Majiteľ pozemkov pod bytovkami a cestami chce nájomné za takmer tri roky
Vlastníci bytov na Rastislavovej ulici 2 až 14 v Košiciach sa dostali do ťažkej situácie. Splnomocnenec majiteľa pozemkov pod ich domami avizuje, že im aj mestu Košice bude účtované nájomné.
Články v denníku KOŠICE:DNES o probléme vlastníkov bytov aj áut parkujúcich na začiatku Rastislavovej ulice vyvolali reakciu zástupcu majiteľa pozemkov, na ktorých bytové domy, komunikácie a parkoviská stoja. Viliam Marko na zhromaždení vlastníkov bytov minulý týždeň i vo svojej reakcii na články viackrát zopakoval, že sa snažia o jedinú vec. Tou je podľa nich urobiť poriadok v tejto lokalite, keďže nezákonný stav tam trvá už niekoľko desaťročí.
Obyvatelia blokov na tejto ulici sa obávajú, že napriek tomu, že majú platné rezidentské karty, nebudú môcť parkovať v blízkosti svojich bytov. Marko totiž tvrdí, že mesto vydalo karty neoprávnene, pretože pozemky, na ktorých stoja vozidlá vlastníkov bytov, sú vlastníctvom súkromnej osoby.
[ad][/ad]Kúpil ich od vysťahovalcov
Je ním Martin Halaj, ktorý má trvalé bydlisko v Karvinej v Českej republike. Marko vraví, že ich kúpil od bratov Eugena a Ondreja Pálovcov, ktorí pozemky zdedili. Žili v Rumunsku a USA. „K zápisu ich vlastníctva v katastri nehnuteľností došlo na základe rozhodnutia súdnych komisárov – notárov,“ povedal.
Sumu, ktorú získalo mesto z predaja rezidentských kariet, považuje Halaj za neoprávnený majetkový prospech. Marko hovorí, že v susedstve jeho pozemkov sú parcely Zoltána Arye Reicha, ktorý zomrel v USA. Pozemky pod cestou od križovatky Štúrova – Moyzesova vlastní zasa Ondrej Silber, ktorého dediči žijú v Izraeli.
„Tento stav v súčasnosti vyhovuje vlastníkom vozidiel v tejto lokalite, pretože bez akéhokoľvek postihnutia môžu parkovať na verejnom chodníku, ale to nikoho nezaujíma. Všetci vlastníci bytov boli spokojní, pretože za nič nemuseli zaplatiť. Aj v týchto prípadoch čakajú mesto Košice nepríjemné chvíle,“ tvrdí Marko.
Vecné bremeno nie je
Splnomocnenec tiež potvrdzuje, že nie sú vysporiadané ani pozemky pod bytovými domami. „Tvrdenia vlastníkov bytov, že ich k ničomu nikto neprizval, sú irelevantné. Pred šiestimi mesiacmi boli každému správcovi bytov v jednotlivých vchodoch doručené písomnosti, kde bol uvedený konkrétny návrh usporiadania pozemkov. Nikto z týchto občanov sa neozval,“ hovorí splnomocnenec.
Preto potom zaniesol doklady na právne oddelenie Správcovského bytového družstva IV na Levočskú ulicu, ktorá spravuje tieto bytové domy. Vraví, že chcel, aby družstvo zvolala všetkých vlastníkov a informovalo ich o súčasnom stave a možnostiach riešenia. Nič sa však neudialo.
Na minulotýždňovom spomínanom stretnutí vlastníci bytov argumentovali, že k užívaniu pozemkov ich oprávňuje vecné bremeno. Na liste vlastníctva pozemkov však zapísané nie je.
„O zriadenie vecného bremena môžu vlastníci bytov požiadať súd, ktorý ho povolí, avšak za súdom určenú náhradu. A môžu oň žiadať nielen vlastníci bytov, ale i vlastníci garáží, pretože rovnako k nim nemajú prístup. To, že tam prechádzajú, bolo doteraz tolerované, ale raz sa to musí zmeniť,“ tvrdí Marko.
Mesto: Rokujeme bez nátlaku
Splnomocnenec tiež opisuje, že veci chcel riešiť aj na magistráte, ale neuspel. Práve neochota zo strany mesta viedla podľa neho majiteľa pozemkov k radikálnemu riešeniu.
