu, prežil som. Žiadal som o pomoc, ktorú som aj ako živnostník dostal. Lenže podpora od vlády nestačí. Ak z 540 eur zaplatím 250 eur na odvodoch, zostane mi 290 eur a z toho treba žiť, platiť nájmy za sklady materiálu, splátky úverov. Toto je neudržateľné,“ tvrdí M. Truschan. 

Podľa jeho slov pri miernom zlepšení situácie v letných mesiacoch bežal biznis tak na 30 percent, no teraz je tu opäť stopka. „Samozrejme, že som sa zapojil do všetkých petičných akcií na podporu kultúry. Jediné, čo chcem, je, aby nás nechali pracovať Ak bude možnosť žiadať o finančnú pomoc od hocikoho, či už nejakého fondu alebo z ministerstva, budem sa o ňu uchádzať. Nám by však pomohli konkrétne kroky od vlády, napríklad vo forme úľavy či odpustenia odvodov,“ myslí si muzikant a zvukár. Bojí sa však, že pre veľa ľudí, ktorí robili roky v kultúre, to bude konečná a viac sa nebudú vedieť k svojej profesii vrátiť. 

Súčasné opatrenia vidí ako likvidačné pre svoju firmu aj Ľuboš Slemenský, riaditeľ spoločnosti BV Music, ktorá dodáva ozvučenie a osvetlenie pre veľké kultúrne podujatia. Pokiaľ budú trvať dlhšie ako dva mesiace, veľmi pravdepodobne budú musieť pristúpiť k prepúšťaniu zamestnancov.

„Počas prvej vlny sme využili len pomoc smerovanú na udržanie pracovných miest. Priama pomoc v našom segmente však, bohužiaľ, chýba. Dá sa povedať, že prvú vlnu sme prežili len s pomocou vlastných rezerv, tie však nie sú nevyčerpateľné,“ hovorí Ľ. Slemenský.

Pokračovanie článku je na ďalšej strane. 

Učenie pomôže, ale nestačí

Lepšie na tom nie sú ani hudobníci. Napríklad košický basgitarista Braňo Valanský, ktorý hrá v šiestich zoskupeniach, učí dnes na čiastočný úväzok na prešovskom súkromnom konzervatóriu. Príjem zo školy mu síce pomôže, ale v žiadnom prípade nepokryje všetky potrebné náklady. 

„Od marca je to zakliate. Hrať niet kde, koncerty sa zrušili a zatiaľ nikto nevie, dokedy to ešte potrvá. Korona tu jednoducho je a opatrenia na jej potlačenie sú namieste. Ide však o to, aby sa našla miera, ako na jednej strane chrániť najohrozenejšie skupiny, ale na druhej strane nezlikvidovať ekonomicky segmenty, ktoré už sú na pokraji likvidácie. Samozrejme, že sa ku všetkým akciám kultúrnej obce pridávam všetkými desiatimi, pomoc pre náš segment, ak nemá zaniknúť, musí prísť čo najskôr,“ tvrdí talentovaný basgitarista.

Divadlo Na peróne patrí už roky neodmysliteľne ku košickej kultúrnej scéne. Stálu scénu zatiaľ nemá, aj keď sa o ňu v priestore na Zvonárskej ulici začali pred začiatkom koronakrízy usilovať.

„Keď to celé v marci vypuklo, tak sa zrušili všetky predstavenia. Prežívali sme, ako sa dalo. Keďže všetci stáli členovia súboru učíme herectvo na umeleckých školách, nemohli sme sa uchádzať o priamu finančnú pomoc od vlády. Museli sme maximálne zredukovať všetky náklady, úradovali sme z domu, kde sme nahrávali aj nejaké reklamy. Predstavenia sme však od marca odohrali len dve, v júni,“ spomína riaditeľ divadla a herec v jednej osobe Peter Kočiš. 

Napriek všetkému sa však podarilo získať z Fondu na podporu umenia grant na nové predstavenie, ktoré skúšajú. Aj s rizikom, že sa nepodarí zrealizovať včas dostatočný počet vystúpení a budú musieť peniaze vrátiť. Práve dostatočné možnosti grantov a podobných foriem pomoci by podľa P. Kočiša mohlo pomôcť prekonať súčasnú situáciu. A o to sa pripojením k všetkým iniciatívam smerujúcim k vláde divadlo Na peróne snaží.  

Otvorený list premiérovi 
Dvadsať organizácií združujúcich pracovníkov v kultúrnom a kreatívnom priemysle poslalo premiérovi Igorovi Matovičovi otvorený list „v mene ľudí, ktorí vo vyššom záujme sedem mesiacov nemohli, nemôžu a ďalšie mesiace nebudú môcť vykonávať svoju prácu v normálnom režime“.

Autori vyzývajú premiéra, aby začal riešiť situáciu, do ktorej sa nie vlastným zavinením dostali, a to nielen prostredníctvom ministerstva kultúry, ale naprieč celou vládou vrátane ministerstiev hospodárstva či financií.
 

„Drvivá väčšina ľudí z ostatných odvetví, s výnimkou mesiacov marec, apríl, čiastočne máj, mohli a môžu úplne štandardne a normálne vykonávať svoju prácu. Mnohí z nás nemôžu vykonávať svoju prácu od 10. marca až doteraz a ešte veľmi dlho ani môcť nebudú,“ píšu premiérovi. 

Zároveň mu pripomínajú, že prvú pomoc, ktorú vláda poskytla v máji, využiť nemohli, pretože bola naviazaná na prevádzky a väčšina z ľudí v kultúre pracuje ako SZČO, takže prevádzky nemajú.