„Všetci spali, vrátane vlastníkov bytov. Aby sme pohli mašinériou, zrealizujeme nasledujúce kroky. Všetkým vlastníkom bytov vyúčtujeme nájomné v súlade so zákonom za obdobie tohto roka a dva roky späť, čo nám umožňuje zákon. Vyúčtujeme nájomné mestu za užívanie pozemkov pod komunikáciami a parkovou zeleňou i vlastníkom garáží za používanie prístupu k nim. Ďalej podáme žalobu na vypratanie detského ihriska postaveného bez súhlasu majiteľa pozemku a osadíme dopravné značky so zákazom vjazdu, označujúce súkromný pozemok, upozorňujúce na to, že pri porušení bude vozidlo odtiahnuté,“ vyhlasuje Marko.
[ad2][/ad2]Magistrát reagoval, že je pripravený rokovať o konkrétnych návrhoch majiteľa pozemkov. „Dôrazne však odmietame akékoľvek nátlakové akcie, ktorých uskutočnenie už viackrát avizoval majiteľ v médiách, pretože ich rukojemníkmi by sa mohli stať obyvatelia žijúci v tejto lokalite,“ odpísal hovorca mesta Vladimír Fabián.
Splnomocnenec majiteľa pozemkov na Rastislavovej ulici Martina Halaja z Karvinej v Českej republike viackrát tvrdil, že im obom ide o to, aby bol urobený poriadok na pozemkoch, ktoré vlastní. To podľa nich znamená dodržiavanie zákona. Podnikateľ sa pritom v minulosti v rodnej Karvinej sám dostal do konfliktu zo zákonom. Karvinský a havířovský denník v roku 2008 písal o súdnom pojednávaní, na ktorom sa riešil prípad výhražných SMS.
Ich zaslanie cez inú osobu inicioval práve Halaj. Boli adresované primátorovi mesta Karviná Tomášovi Hanzelovi. „Už teraz si mrzákom. Nezabudnem na teba, ani na tvoje deti,“ písalo sa v správach. Podnikateľ sa na súde k činu priznal, dostal podmienečný trest. O dvoch reštauráciách, ktoré podnikateľ Halaj v Karvinej prevádzkuje, sa zasa písalo pre podozrenia z nelegálneho odberu elektrickej energie. V roku 2011 sa zasa v rovnakom denníku objavili články o tom, že ľuďom bývajúcim v blízkosti jednej z týchto reštaurácií prekáža hluk a ostré svetlá svietiace do hlbokej noci z minigolfového ihriska, ktoré tam majiteľ vybudoval. Miestny stavebný úrad potvrdil, že ihrisko bolo vybudované bez stavebného povolenia.
Právnik: Dopravné značky nemôže svojvoľne osadiť
Vyrubenie nájomného za tri roky dozadu, vypratanie detského ihriska či osadenie dopravných značiek so zákazom vjazdu. Dovoľuje to vlastníkovi pozemkov zákon?
Podľa advokáta Martina Friedricha má vlastník pozemku, na ktorom sa nachádza nehnuteľnosť vo vlastníctve iného, právo žiadať o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške bežného nájomného. To však len za obdobie, odkedy je vlastníkom pozemku.
Podľa listu vlastníctva bolo vlastníctvo M. Halaja zavkladované v auguste minulého roku a v januári tohto roku.
Alternatívy k vyprataniu
„So žalobou na vypratanie detského ihriska je možné uspieť len v prípade, ak išlo o stavbu zriadenú na cudzom pozemku, hoci na to nemal staviteľ právo. Vypratanie je však len jednou z možností, ktorá prichádza do úvahy. Súd totiž môže stavbu prikázať za náhradu do vlastníctva majiteľa pozemku, alebo môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, napríklad zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe,“ hovorí Friedrich.
Úplne jednoduché to zrejme nebude mať vlastník ani pri naplnení hrozby o zákaze vjazdu na pozemky. Dopravné značky totiž v súlade s cestným zákonom možno osadiť len so súhlasom obce na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a záväzného stanoviska dopravného inšpektorátu.
„Nikto nemôže sám svojvoľne osadiť dopravné značky. Pokiaľ by daná cesta bola miestnou alebo verejnou účelovou komunikáciou, vzťahovalo by sa na ňu všeobecné právo užívania cestnej komunikácie podľa predpisov verejného práva, najmä zákona o pozemných komunikáciách,“ dodáva právnik.
[ad3][/ad3]